Preskočiť na obsah

Šarišská Trstená

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šarišská Trstená
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Šariš
Časti Šilky, Pod Sosňinou, Bodrík
Vodný tok Trstianka
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 49°05′14″S 21°23′06″V / 49,0871°S 21,3850°V / 49.0871; 21.3850
Rozloha 1,85 km² (185 ha) [1]
Obyvateľstvo 370 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 200 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1345
Starosta Jaroslav Fogaš[3] (nezávislý)
PSČ 082 14 (pošta Pušovce)
ŠÚJ 525197
EČV (do r. 2022) PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu 		Šarišská Trstená 42
E-mailová adresa obecstrstena@gmail.com
Telefón 051 / 799 77 19
Fax 051 / 799 77 19
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šarišská Trstená
Webová stránka: obecsarisskatrstena.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Šarišská Trstená je obec na Slovensku v okrese Prešov.

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na juhozápadných svahoch Nízkych Beskýd v doline Šarišského potoka, ktorý sa volá Trstianka. Povrch odlesneného chotára je mierne zvlnený až mierne členitý. Nadmorská výška je v strede obce 400 m, v chotári 300 – 640 m. Najvyšší vrch nad obcou sa volá Haľagoš a má 642 m. Obec zo severu lemujú väčšinou zmiešané lesy.

Obec je vzdialená 15 km od krajského mesta Prešov. Cez obec prechádza cesta 3. triedy č. 3456. Zo západu susedí s obcou Chmeľovec a z východu s obcou Proč. Južne sa dá prejsť po poľnej ceste aj do obce Čeľovce.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1345, kedy bola súčasťou panstva Komloš (súčasnej obce Chmeľovec). V listine Spišskej kapituly z 5. novembra 1345 sa spomína proces ohraničovania majetku hradného panstva Sebeš, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 30. októbra 1345 pred sviatkom všetkých svätých. Z poverenia uhorského kráľa Ľudovíta I. sa ho zúčastnil kráľov blízky človek zeman Mikuláš, syn Dominika de Nadfu (zo Šarišskej Trstenej) v prítomnosti prebendára Spišskej kapituly magistra Štefana ako aj zástupcov kráľa – Michal, zástupca vojska Peter. Spoločne prešli od severnú hranicu majetkov Sebeš po Kapy, keďže Kapušany v tom čase patrili kráľovi.[4]

Používanie názvu tejto dediny v prídomku Mikuláša dokazuje nielen vlastníctvo majetku, ale najmä to, že Mikuláš býval v tunajšej kúrií. Z toho je zrejmé, že miestne sídlisko jestvovalo už pred rokom 1345. Zeman Mikuláš s bratmi Jakubom a Vavrincom v roku 1351 použili v predikáte názov dediny Chmeľovec a ďalej listina uvádza vtedajší názov Chmeľovca a Nadveja v stotožňujúcom spojení. Zo vzájomnej zemepisnej polohy oboch dedín a ich názvov vyplýva, že Nadvej vznikol na pôvodnom majetku Komloš a bol mladším sídliskom ako Komloš. Nadvejskí zemania nepochybne pochádzali z rozvetvených komlošských zemanov, pričom Nadvej vznikol ako zemianska osada, resp. dedina. Na popud zemanov ju vybudovali poddaní z Komloša v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia.

14. – 19. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

V písomnostiach zo 14. – 16. stor. sa vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Nadfó zloženom zo slov: nád = trstina a fó = vyšný, horný. Názov vznikol opisom zemepisnej polohy majetku resp. sídliska ležiaceho v hornej časti údolia tunajšieho potoka. Nemožno pochybovať o tom, že maďarský názov Nadveja vytvorili miestni zemania. Z maďarského názvu vznikol fonetickou úpravou slovenský názov Nadvej.

Nádfő na mape Šarišskej župy pred Trianonom.

V roku 1600 sídlisko tvorilo 5 kúrií miestnych zemanov. V rokoch 1715 – 1720 tu postupne hospodárilo 2 – 5 poddanské domácnosti. V roku 1787 tu žilo 62 obyvateľov v 7 domoch. Koncom 18. storočia o Nadveji napísal maďarský štatistik, geograf a učiteľ András Vályi toto: „NÁDFŐ. Nádfej. Slovneská dedina v Šarišskej župe, niekoľko pánov, jeho obyvatelia sú katolíci a iní, nachádza sa v susedstve Posfalvy a jeho vetva a medza sú stredne úrodné, lúka je dvakrát kosená, má aj les.”[5] Vlastníckymi rodmi boli Horváthovci, Dobyho a Puškovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ale zaujímali sa aj o vzdelanie svojich detí. V záznamoch vysokých škôl v Košiciach figurujú mená Ladislava a Jozefa Krucsay, de Nádfó. [6] V roku 1828 bolo 5 domov a 43 obyvateľov. Ďalší maďarský akademik Fényes Elek v roku 1851 o obec osídlenú slovákmi, v šarišskej župe, ktorá je filiálkou vo farnosti Pušovce. Jej obyvateľmi bolo 37 katolíkov a 3 evanjelici, pošta sa nachádzala v Prešove. [7] V roku 1864 vo svojej publikácií Viktor Horňanský uvádza, že v obci žilo 50 katolíkov, 25 evanjelikov a 10 izraelitov.[8]

Začiatok 20. storočia

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 20. storočia mnoho obyvateľov odišlo za prácou a zárobkom do USA. V roku 1911 sa na východnom konci pri miestnom cintoríne obyvatelia obce postavili kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Nepomuckému. Za jej staviteľa sa považuje Ondrej Kendra[9]. Kaplnka obyvateľom slúžila ako miesto modlitby. Najmä v lete sa v jej okolí ľudia schádzali na spoločné modlitby sv. ruženca, v zime tieto modlitby prebiehali v domoch samotných obyvateľov. Vnútri kaplnky sa nachádza socha patróna kaplnky. Raz ročne 16. máj, na sviatok sv. Jána Nepomuckého sa v nej slúžila svätá omša.[10]

Po získaní nezávislosti od Rakúsko-Uhorska v októbri 1918 vyhlásení 1. československého štátu sa obec v roku 1919 stala súčasťou dvojtýždňovej bolševickej Slovenskej republiky rád, nazývanej aj ako Slovenská sovietska republika. Jej hlavným mestom bol od 16. júna do 7. júla 1919 Prešov. [11] [12] [13] Po potlačení diktatúry proletariátu sa obec opäť pričlenila k ČSR. V medzivojnovom období potom obec patrila do okresu Giraltovce. V prvej veľkej vlne poslovenčovania názvov obcí došlo v roku 1928 k zmene názvu z Nadfej na Nadvej. Pri sčítaní obyvateľstva 1930 sa všetci obyvatelia priznali k slovenskej národnosti, hoci 2 zo 14 domov boli obývané rómskymi rodinami.

