Preskočiť na obsah

Peter Pellegrini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Peter Pellegrini
štandarda prezidenta SR prezident Slovenskej republiky
Peter Pellegrini v roku 2024
Peter Pellegrini v roku 2024
6. prezident Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 15. jún 2024
PremiérRobert Fico (2023 – súčasnosť)
Predchodca Zuzana Čaputová
8. predseda vlády SR
V úrade
22. marca 2018 – 21. marca 2020
PrezidentiAndrej Kiska
Zuzana Čaputová
Predchodca Robert Fico Igor Matovič Nástupca
8. a 11. predseda Národnej rady SR
V úrade
25. novembra 2014 – 23. marca 2016
PrezidentAndrej Kiska
PremiérRobert Fico
Predchodca Pavol Paška Andrej Danko Nástupca
V úrade
25. októbra 2023 – 7. apríla 2024
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérRobert Fico
Predchodca Boris Kollár Peter Žiga Nástupca
16. minister školstva SR
V úrade
3. júla 2014 – 25. novembra 2014
Predchodca Dušan Čaplovič Juraj Draxler Nástupca
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
V úrade
23. marca 2016 – 22. marca 2018
PrezidentAndrej Kiska
PremiérRobert Fico
Predchodca Ľubomír Vážny Richard Raši Nástupca
Podpredseda Národnej rady SR
V úrade
24. marca 2020 – 21. októbra 2020
Juraj Blanár Nástupca
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
4. júla 2006 – 11. apríla 2012
Biografické údaje
Narodenie6. október 1975 (49 rokov)
Banská Bystrica, ČSSR
dnes Slovensko
Politická stranaSMER–SD (2000 – 2020)
HLAS–SD (od 2020) (pozastavené členstvo)
Alma materEkonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach
Národnosťslovenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPeter Pellegrini
(multimediálne súbory)

Ing. Peter Pellegrini (* 6. október 1975, Banská Bystrica) je šiesty prezident Slovenskej republiky, v rokoch 2018 až 2020 predseda vlády Slovenskej republiky. Post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastával dvakrát, prvýkrát od 25. novembra 2014 do 23. marca 2016 a druhýkrát medzi 25. októbrom 2023 a 7. aprílom 2024, kedy bol zvolený za prezidenta. Pellegrini je jediný slovenský politik, ktorý obsadil všetky najvyššie ústavné funkcie.

V druhej vláde Roberta Fica najprv pôsobil na poste tajomníka ministerstva financií SR, neskôr ho prezident Andrej Kiska 3. júla 2014 vymenoval za ministra školstva SR, kde nahradil Dušana Čaploviča.[1] V novembri 2014 bol zvolený do funkcie predsedu parlamentu. Na poste ministra školstva ho nahradil Juraj Draxler.[2] Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa v druhej Ficovej vláde stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.

15. marca 2018 bol poverený prezidentom SR Andrejom Kiskom zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu v dôsledku politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Pellegrini prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporili.[3][4] 22. marca 2018 ho prezident vymenoval za predsedu vlády SR.[5]

V júni 2020 po dvadsiatich rokoch v strane SMER-SD rezignoval na post jej podpredsedu a stranu opustil.[6] Spolu s niekoľkými ďalšími odídencami založil novú sociálnodemokratickú stranu HLAS – sociálna demokracia.[7][8]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Absolvoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor financie, bankovníctvo, investovanie a Ekonomickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach.[4]

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Politickú kariéru začal v roku 2002 ako 26-ročný,[9] keď prvýkrát kandidoval v parlamentných voľbách za stranu SMER zo 41. miesta a získal 1 223 hlasov, čo mu nestačilo stať sa poslancom Národnej rady SR.[10] V tom istom roku začal pôsobiť ako ekonóm a neskôr ako asistent poslanca NR SR a podpredsedu Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ľubomíra Vážneho, kde pôsobil až do roku 2006.[11]

