Preskočiť na obsah

Sloboda a Solidarita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sloboda a Solidarita
Sloboda a Solidarita
Základné informácie
SkratkaSASKA
Založenie27. február 2009
PredsedaBranislav Gröhling
PodpredsedoviaJana Bittó Cigániková
Juraj Droba
Mária Kolíková
Marián Viskupič
Najviac poslancov22 (NR SR 2010)
2 (EP 2019)
Poslancov
11 / 150


(NR SR)
0 / 15
(EP)
Volebný výsledok▲ 6,32 %
(NR SR 2023)
▼ 4,92% (EP 2024)
IdeológieLiberalizmus[1]
Libertarianizmus
Ekonomický liberalizmus
Politické spektrumStredopravica[2]
Počet členov▲ 250 (21.12.2022)[3]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuEurópski konzervatívci a reformisti
Európska politická stranaStrana európskych konzervatívcov a reformistov
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí SaSkári[4]
SídloPriemyselná 8
821 09 Bratislava
NovinyDenník SaS
Farby          Zelená, Červená
Webwww.sas.sk
Sídlo SaS na Priemyselnej 8 v Bratislave

Sloboda a Solidarita (skratka SaS, od 2023 prezentovaná ako SASKA) je slovenská liberálna stredopravicová politická strana, zaregistrovaná 27. februára 2009. Od marca 2024 je jej predsedom Branislav Gröhling, dovtedy bol od založenia predsedom Richard Sulík. SaS má od roku 2010 nepretržité zastúpenie v Národnej rade SR.

Vo svojich prvých parlamentných voľbách v roku 2010, SaS získala 12,14 % (22 mandátov), a bola v rokoch 2010 – 2012 súčasťou vládnej koalície. V rokoch 2012 – 2020 pôsobila v parlamentnej opozícii. Po voľbách v roku 2020 sa opätovne stala súčasťou vládnej koalície, od roku 2023 je v parlamentnej opozícii. Na európskej úrovni sa strana prezentuje eurorealisticky až mierne euroskepticky. V Európskom parlamente nemá SaS v súčasnosti žiadneho poslanca. Posledným bol Eugen Jurzyca, vo frakcii Európski konzervatívci a reformisti.

Orgány strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšším predstaviteľom strany a jej štatutárnym orgánom je predseda, ktorého volí kongres na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovnej voľby.[5] Od 16. marca 2024 je predsedom bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling. Dovtedy bol 15 rokov predsedom Richard Sulík, ktorý sa následne stal čestným predsedom strany.[6] Sulík bol pôvodne zvolený na ustanovujúcom kongrese 28. marca 2009 v Bratislave[7] a opätovne zvolený 16. marca 2014 na kongrese strany v Prešove, pričom jeho protikandidátom bol Jozef Kollár[8][9] (pomer hlasov 134:121).[10] V septembri 2019 ho členovia strany na mimoriadnom kongrese opätovne zvolili za predsedu.[11]

Na sneme 16. marca 2024 si členovia do predsedníctva zvolili tiež Romana Foltina, Miroslava Žiaka a Máriu Kolíkovú.[6] V apríli 2024 si strana zvolila piatich podpredsedov, sú nimi Mária Kolíková, Jana Bittó Cigániková, Marián Viskupič a Juraj Droba.[12] Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia.[13] Podpredsedov (dvoch až piatich) volí zo svojho stredu Republiková rada.[14]

Najvyšším orgánom strany je kongres, ktorý zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže byť zvolaný mimoriadny kongres. Kongres schvaľuje program strany, jej stanovy a ich zmeny, volí a odvoláva predsedu a ostatných členov Republikovej rady a Dozornej a rozhodcovskej komisie, rozhoduje o zlúčení strany s inou alebo o jej zrušení. Účastníci kongresu sú členovia Republikovej rady, členovia Dozornej a rozhodcovskej komisie a delegáti zvolení na (pre tento účel zvolaných)[15] krajských volebných zhromaždeniach.[16]

