Elektrický rušeň 150
Elektrický rušeň radu 150 | |
Prevádzkové parametre | |
---|---|
Maximálna rýchlosť | 140 km/h |
Trvalý výkon | 4 000 kW |
Napájacie sústavy | 3 kV js |
Regulácia výkonu | odporová |
Trakčný motor | Škoda AL 4741 Flt (4×) |
Výkon trakčného motora | 1 000 kW |
Prenos krútiaceho momentu | Kĺbová spojka Škoda |
Usporiadanie pojazdu | Bo´ Bo´ |
Trvalá ťažná sila | 138,0 kN |
Maximálna ťažná sila | 227,0 kN |
Hmotnosť | 82,4 t |
Adhézna hmotnosť | 82,4 t |
Dĺžka cez nárazníky | 16 740 mm |
Šírka | 2 940 mm |
Výška | 4 640 mm |
Priemer kolies | 1 250 mm |
Typ brzdy | elektrodynamická samočinná tlaková priamočinná |
Výrobné údaje | |
Výrobca | Škoda Plzeň |
Prevádzkovateľ | (ČSD), ČD |
Rok výroby | 1978 |
Počet vyrobených kusov | 27 |
V prevádzke v období | 1978 – súčasnosť |
Staré označenie ČSD | E 499.2 |
Továrenské označenie | Škoda 65E |
Elektrický rušeň 150 (predtým E 499.2, továrenské označenie Škoda 65E) je rušeň Českých dráh vyrobený firmou Škoda Plzeň v roku 1978). Má prezývku potkan alebo krysa (podľa tónu sirény), prípadne banán (podľa najčastejšieho žlto-zeleného náteru), alebo (pražská) dvojka (podľa pôvodného radového označenia, niekedy taktiež preto, že bola ako "číslo 2", v tieni starších a jednoduchších strojov rady 141). Rušeň s výkonom 4000 kW je určený pre vozenie ťažkých rýchlikov na jednosmernej napájacej sústave 3 kV.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Rušeň bol objednaný ako náhrada za rušne radov 140 a 141, ktoré už svojim výkonom nevyhovovali pre vozenie ťažkých rýchlikov. Od rýchlosti cca 80 km/h tieto rušne neboli schopné dosahovať požadovaný výkon a preto bolo rozhodnuté skonštruovať rušeň, ktorý bude mať výkonovú charakteristiku, vhodnú pre vozenie rýchlikov, kde sa jazdí dlhšiu dobu na plný výkon a najvyššie šuntovacie stupne. Rušeň je odvodený od rušňa radu 350, oproti ktorému je vypustená časť pre prevádzku na striedavom systéme a sú vykonané ďalšie zmeny, napríklad dosadený vtedy revolučný systém ARR (Automatická regulácia rýchlosti, prvýkrát na elektrickom rušni v Česko-Slovensku), ktorý ale bol neskôr pri rekonštrukciách demontovaný. Rušne boli z výroby dodané do RD Praha stred, od októbra roku 2000 sú po zrušení depa na Masarykovom nádraží (predtým Praha stred) deponované v PJ Vršovice. V decembri 2013 bolo všetkých 13 strojov odvodenej série 151 po 35 rokoch presunutých do depa Bohumín. Práve rušňovodiči z tohoto depa boli v posledných rokoch najviac nasadzovaní na tieto vozidlá, no presunom sa malo v Prahe „uvoľniť miesto“ novo dodaným strojom radu 380.
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]Rušne boli konštruované a vyrábané s cieľom zabezpečiť vozenie najdôležitejších rýchlikov a expresov na hlavnej trati Praha - Olomouc - Ostrava - Žilina - Košice, s možnosťou jazdy aj cez Horní Lideč, a nahradiť tak vtedy už 20 rokov staré stroje radov 140 a 141. Istý čas, do začiatku deväťdesiatych rokov, zachádzali až do ukrajinského Čopu. Taktiež v minulosti jazdili do Opavy, Chomutova, Děčína, Hradca Králové alebo s posilňovacími osobnými vlakmi do Berouna. V grafikonoch 2011-13 nezachádzali do svojich tradičných východoslovenských destinácií, ako sú Košice alebo Bánovce nad Ondavou, nový GVD 2013/14 však priniesol ich opätovné nasadenie na pár R 442/443 "Šírava" bez prepriahania z Prahy až do Trebišova, v úseku Bohumín - Trebišov a späť vedené bohumínskymi rušňovodičmi. Dnes sú určené predovšetkým k ťahaniu najdôležitejších diaľkových vlakov, spájajúcich Prahu s východom Česka a Slovenskom. Denne sa objavujú na Ostravsku, s koncom GVD 2013/14 bola však ukončená ich prevádzka na trati cez Horní Lideč, čo súvisí s nasadením nových viacsystémových strojov rady 380 a plánovaným prepnutím v stanici Púchov na striedavý systém. Najďalej tak na tejto trati zachádzaju pomalšie stroje radu 150.2, a to na dvoch pároch rýchlikov do Vsetína. Na odbočku z Přerova do Starého Mesta u Uherského Hradišťa už taktiež zachádza len pomalší rad 150.2, a to na čele luhačovických rýchlikov. Z dôvodu poklesu potreby strojov na týchto tratiach tak začali opätovne pravidelne jazdiť na rýchlikoch do Chebu a Ústí nad Labem. Jediným osobným vlakom, kde môžete dnes tieto rušne stretnúť, je tak ranný Os 9903 z Prahy-Radotína do Prahy hl.n.