Poslanec NR SR

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách 2006 kandidoval za stranu SMER-SD zo 27. miesta kandidátky a so ziskom 2 665 hlasov bol zvolený za poslanca Národnej rady SR.[12] Počas volebného obdobia 2006 – 2010 bol člen zdravotníckeho parlamentného výboru.[4] Do roku 2010 zároveň zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.[4]

V roku 2008 vláda Roberta Fica prijímala novelu výstavby diaľnic, aby urýchlila prepojenie Bratislavy s Košicami do roku 2010. K „zákonu o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá” Pellegrinimu prešiel pozmeňujúci návrh, ktorým sa rozšíril zoznam ciest, ktoré môže štát stavať aj bez dohody s vlastníkom pôdy.[13] Podľa neho mohol štát stavať diaľnice a rýchlostné cesty na cudzích pozemkoch bez riadneho vyvlastnenia a vyplatenia vlastníkov. Ústavný súd Slovenskej republiky neskôr o zákone rozhodol, že nebol v súlade s Ústavou a porušoval vlastnícke právo ako jedno zo základných občianskych práv.[14] Zákonom tak štát poškodil 1 380 vlastníkov.[15]

V parlamentných voľbách 2010 opäť kandidoval za stranu SMER-SD z 34. miesta kandidátky a so ziskom 2 745 hlasov sa stal poslancom NR SR.[16] Ako poslanec NR SR pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.[4]

V roku 2012 bol po tretíkrát zvolený za poslanca NR SR strany SMER-SD v predčasných parlamentných voľbách. Kandidoval z 35. miesta a získal 5 950 hlasov.[17] V druhej vláde Roberta Fica sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR.[4] Na mimoriadnom sneme strany SMER-SD 28. júna 2014 sa stal jej novým podpredsedom.[11]

Minister školstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Po demisii ministra školstva Dušana Čaploviča bol prezidentom Andrejom Kiskom vymenovaný 3. júla 2014 za ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR.[18] Po nastúpení do funkcie sa pustil do "upratovania" ministerstva, keďže podľa neho svojou štruktúrou nezodpovedalo ministerskej organizácii. Jedným z opatrení bolo zlučovanie ústavov a organizácií spadajúcich pod ministerstvo a zrušenie neefektívnych činností, čo malo ušetriť časť peňazí na zvyšovanie platov učiteľov.[19]

V októbri 2014 Pellegrini odvolal riaditeľa inštitútu Iuventa, ktorý pracuje s mládežou a je príspevkovou organizáciou ministerstva. Do funkcie dočasne vymenoval ústredného tajomníka Mladých sociálnych demokratov, mládežníckej organizácie Smeru-SD, Jána Hrubého. Ministerstvo školstva zmeny vo vedení vysvetlilo na stretnutí s vedúcimi pracovníkmi Iuventy aj ministrom školstva Pellegrinim, ktorý tvrdil, že nový riaditeľ má zefektívniť fungovanie organizácie. Zamestnancom, ktorí na stretnutí boli, Pellegrini povedal, aby si dávali pozor, čo verejne hovoria či píšu na Facebooku, lebo on ako minister spolupracuje aj so Slovenskou informačnou službou.[20]

Predseda NR SR

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo funkcii pôsobil len do 25. novembra 2014, kedy nahradil odstupujúceho Pavla Pašku vo funkcii predsedu NR SR pre prevalenie kauzy predraženého nákupu CT prístroja do Piešťanskej nemocnie a následných protestoch.[21] [4] Na funkciu predsedu NR SR ho navrhla strana SMER-SD.