Medzi jednotlivými kongresmi je najvyšším orgánom strany Republiková rada, ktorú tvorí predseda strany a ďalších 12 členov volených kongresom na obdobie štyroch rokov. Zvoláva ju predseda najmenej raz mesačne.[17] V roku 2021 boli jej členmi: Richard Sulík, Karol Galek, Branislav Gröhling, Jozef Kanuščák, Miroslav Žiak, Jana Bittó Cigániková, Juraj Droba, Juraj Jevin, Milan Laurenčík, Michal Uherčík, Marián Viskupič a Roman Foltin.[18] Najvyšším kontrolným orgánom strany je päťčlenná Dozorná a rozhodcovská komisia.[19] Po organizačnej, administratívnej, technickej a hospodárskej stránke zabezpečuje činnosť strany sekretariát, ktorý riadi generálny manažér.[20] K augustu 2021 túto funkciu zastával Roman Foltin.[21]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie a voľby do Európskeho parlamentu 2009

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 10. novembra 2008 uverejnil Richard Sulík blog pod názvom Zakladám stranu Sloboda a Solidarita, v ktorom oznámil svoj zámer založiť novú politickú stranu.[22] V tom čase už existoval prípravný výbor v zložení Richard Sulík, Jozef Mihál, Richard Švihura a Robert Mistrík. Následne 20. decembra 2008 sa v Bratislave konalo prvé stretnutie zakladajúcich členov (tzv. „predkongres“).[23]

Strana bola zaregistrovaná v registri politických strán a politických hnutí 27. februára 2009.[24] O mesiac neskôr 28. marca 2009 sa v Bratislave konal ustanovujúci kongres, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Zároveň boli zvolení členovia Republikovej rady a ďalších orgánov strany. Kongres navštívila aj Iveta Radičová,[7] ktorú v tom čase SaS podporovala ako kandidátku v prezidentských voľbách 2009.

Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28.03.2009
Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28. marec 2009 - Richard Sulík, Juraj Miškov, Jozef Mihál, Robert Mistrík, Michal Brocka, Pavol Hlatký, Ján Kvasnička, Jozef Kollár, Jakub Ilavský

Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku 2009 boli prvými voľbami, v ktorých sa strana uchádzala o hlasy slovenských voličov. SaS do volieb postavila 13-člennú kandidátku na čele s ekonómom Jánom Oravcom.[25] So ziskom 39 016 (4,71 %) platných hlasov[26] však nezískala potrebných päť percent hlasov, a teda sa žiaden kandidát SaS v týchto voľbách nestal poslancom Európskeho paralmentu.

Referendum 2010

[upraviť | upraviť zdroj]
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.[27] Hlasujúci sa vyjadrovali k 6 otázkam. Zrušenie koncesionárskych poplatkov si želá 87,24 % ľudí a obmedzenie poslaneckej imunity chce 95,40 % hlasujúcich. Menej poslancov v Národnej rade (zo 150 na 100) chce 92,76 % hlasujúcich. Za stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín je 88,84 % hlasujúcich. Voľby cez internet by vyhovovali 70,46 % ľudí a 74,93 % občanov chce, aby sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon.[28] Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej bola SaS súčasťou.[29]

Volebné obdobie 2010-2012

[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 2010 SaS skončila tretia s 307 287 hlasmi (12,15%) a získala 22 poslancov v NR SR. Strana sa po voľbách stala súčasťou vlády Ivety Radičovej so stranami SDKÚ–DS, KDH a MOST – HÍD. Vo vláde získala štyri kreslá. Jozef Mihál sa stal podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, Juraj Miškov ministrom hospodárstva, ministrom obrany bol Ľubomír Galko a ministrom kultúry Daniel Krajcer. Predseda Richard Sulík sa stal predsedom Národnej rady. Pre kauzu odpočúvania novinárov prišiel o ministerské kreslo 23. novembra 2011 Ľubomír Galko.[30] Radičovej vláda sa rozpadla 11. októbra na téme finančnej pomoci zadlženému Grécku. Podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš bol splnomocnený prezidentom Gašparovičom podpísať dodatok k rámcovej zmluve k tzv. Eurovalu. Na to bolo potrebné schválenie Národnou radou. SaS bola rázne proti, preto sa premiérka Radičová rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o vyslovení dôvery svojej vláde.[31] SaS napriek tomu za návrh nezahlasovala, za bolo len 55 zo 124 prítomných poslancov, a vláda tak padla. Richard Sulík po hlasovaní vyhlásil, že strana zachránila európskym daňovým poplatníkom 350 miliárd eur, ktoré by inak išli na záchranu súkromných bánk. O dva dni Sulíka odvolali z postu predsedu parlamentu.[30][31]