II. svetová vojna

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri sčítaní obyvateľstva 1940 sa počet obyvateľov zvýšil na 117 obyvateľov. O 2 roky neskôr sa robil súpis židovského obyvateľstva v procese arizácie na Slovensku. V obci nežili žiadni židia a ani sa v nej nenachádzali arizátori, ktorí by kolaborovali na konfiškácií židovského majetku z okolitých dedín.[14] Počas druhej svetovej vojny na východnom fronte bojovali aj obyvatelia z obce z ročníkov narodenia 1920 – 1924 – Juraj Frimer[15], Ján Kendra, Ján Kovaľ[16], ktorý zomrel 2 roky po vojne.

Počas bombardovania obce Chmeľov prebehla evakuácia a miestny obyvatelia si prichýlili rodiny z tejto obce. Konkrétne šlo o rodinu Bačišinovú, ktorá bola prichýlená v dome Andreja Talpaša[17] a jeho maňzelky Márie, rod. Stankovičovej.[18][19] Samotná obec bola oslobodená spod fašistickej okupácie spolu s mestom Prešov a okolitými obcami 19. januára 1945 červenou armádou. Oslobodenie prebiehalo bez boja. Ozbrojené jednotky nacistického Nemecka Wehrmacht sa stiahli ešte deň pred príchodom osloboditeľskej armády. Prvé hliadky sovietskej armády prišli do Kapušian (pravdepodobne aj Šarišskej Trstenej, vtedajšieho Nadveja) V piatok 19. januára 1945 okolo 15-tej hodiny. Sovietske jednotky patrili k 320. gardovému pluku 4. ukrajinského frontu, vedené pplk. A.P. Fokin a major L.J. Rotin. Spolu s týmito jednotkami prišli aj príslušníci I. československého armádneho zboru. Vtedajší obyvatelia obce poskytli armáde potraviny a ošípané.[20][21][22]

Obdobie komunizmu

[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení vojny a zmene režimu vo februári 1948 došlo k veľkej zmene názvov obcí povereníkom vnútra Danielom Okálim. Na základe vyhlášky číslo A-311/16-II/3-1948 z 11. júna 1948[23] sa poslovenčili úradné názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku. Obec Nadvej dostal terajší názov Šarišská Trstená.[24]

Vznik JRD a nasilná kolektivizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Nástupom komunistov sa v roku 1960 založilo Jednotné roľnícke družstvo (JRD). Obyvatelia obce mali kontingenty, ktoré družstvu museli odvádzať z vypestovanej úrody na vlastnom pozemku, ktoré ich rodiny a predkovia, ako samostatne hospodáriacim roľníci obrábali celé desaťročia.[25] Družstvo sa v jarných mesiacoch roku 1964 zlúčilo s družstvom v Pušovciach a Čelovciach. Zlučené družstvo nieslo nový názov Rozvoj. V jari 1968 sa k Rozvoju pričlenilo JRD Proč. V roku 1985 v spoločnom družstve pracovalo 395 trvalo činných pracovníkov, z toho 220 žien. Predsedom JRD bol Ing. Jozef Jakša.

V roku 1964 bola postavená cez obce cesta v plnom úseku od Chmeľova do Kapušian. V roku 1978 boli ukončené práce na vybodovaní obecných rozhlasov v Šarišskej Trstenej a susednom Proči. Boli napojené z rozhlasovej aparatúry v obci Pušovce. Celkové výdavky činili 210 000 kčs a jeho prvé verejné vysielanie sa uskutočnilo pred Silvestrom. Zo zaujímavosti z korniky bol na Silvestra roku 1988 zaznamenaný prelet silný prelet včiel, čo je na dané obdobie neobvyklé a podobný úkaz nebol predtým evidovaný.

Výstavba kostola

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na Kostol Krista Kráľa, ktorý je symbolom obce.

Obyvatelia obce boli Kresťansky založené. A aj napriek prenasledovanie cirkví zo strany komunistov sa podarilo v 60-tych rokoch naplniť sen o vlastnom kostole, keďže dovtedy obyvatelia museli cestovať za bohoslužbami niekoľko kilometrov do susedných obcí a najmä farského kostola v Pušovciach. Zmena nastala najmä zásluhou Dubčekovej éry a prvého slovenského diplomata v službách svätej stolice, rodáka Msgr. ICDr. Štefana Fogaša a miestnych obyvateľov, ktorí sa podieľali na svojpomocnej stavbe rímskokatolíckeho kostola v Krista Kráľa. S výstavbou sa začalo koncom 60-tych rokov a kostol bol postavený v roku 1970.

Samotný diplomat mal komplikovaný vstup do rodnej krajiny, no v rokoch 1970, 1971 a 1972 využil diplomatický pas a prišiel na návštevu rodnej zeme. Posviacky nového kostola zasväteného Kristovi Kráľovi sa však nedožil. 28. marca 1974 prišla správa z Paríža, že vo veku 49 rokov Monsignore Štefana Fogaša náhle zomrel. Po intervencii Vatikánu na veľvyslanectve ČSSR v Taliansku, bol udelený súhlas na prevoz telesných pozostatkov do rodnej vlasti, no z nejasných príčin to neskôr odvolalo a tak deň pred pohrebom bol nakoniec prevezený do Ríma, kde ho pochovali. Pól rol roka po jeho smrti bol nakoniec kostol posvätený.[26] Po 33-troch rokoch, 12. decembra 2007 o 15:00 za prítomností vtedajšieho košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča boli jeho pozostatky prevezené a uložené pri vstupe na miestny cintorín.[27][28]

Po páde komunistického režimu

[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde komunistického systému prešlo JRD do konkurzu a neskôr zaniklo. V roku 1990 bola založená komunita sestier Kongregácie Božského Vykupiteľa. Dom, v ktorom bývala rodina Plančárová zmenil vlastníka a bývali v ňom rehoľné sestry. Tento dom mal aj kaplnku a posvätil biskup Alojz Tkáč. Sestričky Columbiera Fornadeľová, Viktória Delejová, Praxedys Papcunová a Beáta Brajerová v ňom bývali do roku 1995, kedy ho kúpila rodina z Giraltoviec. V roku 1994 sa v obci začal budovať nový obecný úrad a kultúrny dom. Hlavne kvôli financiám a zmenám v neodržaní projektu bol sprístupnený na miestne kultúrne udalosti a slávnosti od roku 2009. K jeho kompletnému dokončeniu došlo o päť rokov neskôr samozrejme aj vďaka štrukturálnym fondom z Európskej únie. Po roku 1990 bola obnovená miestna samospráva a prvým starostom obce sa stal František Centek. V roku 2000 bola obec plynofikovaná. 31. júla 2003 bol založený Mikroregión Haľagoš[29] a jej členmi boli obce Šarišská Trstená, Chmeľovec, Podhorany, Proč, Čelovce, Pušovce a Ovčia farma Proč s.r.o.[30] Od roku 2004 v tomto združení je firma MAZAD s.r.o.[31] a 2006 STOLÁRSTVO – Pavol Vojtek. Sídlo mikroregiónu je na obecnom úrade v Šarišskej Trstenej.