Predseda vlády

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách 2016 kandidoval z 3. miesta kandidátky strany SMER-SD a so ziskom 193 420 hlasov sa opätovne stal poslancom NR SR.[22] V tretej Ficovej vláde bol podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.[4]

Počas politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice bol Pellegrini 7. marca 2018 dočasne poverený vedením ministerstva kultúry SR namiesto Mareka Maďariča, ktorý sa vzdal svojej funkcie. O týždeň neskôr, 15. marca 2018 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov.[3][4] Prezident jeho vládu vymenoval 22. marca 2018, NR SR schválila jej programové vyhlásenie (ktoré bolo fakticky kópiou programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády)[23][24] a vyslovila vláde dôveru 81 hlasmi o štyri dni neskôr, 26. marca 2018.[25][26]

V októbri 2018 ako predseda vlády slávnostne otvoril nový závod automobilky Jaguar Land Rover v Nitre. Pri otvorení vyzdvihol, že ide o kľúčovú investíciu pre Slovensko a aj pre rozvoj nitrianskeho regiónu, ktorá upevňuje postavenie Slovenska ako svetovej veľmoci v počte vyrobených vozidiel na jedného obyvateľa. Za vládu SR povedal, že rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci pre Jaguar Land Rover bolo správne a poskytnuté prostriedky sa Slovensku vrátia mnohonásobne viac.[27] Pellegrini sa o závode vyjadril, že je kľúčový a patrí k najvýznamnejším podnikom na Slovensku, pre čo vedeniu firmy počas jeho mandátu garantoval špeciálny prístup.[28]

Stretnutie Pellegriniho s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome 3. mája 2019

Po približne roku pôsobenia v úrade bol Pellegrini 3. mája 2019 prijatí u prezidenta USA Donalda Trumpa pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie a 15. výročia vstupu Slovenska do NATO.[29] Počas stretnutia preberali otázky energetickej bezpečnosti, Nordstream 2, ilegálnej migrácii a Ukrajiny. Trump ocenil kroky Slovenska k navýšeniu obranného rozpočtu na dve percentá v rámci NATO.[30] Minister zahraničných vecí Lajčák zhodnotil návštevu za "absolútne úspešnú". Bývalý minister Pavol Demeš zdôraznil, že návšteva mala veľký význam a zo slovenských ústavných činiteľov bol Pellegrini prvý pozvaný do Bieleho domu.[31]

S koncom mandátu Pellegriniho vlády nastúpila pandémia ochorenia COVID-19. 16. marca 2020 zaviedla vláda opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19, pre štátne nemocnice na Slovensku zaviedla núdzový stav, zatvorila všetky školy, obmedzila pohyb občanov, zatvorila obchodné prevádzky a zaviedla karanténu.[32]

Vláda Petra Pellegriniho podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu.[33] V nich bol jednotkou kandidátky Smeru-SD. Získal 413 555 hlasov, najviac za stranu SMER-SD, čím sa znovu stal poslancom NR SR.[34] Strana skončila po víťazstve OĽaNO v opozícii. V apríli 2020 Pellegrini ako podpredseda strany SMER oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany, keďže bol najpopulárnejší politik strany a vo voľbách získal o 170 000 viac hlasov než predseda strany.[35] Vyzval Roberta Fica, aby odišiel z postu predsedu strany Smer a tak sa „vyhol osudu Vladimíra Mečiara či Mikuláša Dzurindu.“[36] Pellegrini 10. júna 2020 oznámil odchod zo strany SMER-SD, preto že už v nej nevidel budúcnosť a chcel predísť mocenským bojom v strane.[37] Spolu s ním odišli 10 poslanci, z ktorých boli dvaja podpredsedovia strany, v tom čase to bola tretina poslancov strany SMER.[38] Stranu Hlas-SD zaregistroval 11. septembra 2020.[39] Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 28. novembra, zvolili delegáti za predsedu strany Pellegriniho.[40]

Opäť predsedom NR SR

[upraviť | upraviť zdroj]

V predčasných parlamentných voľbách konaných 30. septembra 2023 už kandidoval ako jednotka novo vzniknutej strany HLAS-SD.[41] Pellegrini získal 337 976 hlasov.[42] Strana Hlas-SD sa spolu s víťazným Smerom-SD a SNS stala súčasťou vládnej koalície.[43] 25. októbra 2023 bol Pellegrini druhýkrát zvolený za predsedu NR SR. Za hlasovalo 131 poslancov, proti bolo 11.[44]