Obyčajní ľudia

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS[32], a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Volebné obdobie 2012-2016

[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde vlády strana získala v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 5,88 % hlasov, čo znamenalo stratu viac než polovice voličov a polovice poslaneckých kresiel oproti situácii z roku 2010. Strana skončila v opozícii spolu so stranami KDH, OĽaNO, MOST-HÍD a SDKÚ-DS. SaS reprezentuje v parlamente 11 poslancov.[30]

Odchod Jozefa Kollára a jeho skupiny

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár.[33] Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, Peter Osuský, Lucia Nicholsonová, Jozef Mihál a Martin Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda.[34] SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu 24. mája 2014 SaS so ziskom 6,66 % hlasov získala jeden mandát, europoslancom sa stal Richard Sulík.[30]

Volebné obdobie 2016-2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do NR SR 5. marca 2016 strana skončila druhá a získala 12,10 % hlasov, čo znamenalo 21 kresiel v parlamente. Opozičná SaS bola v opozícii spolu so stranami OĽaNO-NOVA, ĽSNS a SME RODINA. V roku 2017 sa so stranou SaS rozlúčili zakladajúci členovia Martin Poliačik a Jozef Mihál. V júni 2018 do poslaneckého klubu prestúpila Zuzana Zimenová.[35]

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu 25. mája 2019 za SaS hlasovalo 9,62 % voličov a do Európskeho parlamentu sa dostali dvaja europoslanci: Eugen Jurzyca a Lucia Ďuriš Nicholsonová.[30]

Demokratické jadro

[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2019 sa rozhodli zo strany odísť niekoľkí poslanci a členovia, ktorí už skôr vytvorili platformu Demokratické jadro SaS. Po tom, ako verejne predsedu Sulíka kritizovali a v médiách uvažovali aj o jeho nahradení, vyhlásil Sulík novú voľbu predsedu na mimoriadnom kongrese. Z kritikov však nekandidoval nikto a Richard Sulík bol opäť zvolený za predsedu SaS. Po neutíchajúcich verejných kritikách takzvanej skupinky ďalší kongres zvolali samotní členovia SaS, ktorí zo strany vylúčili Natáliu Blahovú za útoky na stranu a schválili Sulíkovu kandidátku, na ktorej sa nenachádzali Kiššová, Rajtár ani Galko.

[36] Platforma zdôvodnila svoj odchod zo strany na facebooku: „Strana SaS sa totiž zmenila. Stratila morálny kompas. Nedokázali sme tomu zabrániť, pretože ešte neprecitol dostatočný počet členov. Je nám to veľmi ľúto“.[37] Odídenci zo strany na čele s Ľubomírom Galkom, Kiššovou a Natáliou Blahovou si v parlamente založili vlastný deväťčlenný poslanecký klub a 17. októbra 2019 vstúpili do Demokratickej strany, za ktorú kandidovali v parlamentných voľbách v roku 2020. Volebnou líderkou kandidátky mala byť Jana Kiššová, tá však veľmi skoro vystúpila a nahradil ju Jozef Rajtár.[38]

Volebné obdobie 2020-2023

[upraviť | upraviť zdroj]

Parlamentné voľby v roku 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2019 bola SaS otvorená dohode o širokej predvolebnej koalícii zo strán tzv. demokratickej opozície (SaS-KDH-PS-SPOLU-ZA ĽUDÍ). Rokovania, ale stroskotali a strany sa rozhodli do volieb kandidovať samostatne.[39] V decembri 2019 sa SaS pridala k tzv. paktu o neútočení s vyššie zmienenými štyrmi stranami.[40]

