Kamboça
Appearance
Script error: The function "lang_xx_inherit" does not exist. fr. le Royaume du Cambodge[1] angl. Kingdom of Cambodia[2] cinī: 柬埔寨王國 hindī: कम्बोडिया की राजशाही | |||||
![]() | |||||
|
|||||
Nokor Reach[d] | |||||
Kişvar |
![]() |
||||
Markazi ma'murī | Pnompen | ||||
Rohbar | Hun Manet[d] | ||||
Ta'rix va çuƣrofijo | |||||
Ta'rixi ta'sis | 9 nojabr 1953 | ||||
Masohat |
|
||||
Vaqti mintaqavī | UTC+07:00[d] va Asia/Phnom_Penh[d][4] | ||||
Aholī | |||||
Aholī | |||||
Şinosahoi adadī | |||||
Ramzi ISO 3166-2 | PK-IS | ||||
Domeni internet | .kh | ||||
Kodi moşinho | K | ||||
![]() |
|||||
![]() |
In maqola bojad ba tavri komil boznavisī şavad. |
Dar nusxai zaboniji digar maqolai purratar ast: Cambodia(angl.).
Şumo metavoned maqolaro bo ilovai tarçuma mufassaltar kuned va ba loiha kūmak kuned. Dar hamin hol, binobar riojai qoidahoi naşr, şabloni {{Maqolai tarçumaşuda}}-ro dar sahifai bahs işora kuned, jo pajvandro ba sahifai manba' (sarcaşma) dar şarhi viroiş nişon dihed. |
- ↑ http://cnig.gouv.fr/wp-content/uploads/2020/02/CNT-PVM_r%C3%A9vis%C3%A9_2020-01-27-1.pdf
- ↑ Official Names of the United Nations Membership (ingl.) — UN, 2016. — 5 p.
- ↑ 3.0 3.1 3.2 baza dannыx Vsemirnogo banka — Bonki çahonī.
- ↑ https://data.iana.org/time-zones/tzdb-2021e/asia
Şohigariji Kamboça (Script error: The function "lang_xx_inherit" does not exist., Preăh Réachéanachâkr Kâmpŭchea ; nomguzoriji peşina Kampucija) — kişvar dar Osijoi Çanubu Şarqī, dar fanubi nimçazrai Hinduxitoj, pojtaxt Pnompen. Masohat — 181 haz. km². Aholī — zijoda az 16 million nafar (16 481 505 soli 2019.[1]); zijoda az 80 % — kxmerho. Az soli 1993 — mutlaqijati konstitutsionī, sarvari kişvar — şoh.
Ta'rix[viroiş | edit source]
Sijosat va hukumat[viroiş | edit source]
Baxşbandiji kişvarī[viroiş | edit source]
Çuƣrofija[viroiş | edit source]
Iqtisodjot[viroiş | edit source]
Aholī[viroiş | edit source]
Farhang va maorif[viroiş | edit source]
Nigoraho[viroiş | edit source]
-
Imperoturiji Kambudƶadeşa dar asri XII.
-
Buddo dar ma'badi Bajon
-
Donişgohi Şohigarī, Pnompen
-
Furudgohi bajnalmilalī dar Siemreap
Adabijot[viroiş | edit source]
- Alьbaneze Marilija. Angkor. Velicie kxmerskoj tsivilizatsiji / Per. U. V. Saptsinoj. — M.: OOO «AST», Astrelь, 2003. — 296 s.: il. — ISBN 5-17-020640-2
- Bektimirova N. Krizis i padenie monarxiceskogo reƶima v Kambodƶe. — M.: Nauka, Glavnaja redaktsija vostocnoj literaturы, 1987. — 240 s.
- Verin V. P., Verina N. A. Kambodƶa. — M.: Geografgiz, 1960. — 72 s. — Serija «U kartы mira».
- Vinogradov B. P. Başni Angkora. — M.: Izvestija, 1985. — 176 s.: il.
- Goze A. Vьetnam i Angkor-Vat. Illjustrirovannыj putevoditelь / Per. I. V. Pavlovoj. — M.: OOO «AST», Astrelь, 2009. — 312 s.: il. — Serija «Dorling Kindersli. Putevoditeli».
- Daƶen Brjuno. Kxmerы / Per. s frants. V. E. Stepanova. — M.: Vece, 2009. — 432 s.: il. — Serija «Gidы tsivilizatsij». — ISBN 978-5-9533-2738-1
- Daƶen Brjuno. Angkor. Les iz kamnja / Per. E. Batыrevoj. — M.: AST, Astrelь, 2003. — 192 s.: il. — Serija «Goroda-muzei. Otkrыtie». — ISBN 5-17-017626-0
- Istorija Kampucii. Kratkij ocerk. — M.: Nauka, Glavnaja redaktsija vostocnoj literaturы, 1981.
- Kampucija: ot tragediji k vozroƶdeniju. M.: Politizdat, 1979. — 255 s.
- Kambodƶa // Pravovыe sistemы stran mira. Entsiklopediceskij spravocnik / Pod red. A. Ja. Suxareva. — M.: NORMA, 2003. — S. 346—350.
- Litvinov I. P. Kampucija — strana kxmerov. — M.: Mыslь, 1976. — 144 s.: il.
- Marşalь A. Angkor: Xudoƶ. pamjatniki Kambodƶi / Predisl. cl.-kor. Akad. xudoƶestv SSSR B. V. Vejmarna. — M.: Iskusstvo, 1963. — 195 s.: il.
- Migo Andre. Kxmerы (istorija Kambodƶi s drevnejşix vremen) / Per. s frants. E. P. Dementьevoj. — M.: Nauka, Glavnaja redaktsija vostocnoj literaturы, 1973. — 352 s.
- Perevoщikov K. V strane probuƶdjonnыx tropikov. — M.: Detskaja lit-ra, 1963. — 96 s.: il.
- Rыbakova, N. I. Xramovыj kompleks Angkor-Vat v Kambodƶe // Sokroviщa iskusstv stran Aziji i Afriki. — 1976. — Vыp. 2.
- Sedov L. A. Angkorskaja imperija. Sotsialьno-ekonomiceskij i gosudarstvennыj stroj Kambodƶi v IX—XIV vv. / Pod red. K. M. Aşrafjan. — M.: Nauka, Glavnaja redaktsija vostocnoj literaturы, 1967. — 260 s.: il.
- Şubin V. V. Kampucija: sud naroda. — M.: Juridiceskaja literatura, 1980. — 176 s.
- Chandler D. The tragedy of Cambodian History. New Haven, 1991.
- Kiernan B. The Pol Pot Regime. New Haven, 1996.
Nigared niz[viroiş | edit source]
![]() |
Kamboça dar Vikianbor |
---|
Ezoh[viroiş | edit source]
- ↑ Cambodia population 2019: current information and forecast(angl.). World population prospects. 29 ijuni 2109 sançida şud.(pajvandi dastnoras)
![]() |
In maqolai xurd ast. Bo gustarişi on ba Vikipedija kūmak kuned. Dar surati imkon in joddoşt bojad daqiqtar çojguzin şavad. |