Prezident SR

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 19. januára 2024 oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta v prezidentských voľbách 2024.[45] Jeho prezidentská kampaň bola organizáciou Transparency International označená ako najmenej transparentná zo všetkých kandidátov.[46] Počas kampane na transparentnom účte neukázal ani jediného darcu a poslané naň boli peniaze so strany Hlas-SD po voľbách, čo je v rozpore so zákonom.[47] Podľa organizácie spolu v kampani minul vyše 700-tisíc eur, čo bolo o 200-tisíc viac, ako povoľuje zákon.[48] Politológovia zhodnotili prezidentskú kampaň ako obsahovo prázdnu a nudnú, či neslušnú k ľuďom.[49] Pellegrini bol zároveň obvinený z vyhýbania sa duelu s Ivanom Korčokom, ktorý sa nakoniec udial až 18. marca, čiže 3 dni pred volebným moratóriom.[50][51]

V prvom kole prezidentských volieb konanom 23. marca 2024 skončil na 2. mieste so ziskom 37,02 %. Celkovo získal 834 718 hlasov. Spolu s Ivanom Korčokom, ktorý získal 42,51 % tak postúpil do druhého kola.[52] Kampaň po prvom kole volieb zameral na vojnu na Ukrajine, svojimi výrokmi, že bude prezidentom mieru, a bilbordovou kampaňou.[53]

V druhom kole prezidentských volieb konanom 6. apríla 2024 skončil na prvom mieste s 53,12 %, čo predstavovalo 1 409 255 hlasov. Týmto bol zvolený ako v poradí šiesty slovenský prezident. Funkciu Predsedu NR SR a aj poslanca NR SR tak ukončil 7. apríla 2024 a poveril Petra Žigu vykonávaním funkcie.[54] 23. apríla absolvoval v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky fotenie na oficiálny prezidentský portrét, ktorý zhotovil Michal Svítok.[55]

1. júna sa Pellegrini ako novozvolený prezident vzdal postu predsedu stany Hlas-SD na jej sneme. Za predsedu Hlasu-SD navrhol ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý bol do funkcie snemom zvolený.[56] Pellegrini predsedníctvo strany opustil len formálne, keďže podľa nových stanov strany zastáva funkciu zakladajúceho predsedu. Zakladajúci predseda Hlasu-SD má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach strany s poradným hlasom, prihovárať k chodu strany a vyjadrovať sa k rozhodnutiam predsedníctva.[57] Postu predsedu sa tak vzdal, ale v štruktúrach Hlasu-SD ostáva. Ústava SR neprikazuje prezidentovi nestraníckosť a vzdanie sa členstva v politickej strane, je to však nepísaná tradícia, ktorú zatiaľ dodržali všetci predchádzajúci prezidenti.[58]

15. júna 2024 sa konala Inaugurácia Petra Pellegriniho v Redute v Bratislave, kedy o 12. hodine počas slávnostného zasadnutia Národnej rady SR zložil sľub a v prezidentskom úrade vystriedal Zuzanu Čaputovú.[59] Petrovi Pellegrinimu sa ako prvému politikovi na Slovensku podarilo postupne obsadiť všetky tri najvyššie ústavné posty, najprv sa stal predsedom NR SR, ktorým bol dvakrát, neskôr sa stal premiérom a nakoniec prezidentom.[60]

Hneď po inaugurácii sa 17. júna zúčastnil na neformálnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli, na ktorom zastupoval predsedu vlády Roberta Fica, ktorý sa zotavuje po atentáte.[61] Na summite sa diskutovalo o výsledkoch eruovolieb a riešili sa nominácie na obsadenie najvyšších vedúcich pozícií v inštitúciách EÚ.[62] Rokoval aj o silnom portfóliu pre Maroša Šefčoviča na pozíciu eurokomisára v Európskej komisii.[63]