Volebná kampaň bola postavená na silnom programe, ktorý bol vo viacerých oblastiach hodnotený ako jeden z najlepších z aktuálnej ponuky. Kandidátku postavil Richard Sulík okolo osobností strany a tímlídrov pre jednotlivé oblasti. Z prvého miesta kandidoval predseda Richard Sulík, nasledovala europoslakyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, na treťom mieste bol podpredseda strany Branislav Gröhling ako tímlíder pre školstvo, nasledoval Alojz Baránik (spravodlivosť), Janka Bittó Cigániková (zdravotníctvo), Peter Cmorej (odvodový bonus), siedmy bol podpredseda Karol Galek (hospodárstvo a energetika), Martink Klus (zahraničné veci), šéf Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec (podnikateľské prostredie) a desiatku uzatváral župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.[41] Droba kandidoval iba ako podpora strany a v prípade úspechu neplánoval nastúpiť do parlamentu.[42]

Na kandidátnej listine je tiež bývalý elitný vyšetrovateľ NAKA Pavol Milan či úradníčka Monika Filipová, ktorú Apolitical zaradil medzi 100 najvplyvnejších mladých ľudí vo verejnej správe na svete.[43] Odborníkom na školstvo sa stal Branislav Gröhling, má osloviť najmä študentov a mladšie publikum.[44]

Sloboda a Solidarita mala netypický počet kandidátov - 149. Dôvodom bolo, že kandidát číslo 102 Ján Krošlák vstúpil aj na kandidátku hnutia OĽaNO. Napokon sa rozhodol ostať na kandidátke OĽaNO a keďže SaS už svoju odovzdala, nemohla strana doplniť na 102. miesto iného kandidáta.[45] Krošlák sa napokon dostal do parlamentu zo 40. miesta.

Účasť vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera

[upraviť | upraviť zdroj]

Po parlamentných voľbách vo februári 2020 vstúpila šiesta SaS s 6,22 % a 13 poslancami do rokovaní o zostavení vlády pod vedením Igora Matoviča s hnutím OĽaNO a stranami Sme rodina a Za ľudí. Hovorilo sa aj o možnosti zostavenia trojkoalície bez jednej z troch menších strán, avšak napokon sa lídri dohodli na zostavení štvorkoalície, ktorá sa v NR SR opierala o 95 poslancov, čo je na Slovensku tzv. ústavná väčšina. SaS obsadila vo vláde tri ministerstvá - hospodárstvo, školstvo a zahraničné veci. Na čelo ministerstva hospodárstva sa postavil predseda strany Richard Sulík so štátnymi tajomníkmi Karolom Galekom (energetika) a Jánom Oravcom (podnikateľské prostredie), ministrom školstva sa stal Branislav Gröhling so štátnymi tajomníkmi Monikou Filipovou (menšnové školstvo), Ľudovítom Paulisom (veda, výskum a vysoké školy) a Ivanom Husárom (šport). Na ministerstvo zahraničných vecí SaS nominovala dlhoročného diplomata Ivana Korčoka, ktorého štátnym tajomníkom sa stal Martin Klus.[30]

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová vo februári 2021 ohlásila odchod zo SaS. Jej odchod bol spojený zo sporom o eurofondoch s vicepremiérkou a predsedníčkou Za ľudí Veronikou Remišovou[46] 22. marca 2021 podal minister hospodárstva Sulík demisiu po tom, ako SaS vyhlásila, že premiér Igor Matovič nie je schopný viesť vládu. 25. marca prezidentka SR Zuzana Čaputová postupne prijala demisiu ministra školstva Gröhlinga a ministra zahraničných vecí Korčoka. Strana taktiež pozastavila svoju účasť v koalícii dovtedy, kým sa premiér Matovič nevzdá svojej funkcie. Ten napokon tejto žiadosti vyhovel a prezidentka Čaputová 1. apríla 2021 vymenovala vládu nového premiéra Eduarda Hegera. Okrem iných zmien sa ministrom financií a podpredsedom vlády napokon stal expremiér Matovič. 20. júna 2022 bývalá podpredsedníčka strany Za ľudí a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vstúpila do strany SaS.[30]