V decembri 2002 došlo k zmene starostu a na čelo obce sa dostal nominant strany SMER Jaroslav Fogaš. Do obce o rok neskôr zavítal aj vtedajší poslanec Národnej rady SR a predseda strany SMER - tretia cesta Robert Fico v rámci kampane súvisiacej s privatizáciou SPP. Po stretnutí so starostom obce Šarišská Trstená sa poslanec Fico vyjadril: "Potvrdzuje sa to najhoršie, čo sme očakávali, že ľudia sú nútení vrátiť sa ku kúreniu tuhým palivom. Dochádza na Slovensku k návratu do 19. storočia." [32]

V roku 2008 sa potom starosta zapojil do akcie propagácie I. Piliera[33], ktorá slúžila ako antikampaň voči viacpilierovému financovaniu systému sociálneho poistenia, resp. konkrétne voči novovzniknutému II. Pilieru dôchodkového systému.[34] Po vnútrostranickom stretnutí v Prešove sa starosta obce vyjadril pre média: "Pýtajú sa ma na to. Rozmýšľam, že urobíme verejné zhromaždenie, na ktorom by dostali aj tieto informácie."

Od 2010 – súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie projekty sa začali realizovať až po komunálnych voľbách v roku 2010. Hlavné zdroje financovania boli z Európskych fondov. Uskutočnila sa výstavba miestnej kanalizácie spolu s prvou etapou chodníkov, kedy sa postavilo vyše 200 metrov a tým sa spojil cintorín s centrom dediny. V roku 2011 sa chodníka dočkala aj západná strana obce, ktorou ide hlavná cesta III/3456. V tomto prípade sa postavilo približne 150 metrov a spojil sa západný koniec obce s miestnou zastávkou autobusovej dopravy. V tom istom roku sa v južnej časti obce, v blízkosti obecného úradu začala budovať aj prvá bytová jednotka v obci. Tá bola dokončená v roku 2012 a spolu s ňou skolaudovali aj multifunkčné ihrisko. Starosta obce Jaroslav Fogaš to okomentoval pre lokálne média slovami: „Ide o šesť nájomných bytov, v auguste by sme chceli skolaudovať. Bol o ne záujem zo strany občanov,“ [35] Napriek tomuto vyjadreniu o záujme zo strany občanov, väčšina nájomných sociálnych bytov bola obsadená obyvateľmi z iných obcí s väzbami na vedenie obce. Spolu s druhou bytovkou dokončenou v roku 2014 to výrazne ovplyvnilo zvýšenie počtu obyvateľov medzi rokmi 2011 a 2016 o 20 percent. Výstavba bola financovaná z dotácii Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR z 20% podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.[36] Zvyšná časť bola financovaná z vlastných zdrojov obce a teda úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania.

Okrem spomínaného bola v roku 2014 realizovaná úprava zastávky SAD a v jej okolí bol zriadený obecný park. Veľkú časť z týchto projektov naviazaných na euróske fondy realizovali firmy MAZAD, s.r.o. zo susednej obce Chmeľovec podnikateľa Mariána Maňkoša[37] a firmy spojené s rodákom z obce Jozefom Plančárom GASMONTA s.r.o.[38] , resp. firmy PLANGAS-TRANS s.r.o.[39]. Úzky vzťah medzi vedením obce a frimou MAZAD, s.r.o. ilustruje aj predaj nákladného vozidla Tatra 148-S3 vo vlastníctve obce za sumu 2.000 EUR začiatkom roka 2014.[40]

Koncom roka 2017 obec nakúpila od spoločnosti ŠTÝL EU s.r.o.komunálnu techniku v hodnote 88.000,00 EUR a to Kĺbový nakladač, viacúčelovú lopatu, nesený sypač na soľ a piesok zo zásobníkom, mulčovaciu kosačku na výsuvnom ramene, snežný pluh, paletizačné vidly, podkopová lyžica, rotačná kefa na sneh, príves brzdený. Financovanie šlo v plnej výske z Programu rozvoja vidieka a mala služiť na uľahčenie prístupu marginalizovaných skupín. Túto techniku využíva obec na odpratávanie snehu v zime, či stavbu domov poslancov a blízkej rodiny vedenia obce v oblasti Šílky.[41] Zo štátneho rozpočtu na opravu ciest obec dostala prostriedky z rozpočtovej rezervy vtedajšieho predsedu vlády Roberta Fica (SMER-SD) v roku 2017 a to vo výške 10.000,00 € EUR.[42][43] Ďalšiu dotáciu z rozpočtovej rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky vo výške 15.000 € dostala obec posledné dni úradovania vtedajšieho predsedu vlády Petra Pellegriniho (SMER-SD).[44] Podpis zmluvy sa uskutočnil 19. marca 2020 Zmluva a svoju účinnosť nadobudla 21. marca 2020, teda deň kedy premiér odovzdával moc novému predsedovi vlády Igorovi Matovičovi. Podľa zmluvy bola dotácia "použitá v súlade s účelovým určením na nákup zariadenia do kultúrneho domu (stoly, stoličky, obrusy, návleky na stoličky), vybavenia do kuchyne pri kultúrnom dome (taniere, príbory, poháre, misy), na zabezpečenie ozvučenia sály v kultúrnom dome a na dodávku a práce súvisiace s výmenou sociálnych zariadení v kultúrnom dome (demontáž pôvodných zariadení a montáž nových toaliet, umývadiel, batérií a pod.)". Okrem obce Šarišská Trstená, kde bol nominant strany SMER-SD ďalších 8 obcí so straníckym prepojením a 5 obcí, kde s nezávislým kandidátom. Transparency International Slovensko a média na Slovensku poukázali na to, že tieto prostriedky v čase pandémie neboli určené na zvládnutie situácie okolo COVID-19, ale boli využité netransparentným spôsobom.[45][46][47][48] TIS dlhodobo upozorňovala, že tento systém účelového netransparentného obdarovania by mal byť zrušený.[49]

