Štrba
Štrba (maď. Csorba, nem. Tschirm, Tschirben, Hochwald, poľ. Szczyrba) je rázovitá obec na Slovensku v okrese Poprad. Súčasťou obce sú aj osady Tatranská Štrba a Štrbské Pleso (časť katastrálneho územia Štrbské Pleso patrí mestu Vysoké Tatry).
Štrba | |||
obec | |||
|
|||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Prešovský kraj | ||
Okres | Poprad | ||
Región | Liptov | ||
Vodné toky | Štrbský potok, Dielnica | ||
Nadmorská výška | 850 m n. m. | ||
Súradnice | 49°03′15″S 20°04′43″V / 49,0542092°S 20,0785269°V | ||
Rozloha | 63,07 km² (6 307 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 3 352 (31. 12. 2023) [2] | ||
Hustota | 53,15 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1280 | ||
Starosta | Michal Sýkora[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 059 38 (pošta Štrba) 059 41 (pošta Tatranská Štrba) | ||
ŠÚJ | 523933 | ||
EČV (do r. 2022) | PP | ||
Tel. predvoľba | +421-52 | ||
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Štrba, Hlavná 188/67, 059 38 Štrba, Slovensko | ||
E-mailová adresa | strba@strba.sk | ||
Telefón | 00421 52/778 14 61-3 | ||
Fax | 00421 52/778 14 60 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Interaktívna mapa obce
| |||
Wikimedia Commons: Štrba | |||
Webová stránka: strba.sk | |||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
Freemap Slovakia: mapa | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
upraviťObec leží na východnom okraji Štrbskej pahorkatiny, patriacej do Popradskej kotliny, jej východného okraja sa dotýka výbežok Dúbravy, ktorá je podcelkom Kozích chrbtov.[4] Nachádza sa tak medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami, na rozhraní Liptova a Spiša. Geografickú hranicu týchto regiónov tvorí nevýrazný Štrbský chrbát, na ktorého východnej strane sa nachádza aj Štrba. Napriek zaradeniu do okresu Poprad, je historicky a etnograficky súčasťou Liptova.
Štrbský chotár má podobu dlhého a úzkeho obdĺžnika, ktorého dĺžka je vzdušnou čiarou približne 18 km a šírka asi 7 km. Štrbský chotár siaha až po tatranské štíty a na jeho území sa nachádzajú aj turisticky obľúbené osady Tatranská Štrba a Štrbské Pleso. V okolí obce na nachádzajú zaniknuté stredoveké osady Šoldov, Hrachovisko a Hasnova. Historicky najvýznamnejšou pamiatkou obce je evanjelický a katolícky kostol.
Obec Štrba leží v nadmorskej výške 829 m (stred obce), časť chotára až v 2428 m (Hrubý vrch v závere Mlynickej doliny).[5] Na území chotára sú tieto vrchy a štíty: Solisko, Furkotský štít, Hrubý vrch (Triumetal), Štrbský štít, Hliniská veža, Capie veže, Zadná Bašta, Diablovina a Satan. Z tatranských plies bolo v majetku Štrby: Kozie pleso, Capie plesá, Okrúhle pliesko, Štrbské pleso, Nové Štrbské pleso (Móryho).
Prírodné podmienky
upraviťPovrch
upraviťDedina a chotár Štrby leží v kotline, ktorá vznikla v zálive palegonného mora, vklieneného v treťohorách medzi Vysoké Tatry. Povrch chotára tvorí treťohorné zlepencovo-karbonátové súvrstvie vo východnej časti, gutensteinské vápence, druhohorné dolomity a dolomitické vápence. Geologické zloženie je veľmi pestré. Dná dolín sú vyplnené aluviálnymi náplavmi, nad ktorými sú na svahoch vyvinuté terasy. V údolí Bieleho Váhu sa terasy tiahnu od rozvodia v Štrbe cez Važec a Východnú ku Kráľovej Lehote. V Štrbskom chotári sa nachádza menšie množstvo hnedého uhlia. Východne od Štrby v hone Valtierová a v zadnej časti Kolombjarku sa nachádzajú výdatné ložiská vápenca, z ktorého sa vypaľuje vápno na stavebné účely.
Vodstvo
upraviťZ Lieskovca (963 m) cez štrbskú železničnú stanicu a ďalej poľnou cestou z Važca do Šuňavy vedie v dĺžke 930 metrov po širokom pieskovom chrbte hlavné európske rozvodie. Z prítokov Mlynice, tečúcej do Popradu, si povrchový odtok udržal iba Štrbský potok, ostatné v priebehu času zmizli z povrchu. Pozdĺž šuňavskej cesty je až po rozvodie 24 malých závrtov, ktoré odvádzajú všetku vodu do podzemia (najhlbší je šesťmetrový s obvodom 58 metrov). Poloha závrtov udáva smery hlavných chodieb. Po odstránení flyšu z povrchu riekami sa mohla uplatniť sústava rozpukaných hornín a ponory odviedli vodu z povrchu do podzemia, kde sa vo vápencoch vytvorili dutiny a jaskyne. Epigenéza od Váhu a Važca po Podtureň a epigenéza Mlynice medzi Štrbou a Lučivnou sú okrajové.