Dlhoročné spory medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom smerovali k tomu, že 31. augusta 2022 podal minister hospodárstva Sulík znova demisiu. SaS požadovala odchod lídra OĽANO a ministra financií Matoviča z vlády. Po odchode Sulíka pokračovali aj zvyšní traja ministri za stranu SaS. Zo svojich postov odstúpili 5. septembra ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling a šéf diplomacie Ivan Korčok.[30][47]

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila 15. decembra 2022 nedôveru vláde Eduarda Hegera. Na druhý deň prezidentka Čaputová vládu Hegera odvolala, no dočasne ju poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS. Matovič skončil 23. decembra 2022 ako minister financií. Vedením ministerstva financií poverila prezidentka dočasne povereného predsedu vlády Hegera. 7. mája 2023 Eduard Heger požiadal Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. Prezidentka napokon 15. mája 2023 vymenovala dočasnú vládu odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom, ktorá mala doviezť Slovensko do predčasných parlamentných volieb v septembri.[30]

Volebné obdobie 2020-2023

[upraviť | upraviť zdroj]

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 SaS získala 6,32 % a skončila v opozícii spolu so stranami PS, SLOVENSKO - predtým OĽANO (kandidovala ako koalícia spolu s ZA ĽUDÍ a KÚ) a KDH. SaS spolu so stranami PS a KDH organizujú protesty proti aktivitám štvrtej Ficovej vlády.[48]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa SaS veľmi tesne nedostala do EP. Získala 4,92 %.

Richard Sulík na tlačovej konferencii 4. septembra 2024 nečakane oznámil, že sa vzdáva poslaneckého mandátu. Nahradí ho stranícky odborník na energetiku Karol Galek. Svoj návrat do politiky plánuje prehodnotiť pred ďalšími parlamentnými voľbami.[49]

Volebné preferencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hrubo vyznačené hodnoty znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS

[upraviť | upraviť zdroj]

(okrem vyššie uvedených rokov):

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009 . . . . 2,0 2,5 . 3,4 3,2 4,4 3,6 5,3
2010 5,5 9,6 8,6 11,5 13,3 12,4 12,3 11,9 8,3 8,5 8,1 9,5
2011 8,4 9,1 7,1 9,9 5,2 6,7 6,1 7,6 8,0 8,2 7,5 5,6
2012 6,4 5,9 5,1 5,6 6,5 7,1 7,0 8,3 8,9 5,8 7,2 7,0
2013 6,9 7,7 6,8 6,5 3,9 . . . . 5,0 . .
2014 . 5,4 . . 4,1 5,5 4,2 4,6 4,4 4,7 4,3 4,1
2015 3,9 4,4 3,8 5,3 5,0 4,6 4,5 5,1 5,4 5,2 5,2 5,3
2016 5,5 5,5 12,5 . 13,0 14,1 . 13,7 13,5 . 12,1 13,6
2017 13,2 13,8 . 13,7 . 13,4 14,2 13,9 14,0 13,8 14,2 .
2018 13,1 . 14,0 13,2 12,4 12,2 13,5 12,1
2019 12,3 10,1 7,1 7 7,9 6 5,2 5 5,7
2020 5,4/5,5 5,3 5,8 6,8 8,0 9,21/8,82 . . 9,9 10,7 12,1 15.8
2021 13,3 12,9 . 11,2 12,3 12,8 . . 11,7 12,2 11,5 .
2022 11,1 12 10,3 10,3 11,1 9,6 . . 8,2 . 8,1 5,6
2023 . 5,3 5,1 5,2 5,3 5 5,2 6,1 5,1/5,8 . 6,4
2024 . 5,5 6,2 5,4 . 6,1 . . 5,6 . 6,7