V obci by sa v roku 2022 sa mala začať budovať materská škôlka, komunitné centrum a chodník od osídlenia MRK (marginalizovanej rómskej komunity), tieto projekty opäť získala firma opäť raz firma MAZAD, s.r.o. Stavbu materskej škôlky mala stáť 433.939,70 € a zmluva bola podpísaná 20. októbra 2021.[50] Dňa 23. marca 2022 obe strany podpísali dodatok, kde si obec vyhradila právo odstúpiť od zmluvy a to bez akýchkoľvek sankcií.[51] O mesiac neskôr, 25. apríla 2022 obe strany uzavreli dohodu o zrušení Zmluvy o dielo.[52]

V pláne je okrem spomínaného aj Stavba detského ihriska, ktorú by mala realizovať firma PLANGAS-TRANS s.r.o. V obci by sa v roku 2022 mala dokončiť kanalizácia k MRK. K dispozícii budú mať občania dostupné aj verejné WiFi za 13.000€ s DPH.

Začiatok Dokončenie Názov projektu Spôsob financovania Dodávateľ Celkové náklady v €

(vrátane DPH)

2000 Plynovod Šarišská Trstená – Proč ?? PLANGAS-TRANS s.r.o. ?? €
2010 pokračovanie Kanalizácia + ČOV Environmentálny fond PLANGAS-TRANS s.r.o. ?? €
2010 Chodník I.etapa Environmentálny fond PLANGAS-TRANS s.r.o. ?? €
2011 Chodník II.etapa Environmentálny fond PLANGAS-TRANS s.r.o. ?? €
2011 Pokračovanie Kanalizácia + ČOV Environmentálny fond PLANGAS-TRANS s.r.o. 375.651,76 €[53]
2011 Bytová Jednotka – Bloka A (6 bytov) Štátny fond rozvoja bývania + MDVaRR[54][55] MAZAD, s.r.o. 311.106,46 €
2012 pokračovanie Zásobovanie vodou Environmentálny fond GASMONTA s.r.o.[56] ?? €
2012 Program rozvoja vidieka (PRV) Multifunkčné ihrisko Parson, s.r.o. 76 020,00 €[57]
2014 Parková úprava centrálnej časti obce Program rozvoja vidieka (PRV) ?? 42 799,61 €
2013 2014 Bytová Jednotka – Bloka B (6 bytov) Štátny fond rozvoja bývania[58] + MDVaRR[59][60] MAZAD, s.r.o. 310.976,46 €
2014 Multifunkčné ihrisko – Vonkajšie osvetlenie Program rozvoja vidieka (PRV) MAZAD, s.r.o. 8.870,28 €[61][62]
2014 Dostavba – Budova Obecného Úradu a Kultúrneho domu Program rozvoja vidieka (PRV)[63] ?? 35 920,17 €
2014 Rekonštrukcia oplotenia miestného cintorína Vlastné zdroje obce ?? ?? €
2016 Zateplenie obalových konštrukcií Obecného úradu Environmentálny fond PLANGAS-TRANS s.r.o. 31.955,74 €[64]
2017 Oprava a rekonštrukcia miestnych komunikácií Úrad Vlády SR – rezerva predsedu vlády FEDEST, s.r.o. 10.000 €[65][66]
2017 Nákup komunálnej techniky Program rozvoja vidieka (PRV) ŠTÝL EU s.r.o. 88.000 €[67]
2018 Oprava a rekonštrukcia miestnych komunikácií Ministerstvo financií SR GASMONTA s.r.o. 17.372,18 €[68]
5.12.2015 19.6.2018 Výstavba spáškovej kanalizácie Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA)[69] PLANGAS-TRANS s.r.o. 143.373,97 €[70]
11/2018 05/2019 Sanácia nelegálnych skládok v obci Ministerstvo vnútra SR – Európsky sociálny fond PLANGAS-TRANS s.r.o. 50.204,34 €[71][72]
2020 Rekonštrukcia Kultúrneho domu Úrad Vlády SR – rezerva predsedu vlády viaceré firmy 15.000,00 €[73]
08/2021 Zlepšenie akustiky v Kultúrnom dome Prešovský samosprávny kraj[74] AVACO MULTIMEDIA s.r.o. 1.438,00 €[75]
04/2021 11/2023 Jednoduché pozemkové úpravy v MRK[76] Ministerstvo vnútra SR – Európsky sociálny fond ?? 16.062,92 €[77]

Podľa informácií zo stránky obecného úradu je v pláne:

Názov projektu Dodávateľ Spôsob financovania Odhadované náklady v € podpis zmluvy
Materská škôlka v obci Šarišská Trstená MAZAD s.r.o. Ministerstvo vnútra SR 433.939,70 € zrušená
Šarišská Trstená, zásobovanie vodou, Časť: rozvod vody – rad D, oplotenie vodojemu MAZAD s.r.o. Ministerstvo vnútra SR 27.654,86 €[78] 08.03.2022
Výstavba chodníka v obci Šarišská Trstená k obecnému úradu MAZAD s.r.o. Ministerstvo vnútra SR 91.566,80 €[79] 09.03.2022
Detské dopravné ihrisko PLANGAS-TRANS s.r.o.[80] Program rozvoja vidieka (PRV) 96.118,79 € 30.11.2017
WiFi pre teba – verejný internet v obci ?? Ministerstvo dopravy SR 13.000,00 € -
Príprava novej miestnej komunikácie – oblasť Šilky ?? ?? € okolo 2030 Kamerový systém a zabezpečovacie zariadenie ?? ?? ?? € ??[81]

Zmeny v názve obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov obce sa v priebehu času menil:
1345 – 1351 bola známa ako Nadfu,
1351 – 1773 bola známa ako Nadfeu alebo Kolmos
1773 – 1786 bola známa ako Nadfeő alebo Natwej,
1786 – 1808 bola známa ako Nadfő alebo Nadfej,
1808 – 1920 bola známa ako Nádfő alebo Nadfej,
1920 – 1927 bola známa ako Nádvej alebo Nádfej,
1927 – 1948 bola známa ako Nadvej
1948 – dodnes sa používa oficiálny názov Šarišská Trstená.[82]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Graf nižšie zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci Šarišská Trstená. Os X označuje časovú líniu od roku 1787 po súčasnosť. Ypsilónová os zobrazuje celkový počet obyvateľov obce. Obec bola do začiatku 20-tého storočia malou sídelnou osadou, ktorej počet obyvateľov nepresahoval stovku (1828 – 43 obyvateľov, 1869 – 63 obyvateľov[83], 1880 – 39 obyvateľov[84], 1900 – 72 obyvateľov, 1910 – 76 obyvateľov, 1921 – 75 obyvateľov, 1930 – 94 obyvateľov[85]). Po vzniku samostatného Česko-Slovenska sa počet ľudí zvýšil o 56 % a v roku 1940 dosiahol 117 obyvateľov.[86]