Z pôvodnej jednorazovej série 27 kusov ich je stále v prevádzke už len 25, stroje 150.017 a 151.018 (pôvodne E 499.2017 a E 499.2018) boli zničené pri nehodách (pozri nižšie).
Rekonštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Rušne boli z výroby dodané s maximálnou rýchlosťou a prevodom na 140 km/h. V tej dobe však na území Československa prakticky neexistovali trate, kde by mohli túto rýchlosť dosahovať. Tie sa vo väčšej miere začali budovať až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. V tej dobe sa však zmenili normy v časti požiadaviek na prevádzku touto rýchlosťou, preto bola maximálna rýchlosť rušňov administratívne obmedzená na 120 km/h.
V roku 1992 pristúpili ČSD k rekonštrukcii jedného z rušňov na rad 151, pri ktorej bol tiež zmenený prevodový pomer, aby mohli tieto stroje dosahovať rýchlosť 160 km/h. Takto bolo do roku 2002 rekonštruovaných celkom 13 strojov. Zvyšné rušne mali aj naďalej obmedzenú rýchlosť na 120 km/h. Tento stav sa zmenil až v roku 2007, kedy České dráhy pristúpili k postupnej úprave rušňov na rad 150.2, ktorej cieľom bolo zvýšenie maximálnej rýchlosti na 140 km/h. Dnes už žiaden rušeň radu 150 nemá obmedzenie na 120 km/h.[1]
Nehody
[upraviť | upraviť zdroj]Pri železničnej nehode pri Spišskej Novej Vsi bol 29. januára 1981 zničený stroj E499.2017, keď rušňovodič, zrejme ovplyvnený alkoholom, nerešpektoval návesť stoj a zozadu narazil do nákladného vlaku. Vtedy takmer nový rušeň si tak zajazdil len 2,5 roka. Rušeň bol fyzicky zlikvidovaný v ŽOS Vrútky.
Dňa 8. augusta 2008 potom rušeň 151.018 v čele vlaku EC Comenius narazil v stanici Studénka v rýchlosti 90 km/h do spadnutej mostnej konštrukcie. Po odobratí využiteľných náhradných dielov pre ostatné stroje bol zrušený a až do roku 2011 stálo jeho torzo v DPOV Přerov, kde bol vrak v tom istom roku aj zošrotovaný. Kvôli zníženiu počtu rušňov radu 151 na 12 sa ČD rozhodli ich stav doplniť. K rekonštrukcii bol vybraný rušeň v najlepšom stave nachádzajúci sa 150.023. Ten je zároveň od roku 2010 v historickom retro nátere.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Rušeň 150.202 v Prahe na Smíchovskom nádraží
-
Rušeň 150.009 vo stanici Praskačka
-
Boční pohľad na rušeň 150.009
-
Rušeň 150.024 na čele vlaku prechádzajúci stanicou Převýšov
-
Rušeň 151.023 na pražskom hlavnom nádraží v čele Ex 121 Košičan
-
Rušeň 150.210 v čele rychlíku v Nové Vsi u Kolína
-
Rušeň 150.221 v novom korporatívnom laku vyčkává v Prahe na odchod s ranním rychlíkom do Luhačovic
-
Pohľad na stanovište rušňa 151.023
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iný projekt
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 150
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Rušne radov 150 a 151 v atlase lokomotív
- Rušeň radu 150 na stránkach zameraných na prototypy a unikátne stroje
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 150 na českej Wikipédii.