1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho

2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2017 . . . . . . . . 16,1 . 17,8 .
2018 . 16,2 . 17,1/16,1 16,7 15,5 . 15,7 16,0 15,5 16,1 15,9
2019 . 14,8 . 12,9 13,1 . . 9,0 . 6,7 6,3 .
2020 6,8/6,7 5,8/6,1 . 9,7 . . 9,4 . . 13,4 . 16.2
2021 . 15,1 14,3 13,8 13,8 13,9 13,8 14,7 14,5 14,5 13,6 13,9
2022 14,2 14,2 14,7 14,0 14,3 14,3 14,7 13,1 12,9 11,5 10,8 9,9
2023 9,1 7,9 8,1 8,3 8,3 7,8 7,6 6,6/6,6 7,4/7,3 . . 6,4
2024 6 6,1 6,7 6,5 6,7 5,3 5,6 6,2 6,4 6,5 6,9

Volebné výsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok volieb Počet hlasov Počet hlasov (%) Počet mandátov Umiestnenie Parlamentné postavenie Poznámka
2010 307 287 12,14%
22 / 150
 3. Vláda s SDKÚ-DS KDH a MOST-HÍD
2012 ▼150 266 ▼5,88%
11 / 150
 ▼6. opozícia
2016 ▲315 558 ▲12,10%
21 / 150
 ▲2. opozícia Na konci volebného obdobia mala strana v NR SR 11 poslancov.
2020 ▼179 246 ▼6,22% *
19 / 150
 ▼6. Vláda s OĽaNO Sme Rodina a ZA ĽUDÍ V marci 2021 strana pozastavila členstvo v Matovičovej vláde. Následne po vládnej kríze strana SaS v septembri 2022 odišla z vlády Eduarda Hegera do opozície, čím sa vláda stala menšinovou.
2023 ▲187 645 ▲6,32%
11 / 150
 ▬6. opozícia

*Do poslaneckého klubu v septembri 2021 vstúpilo 6 poslancov zo strany ZA ĽUDÍ - Vladimír Ledecký, Marek Hattas, Tomáš Lehotský, Vladimíra Marcinková, Michal Luciak a Ján Benčík[50], v júli 2022 bývalý poslanec z hnutia OĽaNO Juraj Krúpa a v septembri 2022 si mandát uplatnila Mária Kolíková zvolená za ZA ĽUDÍ. Koncom decembra 2022 však z poslaneckého klubu odišiel poslanec Martin Klus.

Voľby do Európskeho parlamentu

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok volieb počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2009 39 016 4,71%
0 / 13
 7. mimo parlamentu
2014 ▼37 376 ▲6,66 %
1 / 13
 6. účasť vo frakcii ALDE

účasť vo frakcií ECR

2019 ▲94 839 ▲9,62 %
2 / 14
 ▲5. účasť vo frakcii ECR
2024 ▼72 703 ▼4,92%
0 / 15
 ▼6. mimo parlamentu

Komunálne voľby

[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby Počet mandátov
starostov
a primátorov 		Počet mandátov
starostov
a primátorov % 		Umiestnenie Počet
mandátov
poslancov 		Počet
mandátov
poslancov % 		Umiestnenie
2010
20 / 2907
 0,68 % 14. miesto
212 / 21004
 1,00 % 10. miesto
2014
5 / 2909
 0,17 % 29. miesto
89 / 20753
 0,42 % 15. miesto
2018
7 / 2904
 0,24 % 21. miesto
110 / 20646
 0,53 % 13. miesto

V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za SaS. Vo všetkých voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov SaS získalo v koalíciách s inými stranami.