V priebehu nasledujúcich dviadsiatych rokov sa počet opäť zvýšil o 53% na 179 obyvateľov a začiatkom 70-tych rokov presiahol 200 obyvateľov. Do konca komunistického režimu nedošlo k skokovitému nárastu obyvateľstva (1971 – 208 obyvateľov, 1991 – 223 obyvateľov). Po vzniku samostatného Slovenska sa aj vďaka rozvoju krajiny v priebehu tridsiatich rokov o približne 61% z 223 na súčasných 362 obyvateľov (2001 – 264 obyvateľov, 2011 – 306 obyvateľov, 2020 – 359 obyvateľov).[87]

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021, 2011 bolo národnostné zloženie obyvateľstva v obci takéto:

Štruktúra obyvateľov podľa národnosti
národnosť 2021 2011[88] 1940 1930 1910 1900 1890 1880
abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % abs. % abs. %
slovenská 292 82,02 292 97,33 103 88,03 87 90,62 70 92,10 60 83,33 51 83,60 31 79,49
rómska 58 16,29 0 0 14 11,97 9 9,38 0 0 0 0 0 0 0 0
rusínska 1 0,28 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
ukrajinská 1 0,28 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
maďarská 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 3 4,17 0 0 4 10,26
nemecká 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 2,78 3 4,92 1 2,56
iná 1 0,28 0 0 0 0 0 0 6 7,89 7 9,72 7 11,48 3 7,69
nezistená 3 0,84 8 2,66 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
spolu 356 100 300 100 117 100 96 100 76 100 72 100 61 100 39 100
Štruktúra obyvateľov podľa materinského jazyka
materinský jazyk 2021 2011 2006[89]
abs. % abs. % abs. %
slovenský 317 89,04 282 94,00 186 68,63
rómsky 33 9,27 6 2,00 85 31,37
rusínsky 1 0,28 0 0 0 0
ukrajinský 1 0,28 0 0 0 0
iný 0 0 0 0 0 0
nezistený 4 1,12 12 4,00 0 0
spolu 356 100 300 100 271 100

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Štruktúra obyvateľov podľa náboženského vyznania
náboženstvo 2021 2011
abs. % abs. %
bez náboženského vyznania 3 0,84 4 1,33
rímskokatolícke 323 90,73 281 93,67
evanjelické 7 1,97 0 0
gréckokatolícke 5 1,40 2 0,07
pravoslávne 1 0,28 0 0
Kresťanské zbory 5 1,4 0 0
Kresťanské zbory 2 0,56 0 0
iné 0 0 0 0
nezistené 5 1,40 13 4,33
spolu 356 100 300 100

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Obecná samospráva

[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo obce Šarišská Trstená je orgánom samosprávy obce a zastupiteľským zborom obyvateľov obce. Má 5 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.

Starosta obce je výkonným a štatutárnym orgánom obce. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia obecného zastupiteľstvaa podpisuje ich uznesenia. Má jedného zástupcu starostu obce.

Starostovia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1990 – 1994: František Centek (nezávislý)
  • 1994 – 1998: František Centek (KDH)
  • 1998 – 2002: František Centek (KDH)
  • 2002 – 2006: Jaroslav Fogaš (SMER)
  • 2006 – 2010: Jaroslav Fogaš (SMER-SD)
  • 2010 – 2014: Jaroslav Fogaš (SMER-SD)
  • 2014 – 2018: Jaroslav Fogaš (SMER-SD)
  • 2018 – 2022: Jaroslav Fogaš (SMER-SD)
  • 2022 – 2026: Jaroslav Fogaš (nezávislý)

Komunálne voľby

[upraviť | upraviť zdroj]
Výsledky komunálnych volieb v obci Šarišská Trstená (1990 – súčasnosť)
Komunálne
voľby 		Volebná účasť Výsledky voľby starostu Výsledky voľby poslancov
% Počet
vydaných obálok 		Zvolený starosta Nezvolení kandidáti Zvolení poslanci Nezvolení kandidáti
1990 [90][91] ?? ? František Centek (Nezávislý) ? ? ?
1994 [92] 69,34 % 95 František Centek (KDH)
69 hlasov (100%) 		? František Fogaš (KDH)
Peter Fogaš (KDH)
Verona Fogašová (KDH)
Cyril Kendra (KDH)
Juraj Kendra (KDH)
Štefan Kendra (KDH)
Stanislav Solej (KDH)
Milan Telesnický (KDH)
Jozef Vaško (KDH) 		?
1998 [93] 66,67 % 100 František Centek (KDH) ? KDH – 9 poslancov ?
2002 [94] 78,62 % 125 Jaroslav Fogaš (SMER)
124 hlasov (100%) 		bez protikandidáta KDH – 3 poslanci
SMER – 1 poslanec
DS – 1 poslanec 		?
2006 [95] 38,79 % 64 Jaroslav Fogaš (SMER-SD)
60 hlasov (100%) 		bez protikandidáta SMER – 5 poslancov ?
2010 [96] 74,87 % 140 Jaroslav Fogaš (SMER-SD)
99 hlasov (70,71%) 		2. Stanislav Solej (KDH)
41 hlasov (29,29%) 		1. Cyril Kendra (SMER-SD) – hlasov (%)
2. Peter Fogaš (SMER-SD) – hlasov (%)
3. Peter Kendra (KDH) – hlasov (%)
4. Ján Krištof (SMER-SD) – hlasov (%)
5. František Juskanin (SMER-SD) – hlasov (%) 		?. Jozef Cina (KDH) – hlasov (%)
?. Jozef Kovaľ (KDH) – hlasov (%)
?. František Krištof (KDH) – hlasov (%)
?. Jozef Viazanko (KDH) – hlasov (%)
2014 [97] 69,86 % 153 Jaroslav Fogaš (SMER-SD)
98 hlasov (64,47%) 		2. Mária Talpašová (KDH)
39 hlasov (25,66%)
3. Anna Solejová (PaS)
15 hlasov (9,87%) 		1. Peter Telesnický (SaS) – 86 hlasov (58,66%)
2. Peter Kendra (KDH) – 83 hlasov (55,33%)
3. Ján Krištof (SMER-SD) – 76 hlasov (50,66%)
4. Peter Fogaš (SMER-SD) – 69 hlasov (46,00%)
5. Petra Kučerová (SMER-SD) – 69 hlasov (46,00%) 		?
2018 [98][99] 46,06 % 117 Jaroslav Fogaš (SMER-SD)
110 hlasov (100%) 		bez protikandidáta 1. Martin Talpaš (nezávislý) – 95 hlasov (81,19%)
2. Ján Krištof (SMER-SD) – 88 hlasov (75,21%)
3. Jozef Kendra (SMER-SD) – 83 hlasov (70,94%)
4. Peter Fogaš (SMER-SD) – 80 hlasov (68,37%)
5. Martin Kučera (SMER-SD) – 80 hlasov (68,37%) 		6. Marián Horvát (nezávislý) – 23 hlasov (19,66%)
7. Ondrej Horvát (nezávislý) – 22 hlasov (18,80%)
2022 76 % 190 1. Jaroslav Fogaš (nezávislý) – 110 hlasov (59,13%) 2. Ing. Rastislav Solej, MSc. (SaS) – 76 hlasov (40,86%) 1. Martin Talpaš (nezávislý) – 112 hlasov (61,20%)
2. Peter Fogaš (nezávislý) – 106 hlasov (57,92%)
3. Silvia Mazurová (nezávislý) – 103 hlasov (56,28%)
4. Jozef Kendra (nezávislý) – 96 hlasov (52,46%)
5. Martin Kučera (HLAS-SD) – 96 hlasov (52,46%) 		6. Peter Fogaš (SaS) – 70 hlasov (38,25%)
7. Miroslav Cina (SaS) – 63 hlasov (34,43%)
8. Ján Jakubík (SaS) – 58 hlasov (31,69%)
9. Ladislav Vaško (SaS) – 57 hlasov (31,15%)
10. Marek Fogaš (SaS) – 55 hlasov (30,05%)