Prvá oficiálna zahraničná cesta Petra Pellegriniho ako prezidenta Slovenska bola 26. júna 2024 do Česka. Na zahraničnej ceste v Česku sa stretol s prezidentom Česka Petrom Pavlom, čím pokračuje v tradícii.[64]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Pellegriniho korene siahajú do Talianska, jeho prastarý otec Leopoldo Pellegrini pochádzal z talianskej dediny Salter. Koncom 19. storočia prišiel na Slovensko, vtedy Rakúsko-Uhorsko, stavať úsek železnice medzi Levicami a Zvolenom, našiel si tu ženu a usadil sa v okolí Žiaru nad Hronom.[65] Do okolo roku 2010 malo Pellegriniho priezvisko len jedno "l", čo sa zmenilo, keď matrika vymenila rodné listy jemu a jeho rodinným príslušníkom, aby chybu v priezvisku opravili.[66] Má psa Geryho.[67]

O svojej viere v roku 2019 v rozhovore povedal: „Nie som praktizujúci katolík, bol som len pokrstený, ale zvyky a veriacich rešpektujem.“[68]

Vo februári 2020 poskytol rozhovor novinárom týždenníka Plus 7 dní, ktorý sa týkal aj jeho sexuálnej orientácie; na priamu otázku, či je pravda, že je homosexuál, odpovedal záporne. Následne sa však podľa Denníka N Pellegrini snažil, aby rozhovor vôbec nebol uverejnený. Rozhovor bol nakoniec uverejnený, ale otázky o sexuálnej orientácii boli na príkaz vydavateľa vynechané. Šéfredaktorka týždenníka sa kvôli tomu rozhodla odísť z čela redakcie, ktorú potom opustil aj autor rozhovoru s Pellegrinim.[69][70]

Štátne vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko

[upraviť | upraviť zdroj]