Voľby prezidenta Slovenskej republiky

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok volieb kandidát 1. kolo

počet hlasov

1. kolo

počet hlasov %

umiestnenie 2. kolo

počet hlasov

2. kolo

počet hlasov %

Výsledok
2014 Peter Osuský kandidát sa vzdal v prospech Radoslava Procházku – Nepostúpil(a)
2019 **Robert Mistrík kandidát sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej –
2024 Ivan Korčok 958 393[51] 42,51 1. 1 243 709 46,87% Nezvolený

* strana v druhom kole volieb podporila nezávislého kandidáta Andreja Kisku
** nezávislý kandidát podporovaný stranou
*** strana v druhom kole volieb podporila kandidátku strany Progresívne Slovensko Zuzanu Čaputovú

Mapy volebných výsledkov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Darina Malová. The Palgrave Handbook of Social Democracy in the European Union. [s.l.] : Palgrave Macmillan, 2013. ISBN 978-1137293800. Slovakia, s. 560.
  2. ↑ TASR. SaS je podľa Sulíka jediná pravicová strana s predpokladom prevziať moc. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-04-23. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ Výročná správa [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2023-07-29]. Dostupné online.
  4. ↑ Oficiálna stránka Mladých Saskárov [online]. mladi.sas.sk, 2018-09-04, [cit. 2019-01-20]. Dostupné online.
  5. ↑ čl. IX ods. 1 a 3 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  6. ↑ a b TASR. Novým predsedom SaS je Branislav Gröhling. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-03-16. Dostupné online [cit. 2024-03-16].
  7. ↑ a b TASR. Prvý snem Sulíkovej strany navštívila aj Radičová. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-03-28. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ Volebné programy Richarda Sulíka a Jozefa Kollára do volieb predsedu strany počas Kongresu 16. marca v Prešove, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2013 (vyd. 2013-04-10), http://www.strana-sas.sk/volebne-programy-richarda-sulika-a-jozefa-kollara-do-volieb-predsedu-strany-pocas-kongresu-16.-marca-v-presove./2350, dost. 2014-10-15 
  9. ↑ Video: Lídrom strany SaS ostáva Richard Sulík. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2018-06-19].
  10. ↑ TASR. Predsedom SaS zostáva Richard Sulík. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2021-02-08].
  11. ↑ VRAŽDA, Daniel. Sulíka opätovne zvolili za predsedu SaS, kongres strany bol bez jeho najväčších kritikov [online]. Denník N, 2019-09-07, [cit. 2021-08-09]. Dostupné online.
  12. ↑ TASR. Podpredsedami SaS sú Kolíková, Bittó Cigániková, Viskupič a Droba. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-04-11. Dostupné online [cit. 2024-04-11].
  13. ↑ čl. IX ods. 4 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  14. ↑ čl. VIII ods. 3 písm. c) Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  15. ↑ čl. VII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  16. ↑ čl. VI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  17. ↑ čl. VIII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  18. ↑ Republiková rada, Bratislava: Sloboda a Solidarita, c2014, http://www.strana-sas.sk/republikova-rada/310, dost. 2014-10-15 
  19. ↑ čl. X Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  20. ↑ čl. XI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  21. ↑ Enforb s.r.o.. SASKÁRI [online]. sas.sk, [cit. 2020-01-10]. Dostupné online.
  22. ↑ Zakladám stranu Sloboda a Solidarita [online]. 10. november 2008, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  23. ↑ SaS : História [online]. 4. apríl 2018, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  24. ↑ Sloboda a Solidarita In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  25. ↑ Ekonóm Ján Oravec lídrom kandidátky do Eurovolieb, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2009 (vyd. 2009-04-02), http://www.strana-sas.sk/ekonom-jan-oravec-lidrom-kandidatky-do-eurovolieb/99, dost. 2014-10-15 
  26. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany, Bratislava: Štatistický úrad SR, 2009 (vyd. 2009-06-06), http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab308c7.html?lang=sk, dost. 2014-10-15 
  27. ↑ SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita