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Obecný úrad
  • Kultúrny dom
  • Multifunkčné ihrisko

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Podnikanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci po roku 1989 fungovala prevádzka potravín, ktorú prevádzkovala Mária Gimerová od 27. augsta 1992 do 01. marca 2005[100]. Prevádzku neskôr prevzala Zuzana Fogašová (do roku 2007)[101] a po nej Mária Mazúrová[102]. Miestne potraviny sa snažili neúspešne oživiť v roku 2015. Od roku 2016 v obci nie je žiadna prevádzka potravín.[103]

V obci od roku 2012 do roku 2020 fungovalo kvetinárstvo Gabriela.[104]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú dopravu. Cez obec premáva pravidelná prímestká autobusová doprava na linke 707444 Prešov – Čeľovce / Chmeľov – Giraltovce. Tá zabezpečuje spojenie s mestom Prešov, obcami Chmeľovec, Podhorany, Kapušany, Ľubotice, ale aj obcami Proč, Pušovce, Čeľovce, Chmeľovec, Kračúnovce, Giraltovce.[105][106]

Životné prostredie

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci, ani v blízkom okolí sa nenachádza žiadny väčší podnik, ktorý by znečisťoval životné prostredie. Znečisťujú si ho iba občania sami tým, že spaľujú niektoré škodlivé látky, vypúšťajú odpadové vody do potoka atď. Pri miestnom potoku robia divé skládky. To sa snáď zlepší vybudovaním kanalizácie a čističky odpadových vôd. V obci sa organizuje aj separovaný zber.

Osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pohľad na východný vstup do obce
    Pohľad na východný vstup do obce
  • Stred obce prezývaný aj ako "valal"
    Stred obce prezývaný aj ako "valal"