V zmysle zákona o štátnych vyznamenaniach patria prezidentovi Slovenskej republiky prvé triedy najvyšších štátnych vyznamenaní:[71]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SITA. Kiska prijal demisiu ministrov, vymenoval ich nástupcov. Pravda (Bratislava: Perex), 2014-07-03. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1336-197X.
  2. ↑ VRAŽDA, Daniel; DUGOVIČ, Matej; PIŠKO, Michal. Kreslo po Paškovi berie Pellegrini, ktorý robil čiernu prácu pre Smer. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-11-24. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ a b Prezident prijal demisiu predsedu vlády a poveril Petra Pellegriniho [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2018-03-15, [cit. 2018-03-16]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g h i TASR. R. Fico podal demisiu na post premiéra, nahradil ho Pellegrini. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2018-03-16].
  5. ↑ TASR; SITA; SME.SK. Slovensko má novú vládu, Pellegrini prisľúbil vyšetrenie vraždy. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-22. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ SITA; TASR. Fica mrzí odchod Pellegriniho, Matovič po spolupráci netúži (reakcie). SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-10. Dostupné online [cit. 2024-06-18]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ Denník N, Dušan Mikušovič. Pellegrini sa odhodlal: odmietol Fica a odíde zo Smeru. Dennik N (Bratislava: N Press), 2020-6-10. Dostupné online [cit. 2020-06-10]. ISSN 1338-8789.
  8. ↑ Pravda. Pellegrini predstavil novú politickú stranu Hlas. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-06-29. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1336-197X.
  9. ↑ Voľby do NR SR 2002: Zoznam kandidátov [online]. Bratislava: ŠÚ SR. Dostupné online.
  10. ↑ Voľby do NR SR 2002: Výsledky prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR. Dostupné online.
  11. ↑ a b SITA, TREND. Parlamentu už šéfuje Pellegrini. „Za“ hlasovala aj časť opozície. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2014-11-25. Dostupné online [cit. 2018-03-16]. ISSN 1336-2674.
  12. ↑ Voľby do NR SR 2006: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2006-06-18. Dostupné online.
  13. ↑ SITA. Vyvlastňovanie podporili z opozície aj tí, ktorí s tým nesúhlasia. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-07-18. Dostupné online [cit. 2024-06-16]. ISSN 1335-4418.
  14. ↑ KUCEJOVÁ, Vladimíra. Vážneho zákon zabral pôdu na cesty protiústavne. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2011-01-27. Dostupné online [cit. 2024-06-16]. ISSN 1336-197X.
  15. ↑ TASR. Protiústavné vyvlastňovanie pozemkov poškodilo 1380 vlastníkov. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2011-01-26. Dostupné online [cit. 2024-06-16]. ISSN 1336-1996.
  16. ↑ Výsledky parlamentných volieb 2010. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2024-03-25]. ISSN 1335-4418.
  17. ↑ Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  18. ↑ TASR. Prezident dnes vymenoval nových ministrov školstva a hospodárstva. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-07-03. Dostupné online [cit. 2024-06-17].
  19. ↑ SITA. Pellegrini: Ministerstvo školstva vidím inak, ako som ho našiel. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-07-09. Dostupné online [cit. 2024-06-17]. ISSN 1335-4418.
  20. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Pellegrini sa ešte ako minister školstva oháňal SIS, spomínajú bývalí zamestnanci Iuventy. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-29. Dostupné online [cit. 2024-06-17]. ISSN 1339-844X.
  21. ↑ RUSNÁKOVÁ, Lucia. Čo spôsobila kauza CT?. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-03-02. Dostupné online [cit. 2024-06-17]. ISSN 1336-1996.
  22. ↑ Voľby do NR SR 2016: Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2016-03-10. Dostupné online.
  23. ↑ Parlamentná tlač 913 : Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-26, [cit. 2018-03-26]. Dostupné online.
  24. ↑ STRUHÁRIK, Filip; FOLENTOVÁ, Veronika. Pellegriniho vláda skopírovala od Ficovej aj staré sľuby o úspešnom predsedníctve či obnovení IC vlakov. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-03-22. Dostupné online [cit. 2018-03-26]. ISSN 1339-844X.
  25. ↑ TASR; KRBATOVÁ, Lucia. Pellegriniho vláda získala dôveru, podporilo ju 81 poslancov. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-26. Dostupné online [cit. 2018-03-26]. ISSN 1335-4418.