  28. ↑ Referendum je neplatné. Tí, čo prišli, by politikom imunitu zrušili [online]. Pravda.sk, 2010-09-18, [cit. 2024-11-20]. Dostupné online.
  29. ↑ PIŠKO, Michal; TASR. SaS dosiahla referendum. Inak, ako mienila. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-07-07. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  30. ↑ a b c d e f g h i Profil strany SaS a jej predsedu Richarda Sulíka [online]. joj24.noviny.sk, 2024-11-20, [cit. 2024-11-20]. Dostupné online.
  31. ↑ a b RUSNÁKOVÁ, Lucia. 4. Prečo padla vláda Radičovej?. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1336-1996.
  32. ↑ Obyčajní ľudia – Kto sme [online]. [Cit. 2010-07-07]. Dostupné online. Archivované 2010-07-30 z originálu.
  33. ↑ SITA. Kollár by chcel nahradiť Sulíka na čele SaS. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2012-12-06. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1336-2674. [nefunkčný odkaz]
  34. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Kollárovci odišli z SaS, zakladajú Liberálnu dohodu. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-04-16. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  35. ↑ KERN, Miro. Nová členka klubu SaS Zimenová: Nebudovala som Spolu a ďalej budem nestraníčka. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-06-15. Dostupné online [cit. 2018-06-17]. ISSN 1339-844X.
  36. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Mika odstúpil z kandidátky SaS, vysvetľuje to atakmi od Sulíkových kritikov [online]. Denník N, 3.10.2019, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  37. ↑ https://domov.sme.sk/c/22231718/zo-strany-sas-vystupuje-aj-vladimir-sloboda.html#ixzz61rXpCrBd
  38. ↑ Deviati odídenci zo SaS budú kandidovať za Demokratickú stranu [online]. SME, 17.10.2019, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  39. ↑ Pravda. Sulík sa zamotal. Najprv túžil po 5-koalícii, teraz je rád, že ide každý sám. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-12-16. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1336-197X.
  40. ↑ SITA. SaS sa pridala k paktu o neútočení. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-12-16. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  41. ↑ N, Denník. Kandidátna listina SaS pre parlamentné voľby 2020 [online]. Denník N, 2019-12-10, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online.
  42. ↑ TASR. J. Droba: Do parlamentu nenastúpim, chcel som len podporiť SaS. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-03-01. Dostupné online [cit. 2022-03-28].
  43. ↑ TASR; SOBOTOVIČOVÁ, Nina. Úradníčka z ministerstva, ktorá kritizovala Kaliňáka, je v stovke budúcich lídrov sveta. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-11-30. Dostupné online [cit. 2020-01-10]. ISSN 1335-4418.
  44. ↑ TASR. Sulík navrhuje Miku na desiatom mieste, priestor na kandidátke dostal aj Droba. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-09-30. Dostupné online [cit. 2019-09-30]. ISSN 1335-4418.
  45. ↑ GEHREROVÁ, Ria. Bývalý tenista Krošlák je na dvoch kandidátkach, SaS o tom nevedela, OĽaNO je spokojné [online]. Denník N, 2019-12-04, [cit. 2021-08-22]. Dostupné online.
  46. ↑ MAHO. HNonline.sk - Nicholsonová potvrdila odchod z SaS: Nezvládla som formu tlačovej konferencie [online]. hnonline.sk, 2021-02-11, [cit. 2024-11-20]. Dostupné online.
  47. ↑ A.S, Petit Press. Koaličná kríza: Sulík už podal demisiu. Prezidentka prijala v paláci Hegera s Kollárom - SME [online]. domov.sme.sk, [cit. 2024-11-20]. Dostupné online.
  48. ↑ PS, SaS a KDH pripravujú ďalšie protesty, najbližší bude v utorok v Bratislave. Pravda, 2023-12-08. Dostupné online [cit. 2024-11-20].
  49. ↑ AKTUALITY.SK. Richard Sulík končí v parlamente, nahradí ho Karol Galek [online]. Aktuality.sk, 2024-09-04, [cit. 2024-11-20]. Dostupné online.
  50. ↑ TERAZ.SK. Poslanci okolo Kolíkovej odchádzajú do klubu SaS,klub Za ľudí zanikne [online]. TERAZ.sk, 2021-09-08, [cit. 2024-11-21]. Dostupné online.
  51. ↑ ŠODOR, František. Do druhého kola prezidentských volieb postupujú Ivan Korčok a Peter Pellegrini [online]. Správy RTVS, 2024-03-23, [cit. 2024-04-06]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Portal Slovenský portál
Politický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sloboda_a_Solidarita&oldid=7953745“