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ BOLEŠ, Daniel. "Počiatky a vývoj hradného panstva Šebeš (1285–1345)." Notitiae Historiae Ecclesiasticae 8.2 (2019): 7-20. Dostupné online - potrebná registrácia
  5. ↑ Vályi András: Opis uhorskej krajiny I – III. Buda: Kráľovská univerzita. 1796–1799.Dostupné online Archivované 2022-06-15 na Wayback Machine
  6. ↑ KMETY, Adrien; JUHÁSZ, Réka Ibolya. A kassai felsőoktatás intézményeinek hallgatói 1776-1852. MTA ELTE Egyetemtörténeti Kutatócsoport, 2018. Dostupné online (maďarsky)
  7. ↑ Fényes Elek: Geografický slovník Maďarska, v ktorom sú v abecednom poradí popísané všetky mestá, dediny a stráň. Pest: Fényes Elek. 1851.Dostupné online (maďarsky)
  8. ↑ HORNYÁNSKY, Viktor. Geographisches Lexikon des Königreichs Ungarn: ein Hilfsbuch für Behörden, Postämter, Advokaten und Geschäftsmänner. Heckenast, 1864. Dostupné online (nemecky)
  9. ↑ Ondrej Kendra (*1874 - †1939), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25]
  10. ↑ KENDROVÁ, Eva. 2016. História rímskokatolickej farnosti Podhorany: bakalárska práca. Prešov, 46 s. Gréckokatolícka teologická fakultra Prešovskej univerzity v Prešove. Vedúci práce Katarína Kurilcová. Dostupné online
  11. ↑ Pred 100 rokmi bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád, www.prešov.korzar.sme.sk, 14.07.2019
  12. ↑ Dvojtýždňová Slovenská republika rád po sto rokoch opäť v Prešove Archivované 2022-03-04 na Wayback Machine, new.poleblog.sk, 11.10.2019
  13. ↑ Slovenská republika rád/maďarský boľševický vpád 1919, TV MATICA - youtube.com, [cit. 2022-02-22]
  14. ↑ Stav počtu domov a počtu obyvateľov k roku 1940., Ústav pamäti národa, [cit. 2022-02-22]
  15. ↑ Juraj Frimer (*1920 - †1987), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25]
  16. ↑ Ján Kovaľ (*1923 - †1947), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25]
  17. ↑ Andrej Talpaš (*1908 - †1980), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25]
  18. ↑ Mária Talpašová, rod. Stankovičová (*1911 - †1986), www.findagrave.com, [cit. 2021-07-25]
  19. ↑ Nadvej 16 (Giraltovce) - Sčítacie hárky 1940, Slovakiana, dostupné online [cit. 2022-02-22].
  20. ↑ Oslobodzovanie Slovenska trvalo 226 dni, www.spravodaj.net, 01.05.2020
  21. ↑ V Prešove si pripomenuli 77. výročie oslobodenia mesta, www.presov.korzar.sme.sk, 19.01.2022
  22. ↑ Pamätný deň 19. január 1945 - Deň Oslobodenia Prešova, www.presov.sk, [cit. 2022-02-22]
  23. ↑ Vyhláška povereníctva vnútra zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 zverejnéné v Úradnom vestníku zo dňa 26. júna 1948 (strana 1277), www.watson.sk, [cit. 2022-02-22]
  24. ↑ Vondrišel, Stará Ďala, Feledince, Diosek. Poznáte slovenské mestá a obce podľa ich starých názvov? (kvíz), www.hnonline.sk, 17.05.2019
  25. ↑ NÁSILNÁ KOLEKTIVIZÁCIA, www.upn.gov.sk, [cit. 2022-02-22]
  26. ↑ Štefan Fogaš – prvý slovenský diplomat v službách Vatikánu Archivované 2017-11-11 na Wayback Machine, www.katolickenoviny.sk, 13.04.2016
  27. ↑ Pozostatky Mons. Štefana Fogaša budú prenesené z Ríma na Slovensko, www.tkkbs.sk, 11.12.2007
  28. ↑ Na Slovensku budú uložené pozostatky Mons. Štefana Fogaša, sk.radiovaticana.va, 12.12.2007
  29. ↑ Mikroregión Haľagoš, www.obecsarisskatrstena.sk, dostupné online.
  30. ↑ Ovčia farma Proč, s.r.o., www.finstat.sk, [cit. 2022-02-22]
  31. ↑ MAZAD s. r. o., www.finstat.sk, [cit. 2022-02-22]
  32. ↑ Fico tvrdí, že provízia za predaj SPP mohla činiť 3 percentá z kúpnej ceny, www.spis.korzar.sme.sk, 10.01.2004
  33. ↑ Starostovia majú propagovať prvý pilier, www.korzar.sme.sk, 06.03.2008
  34. ↑ Ficova mládež podporila boj proti 2. pilieru, www.index.sme.sk, 27.05.2008
  35. ↑ V Šarišskej Trstenej sa tešia na bytovku aj ihrisko, www.prešov.korzar.sme.sk, 01.06.2012
  36. ↑ Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, www.zakonypreludi.sk, dostupné online
  37. ↑ MAZAD s.r.o., Obchodný register SR, dostupné online
  38. ↑ GASMONTA s.r.o., Obchodný register SR, dostupné online
  39. ↑ PLANGAS-TRANS s.r.o., Obchodný register SR, dostupné online
  40. ↑ Obchodný vestník 29/2014 - Kúpno-predajná zmluva o "Nákladné vozidlo TATRA 148-S 3" z 24.01.2014, Obchodný Vestník, dostupné online
  41. ↑ Kúpna zmluva č. Z201763671_Z, Centrálny register zmlúv, 29.11.2017
  42. ↑ SKONČÍ S FICOM KLIENTELIZMUS V ROZDÁVANÍ PREMIÉRSKYCH DOTÁCIÍ?, Transparency International, 19.03.2018
  43. ↑ Fico dal obci dotáciu, väčšina išla na plat starostky, www.prešov.korzar.sme.sk, 03.04.2018
  44. ↑ Z premiérskej rezervy sa na východe nakúpia poháre, tablety i letenky, www.prešov.korzar.sme.sk, 23.03.2020
  45. ↑ Pellegrini deň pred odchodom rozdal 439 000 eur z rezervy na ihriská a kultúrne domy, nič na situáciu s COVID-19, www.tyzden.sk, 22.03.2020
  46. ↑ Pellegrini pred odchodom rozdal státisíce eur. Rezerva má pritom slúžiť na úplne iné účely Archivované 2022-04-19 na Wayback Machine, www.markiza.sk, 23.03.2020
  47. ↑ Korona-nekorona, Pellegrini posledný deň vo funkcii rozdával státisíce. Svojim, www.dnes.sk, 23.03.2020
  48. ↑ Z premiérskej rezervy sa na východe nakúpia poháre, tablety i letenky, www.kosice.korzar.sme.sk, 24.03.2020
  49. ↑ Transparency International sa ospravedlnila Matovičovi. Kiks s dotáciou na cestoviny spravil ešte Pellegrini, www.startitup.sk, 23.03.2020
  50. ↑ Zmluva o dielo "Materská škôlka v obci Šarišská Trstená" Archivované 2022-04-13 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 20.10.2021
  51. ↑ Dodatok k zmluve o dielo 01/2021 zo dňa 24.03.2022 Archivované 2022-04-29 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 24.03.2022
  52. ↑ Dohoda o zrušení Zmluvy o dielo č. 01/2021 zo dňa 20.10.2021 a Dodatku k zmluve o dielo 01/2021 zo dňa 24.03.2022 Archivované 2022-04-29 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 25.04.2022
  53. ↑ Obchodný vestník 29/2012 - ZMLUVA O DIELO "Šarišská Trstená - Kanalizácia + ČOV" zo dňa 14. 11. 2011 na uskutočnenie stavebných prác a súvisiacich dodávok, www.obecsarisskatrstena.sk, 09.10.2019
  54. ↑ Zmluva č. 0212-PRB/2011 o poskytnutí dotácie na obstaranie technickej vybavenosti, Centrálny register zmlúv, 09.08.2011
  55. ↑ Zmluva č. 0212-PRB-2011 o poskytnuti dotácie na obstaranie technickej vybavenosti, Centrálny register zmlúv, 09.08.2011
  56. ↑ ZMLUVA č. 85457 08U01 o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie, Centrálny register zmlúv, 26.03.2012
  57. ↑ Obchodný vestník 125/2012 - Zmluva o dielo na uskutočnenie stavebných prác "Multifunkčné ihrisko - Šarišská Trstená", Obchodný Vestník, dostupné online
  58. ↑ Zmluva o úvere č. 707/330/2013, Centrálny register zmlúv, 03.07.2013