  26. ↑ Hlasovanie poslancov : Programové vyhlásenie vlády SR (tlač 913). Hlasovanie o návrhu uznesenia. [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-26, [cit. 2018-03-26]. Dostupné online.
  27. ↑ SITA. Jaguar Land Rover otvoril závod v Nitre, Pellegrini ju označil za kľúčovú investíciu pre Slovensko [online]. NITRA: finreport.sk, 2018-10-25, [cit. 2024-06-18]. Dostupné online.
  28. ↑ TASR. Premiér garantoval závodu Jaguar Land Rover špeciálny prístup vlády. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-12-05. Dostupné online [cit. 2024-06-18].
  29. ↑ ČAPLOVIČ, Miroslav. Pellegrini sa má stretnúť s Trumpom. V Bielom dome. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-03-07. Dostupné online [cit. 2019-05-03]. ISSN 1336-197X.
  30. ↑ MATIŠÁK, Andrej. Trump prijal v Bielom dome premiéra Pellegriniho, rád by navštívil Slovensko. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2019-05-03. Dostupné online [cit. 2024-06-17]. ISSN 1336-197X.
  31. ↑ VASILKO, Tomáš. Príde Trump na Slovensko? Pellegrini má 15 minút na to, aby spravil dojem na ich osobnom stretnutí [online]. Denník N, 2019-05-02, [cit. 2019-12-06]. Dostupné online.
  32. ↑ TASR. Pellegrini: Uzatvárame školy, medzinárodné letiská, aj zábavné parky. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-03-12. Dostupné online [cit. 2024-06-18].
  33. ↑ Pravda. Pellegriniho vláda končí, podala demisiu. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-03-20. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. ISSN 1336-197X.
  34. ↑ Voľby do NR SR 2020: Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2020-03-05. Dostupné online.
  35. ↑ TASR. Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-04-25. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  36. ↑ Pravda. Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-05-26. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1336-197X.
  37. ↑ ORVISKÁ, Veronika; HAJČÁKOVÁ, Daniela. Pellegrini končí ako podpredseda Smeru, zo strany odíde. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-10. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  38. ↑ STRAKOVÁ, Zuzana; TASR; SITA. Do Pellegriniho projektu vstúpi ďalších desať poslancov zo Smeru. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-06-17. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  39. ↑ TASR. Rezort vnútra zaregistroval stranu Hlas - sociálna demokracia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-09-11. Dostupné online [cit. 2024-04-08].
  40. ↑ TASR. Hlas bez prekvapenia. Na sneme zvolili za šéfa Pellegriniho. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2020-11-28. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1336-197X.
  41. ↑ prut, TASR. Pellegrini predstavil kandidátku Hlasu, vysoko je aj obvinený exminister Žiga (zoznam prvých 40 mien). Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-06-30. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1336-1996.
  42. ↑ Voľby do NR SR 2023: Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2023-10-01. Dostupné online.
  43. ↑ SOPÓCI, Patrik; TASR. Lídri Smeru, Hlasu a SNS podpísali koaličnú dohodu, mená ministrov zatiaľ neprezradili. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-10-16. Dostupné online [cit. 2024-04-08]. ISSN 1335-4418.
  44. ↑ TASR. Novým predsedom parlamentu sa stal Peter Pellegrini, poslanci ho zvolili v tajnom hlasovaní [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-10-25, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
  45. ↑ TASR. Prezidentské voľby 2024: Peter Pellegrini oficiálne oznámil, že bude kandidovať na prezidenta. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-01-19. Dostupné online [cit. 2024-01-19].
  46. ↑ SLOVENSKO, Transparency International. Peter Pellegrini vedie najmenej transparentnú kampaň. Euractiv (Bratislava: I – Europa), 2024-03-14. Dostupné online [cit. 2024-04-23]. ISSN 1337-0235.
  47. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Pellegrini prijal na účet ďalších 250-tisíc eur. V rozpore so zákonom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-04-10. Dostupné online [cit. 2024-04-23].
  48. ↑ KYSEĽ, Tomáš. Peter Pellegrini mohol limit na kampaň presiahnuť o 200-tisíc eur. Ak mu to dokážu, hrozí mu masívna pokuta. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-04-17. Dostupné online [cit. 2024-04-23].
  49. ↑ Končí sa kampaň bez kampane: Pellegrini obchádzal pravidlá, Korčok nestíhal. Čo bude kľúčové v druhom kole?. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-03-20. Dostupné online [cit. 2024-04-23]. ISSN 1336-197X.
  50. ↑ KATUŠKA, Michal. Duel Korčoka s Pellegrinim možno vôbec nebude. Líder Hlasu odmieta jednu diskusiu za druhou. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-02-27. Dostupné online [cit. 2024-04-23]. ISSN 1335-4418.
  51. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela; KATUŠKA, Michal. Duel Pellegrini verzus Korčok: Nikto nedominoval, nikto nechcel urobiť chybu. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-18. Dostupné online [cit. 2024-04-23]. ISSN 1335-4418.
  52. ↑ Voľby prezidenta SR - Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2024 [online]. volbysr.sk, [cit. 2024-03-24]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  53. ↑ BIRÓ, Marek. Peter Pellegrini nasadil novú kampaň. Voličov oslovuje s vojakmi a Ukrajinou. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-28. Dostupné online [cit. 2024-04-23].
  54. ↑ TOMEČKOVÁ, Nicol. Peter Pellegrini už nie je poslancom ani predsedom Národnej rady SR [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-04-08, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
  55. ↑ TASR. Pellegrini absolvoval v TASR fotenie na oficiálny prezidentský portrét. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-04-23. Dostupné online [cit. 2024-04-23].
  56. ↑ TASR. Peter Pellegrini sa oficiálne vzdal funkcie predsedu strany Hlas-SD [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-06-01, [cit. 2024-06-17]. Dostupné online.
  57. ↑ Pravda. Nový predseda Hlasu Šutaj Eštok: Pelle je len jeden, zdôraznil. Radikalizáciu strany odmieta. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-06-01. Dostupné online [cit. 2024-06-17]. ISSN 1336-197X.
  58. ↑ Bude Pellegrini nadstranícky? Bude z neho skôr Gašparovič než Kováč, hovoria odborníci. Podporu koalície ešte bude potrebovať. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-06-15. Dostupné online [cit. 2024-06-17]. ISSN 1336-197X.
  59. ↑ Adriána Belej Majerčínová. Šiestym prezidentom je Pellegrini: Venoval sa Gerymu, zložil sľub a stihol aj prvý prešľap. Niektorí očakávajú veľa, niektorí nič. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-06-16. Dostupné online [cit. 2024-06-17]. ISSN 1336-197X.
  60. ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Pellegriniho príbeh: v roku 2002 bol poslanecký asistent, v roku 2024 je z neho prezident. Denník N, 2024-04-07. Dostupné online [cit. 2024-04-10].
  61. ↑ MATIŠÁK, Andrej. Pellegrini v Bruseli: Budeme chcieť ponuku pre Šefčoviča a nie sme nadšení Kallasovou. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-06-17. Dostupné online [cit. 2024-06-18]. ISSN 1336-197X.
  62. ↑ Prezident sa zúčastní zasadnutia Európskej rady [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2024-06-17, [cit. 2024-06-18]. Dostupné online.
  63. ↑ TASR. Pellegrini využije summit EÚ na otázky o návrate Smeru a Hlasu do PES. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-06-17. Dostupné online [cit. 2024-06-18].
  64. ↑ TASR. Prvá oficiálna zahraničná cesta Petra Pellegriniho vo funkcii prezidenta povedie do Česka [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-06-13, [cit. 2024-06-17]. Dostupné online.
  65. ↑ BURČÍK, Matúš. Prvý Pellegrini prišiel pred 130 rokmi. Syn bol v ruskom zajatí. Majetok im znárodnili. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-19. Dostupné online [cit. 2024-06-16]. ISSN 1335-4418.
  66. ↑ Peter Pellegrini mal pred pár rokmi iný rodný list: Prečo zmenil meno? [online]. pluska.sk, 2014-11-29, [cit. 2024-06-16]. Dostupné online.
  67. ↑ Anita Radi. Pellegrini prekvapil priznaním, čím chcel byť ako dieťa. Jeho vysnívané povolanie vás šokuje! (video). SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2024-01-06. Dostupné online [cit. 2024-06-16].
  68. ↑ KOVÁČ, Peter. Prezidentský denník: Pellegrini si cez sviatky spomenul na kostol. Ide vo Ficových šľapajach. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-04-01. Dostupné online [cit. 2024-06-16]. ISSN 1335-4418.
  69. ↑ Vzbura šéfredaktorky v Plus 7 dní. Katarína Šelestiaková dala výpoveď. Vedenie vydavateľstva reaguje [online]. hnonline.sk, 2020-02-19. Dostupné online.
  70. ↑ Novinár, ktorý položil premiérovi Pellegrinimu intímnu otázku, už nepracuje pre Plus 7 dní [online]. hnonline.sk, 2020-02-25. Dostupné online.
  71. ↑ Zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-04-15, [cit. 2024-06-15]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Pellegrini&oldid=7935258“