  59. ↑ Zmluva č. 0087-PRB-2013 o o poskytnutí dotácie na obstaranie technickej vybavenosti uzavretá podľa § 16 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývan, Centrálny register zmlúv, 14.06.2013
  60. ↑ Zmluva č. 0088-PRB-2013 o o poskytnutí dotácie na obstaranie technickej vybavenosti uzavretá podľa § 16 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývan, Centrálny register zmlúv, 14.06.2013
  61. ↑ Zmluva o pôžičke Archivované 2022-04-13 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 16.05.2014
  62. ↑ Obchodný vestník 111/2013 - Zmluva o dielo na uskutočnenie stavebných prác "Multifunkčné ihrisko v obci Šarišská Trstená - Verejné osvetlenie", Obchodný Vestník, dostupné online
  63. ↑ "Rozvoj Šafránu - Naša priorita" – Databáza zrealizovaných projektov PRV SR 2014 – 2020, Národná sieť rozvoja vidieka, dostupné online
  64. ↑ ZMLUVA č. 113914 08U02 o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie, Centrálny register zmlúv, 20.04.2016
  65. ↑ Zmluva o poskytnutí dotácie z rozpočtovej rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky, Centrálny register zmlúv, 18.05.2017
  66. ↑ Zmluva o dielo "Oprava obecnej komunikácie" Archivované 2022-04-13 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 09.10.2019
  67. ↑ Nákup komunálnej techniky pre obec Šarišská Trstená – Databáza zrealizovaných projektov PRV SR 2014 – 2020, Národná sieť rozvoja vidieka, dostupné online
  68. ↑ Zmluva o dielo "Oprava a rekonštrukcia miestnych komunikácií v obci Šarišská Trstená" Archivované 2022-04-13 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 09.10.2019
  69. ↑ Výstavba splaškovej kanalizácie v obci Šarišská Trstená – Databáza zrealizovaných projektov PRV SR 2014 – 2020, Národná sieť rozvoja vidieka, dostupné online
  70. ↑ Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.072PO130050 Archivované 2022-04-13 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 01.03.2018
  71. ↑ Zmluva o dielo - Sanácia nelegálnych skládok v obci Šarišská Trstená z 29.10.2018[nefunkčný odkaz], www.obecsarisskatrstena.sk, 30.11.2018 11:00
  72. ↑ PLAGÁT - SANÁCIA NELEGÁLNYCH SKLÁDOK Archivované 2022-04-14 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 30.11.2018 11:00
  73. ↑ Zmluva o poskytnutí dotácie z rozpočtovej rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky, Centrálny register zmlúv, 21.03.2020
  74. ↑ Projekt: Zlepšenie akustiky v kultúrnom dome, www.obecsarisskatrstena.sk, 09.09.2021 08:10
  75. ↑ Zoznam došlých faktúr 08/2021[nefunkčný odkaz], www.obecsarisskatrstena.sk, dostupné online
  76. ↑ Marginalizované rómske komunity, Národná rada SR, dostupné online
  77. ↑ PLAGÁT - Jednoduché pozemkové úpravy v osídlení MRK v obci Šarišská Trstená Archivované 2022-04-14 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 14.01.2022 11:05
  78. ↑ Zmluva o dielo "Šarišská Trstená, zásobovanie vodou, Časť: rozvod vody - rad D, oplotenie vodojemu" Archivované 2022-04-13 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 08.03.2022
  79. ↑ Zmluva o dielo "Výstavba chodníka v obci Šarišská Trstená k obecnému úradu" Archivované 2022-04-13 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 09.03.2022
  80. ↑ Zmluva o dielo "Oprava a rekonštrukcia miestnych komunikácií v obci Šarišská Trstená" Archivované 2022-04-17 na Wayback Machine, www.obecsarisskatrstena.sk, 09.10.2019
  81. ↑ Realizované projekty, www.obecsarisskatrstena.sk, dostupné online.
  82. ↑ Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)., Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, dostupné online.
  83. ↑ Slovakia Census, 1869 - Sáros > Nadfő (Šarišská Trstená), FamilySearch.org, dostupné online [cit. 2015-11-03].
  84. ↑ Nádfő (Šarišská Trstená) /település/ Archivované 2021-07-31 na Wayback Machine, Databáza Maďarov na Slovensku (www.adatbank.sk), dostupné online
  85. ↑ Nadvej (Giraltovce) - Sčítacie hárky 1930, Slovakiana, dostupné online [cit. 2022-02-22].
  86. ↑ Nadvej (Giraltovce) - Sčítacie hárky 1940, Slovakiana, dostupné online [cit. 2022-02-22].
  87. ↑ Datacube, Štatistický úrad Slovenskej republiky, dostupné online
  88. ↑ Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách (cit. 2020-10-24)
  89. ↑ Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Šarišská Trstená (2007)[nefunkčný odkaz], www.obecsarisskatrstena.sk, dostupné online
  90. ↑ Výsledky komunálnych volieb 1990 v obci Šarišská Trstená, www.volby.pravda.sk, dostupné online.
  91. ↑ Komunálne voľby 1990 na Slovensku - Šarišská Trstená, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  92. ↑ Komunálne voľby 1994 na Slovensku - Šarišská Trstená, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  93. ↑ Komunálne voľby 1998 na Slovensku - Šarišská Trstená, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  94. ↑ Komunálne voľby 2002 na Slovensku - Šarišská Trstená, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  95. ↑ Komunálne voľby 2006 na Slovensku - Šarišská Trstená, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  96. ↑ Komunálne voľby 2010 na Slovensku - Šarišská Trstená, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  97. ↑ Komunálne voľby 2014 na Slovensku - Šarišská Trstená, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  98. ↑ Komunálne voľby 2018 na Slovensku - Šarišská Trstená, www.vysledkyvolieb.sk, dostupné online.
  99. ↑ VÝSLEDKY VOLIEB 10.11.2018, www.obecsarisskatrstena.sk, 12.11.2018
  100. ↑ VÝPIS ZO ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA - Okresný úrad Prešov, Číslo živnostenského registra: 707-1857, Živnostnenský register SR, dostupné online
  101. ↑ VÝPIS ZO ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA - Okresný úrad Prešov, Číslo živnostenského registra: 750-24507, Živnostnenský register SR, dostupné online
  102. ↑ VÝPIS ZO ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA - Okresný úrad Prešov, Číslo živnostenského registra: 750-28825, Živnostnenský register SR, dostupné online
  103. ↑ VÝPIS ZO ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA - Okresný úrad Prešov, Číslo živnostenského registra: 750-44559, Živnostnenský register SR, dostupné online
  104. ↑ VÝPIS ZO ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA - Okresný úrad Prešov, Číslo živnostenského registra: 750-39342, Živnostnenský register SR, dostupné online
  105. ↑ Prímestská doprava - Cestovné poriadky, SAD Prešov, dostupné online
  106. ↑ 707444 Prešov - Čeľovce / Chmeľov - Giraltovce Archivované 2022-04-27 na Wayback Machine – Platnosť od 12.12.2021 do 10.12.2022, SAD Prešov, dostupné online

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šarišská_Trstená&oldid=7916906“