Tatranské potoky zaniesli v staršom pleistocéne flyšové dno Liptovskej a Popradskej kotliny hrubým pokrovom štrku, ktorý odtlačil Váh a rieku Poprad na severnú pätu Nízkych Tatier. Váh a rieka Poprad sa potom zarezali do odolných vápencov a dolomitov, kým erózno-denudačné procesy rýchlejšie znižovali povrch no štrkovom pokrove a na mäkkom flyši oboch kotlín. Obidve rieky sa už nepresunuli na sever pod novoutvorené úpätie, ale prehĺbili epigenetické doliny do svahu Nízkych Tatier.[6]
Podnebie
upraviťŠtrba leží v strednej časti stredoeurópskeho vnútrozemia na polceste medzi Baltským a Jadranským morom ako aj medzi Lamanšským prielivom a Čiernym morom. V zhode s touto zemepisnou polohou sa klíma v podtatranskej oblasti vyznačuje už značným stupňom kontinentality, čo sa prejavuje najmä podstatným rozpätím teploty v zime a počas leta aj zrážkami s väčšou výdatnosťou. Vetry majú prevládajúci smer od západu až severozápadu. Proti priamemu účinku južných vetrov sú južné a juhovýchodné svahy čiastočne chránené Nízkymi Tatrami.
V lete pri silnom zohriatí zemského povrchu a najmä vyššie položených svahov obrátených k juhu, vznikajú silné vertikálne pohyby vzduchu, čo má za následok ubúdanie teploty a nad horami veľmi často vzniká mohutná kopovitá oblačnosť. Pritom najmä vo vyšších polohách sa okolo poludnia často vyskytujú prehánky a miestne búrky. Slnečného svitu má Štrbský chotár pomerne dosť, vcelku možno rátať s 1 500 až 1 600 hodinami ročne.
Zima prichádza často už začiatkom novembra a sneh schádza z polí v apríli, niekedy až v máji. Táto skutočnosť značne ovplyvňuje prácu na poliach, ako aj vyháňanie dobytka a oviec na pašu.[7]
Poloha obce v blízkosti nevýrazného, no dopravne významného sedla medzi Liptovom a Spišom predpokladá osídlenie už v stredoveku. Dokladajú to aj pozostatky osád Šoldov a Hrachovisko, ktoré potvrdzujú osídlenie oblasti Štrby už v poveľkomoravskom období. Najstaršia písomná zmienka o osade Csorba pochádza z roku 1280 a predpokladá sa pomenovanie podľa geografickej „štrbiny“ medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Najstaršie dejiny obce poznačilo pôsobenie šľachtica Bohumíra a rodov Bány, Smerčány a Szentiványi, ktoré sa zachovali v symbolike troch hviezd v erb Štrby. Jeho dominantou je však svätoodrejský a kresťanský kríž, zovreté ruke svätca.
Dôležitým medzníkom v dejinách obce bola výstavba Košicko-Bohuminskej železnice v roku 1871, ktorá odštartovala masívny rozvoj cestovného ruchu. Vybudovanie rekreačných a kúpeľných objektov na Štrbskom Plese podnietilo aj rozvoj osady Tatranská Štrba, kde vznikla železničná stanica. Na konci 19. storočia bola vybudovaná trať Tatranská Štrba – Štrbské Pleso, ktorá zjednodušila prístup návštevníkom Tatier, no i miestnym, ktorí pracovali v službách alebo v lese. Výrazne sa rozrástla aj samotná Štrba.
4. septembra 1944 bola časť obce, za pomoc partizánom, nemeckými vojakmi vypálená. Zhorelo viac ako 25 budov.[9]
Po rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmenou vykonanou k 7. októbru 2007 prešla časť územia Štrbského Plesa (2 016 ha 6 979 m2) do katastrálneho územia Štrba obce Štrba. Mestu Vysoké Tatry zostalo v katastrálnom území Štrbské Pleso 14 847 ha.[10]
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1784. V roku 1928 bola ku kostolu pristavaná modernistická veža. V interiéri sa nachádza neskorobarokové zariadenie. Oltár, stĺpová architektúra s obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade pochádza z roku 1784. Kazateľnica je rokoková z roku 1750, údajne pochádza z Levoče. Krstiteľnica je z roku 1787.[11] Kostol má hladké fasády s výraznou korunnou rímsou a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená úzkymi strojenými oknami a ukončená ihlancovou helmicou.
-
Evanjelický kostol
-
Interiér kostola
- Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja apoštola, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1844. Stojí na mieste starého stredovekého kostola z 13. storočia.[12] Kostol má fasády členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená korodónovou rímsou a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.
-
Kostol sv. Ondreja apoštola
-
Interiér kostola
- Jozefova vila, neskôr Vila Jánošík, dvojpodlažná trojtraktová eklektická stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1893-1894. Úpravami prešla v roku 1922.[13] Staviteľom vily bol Jozef Sentiváni. Fasády vily sú členené lizénovým rámovaním, v podstreší a na vikieroch sa nachádzajú prvky hrázdenej alpskej architektúry. Výrazným prvkom vily je nárožná kruhová veža s ihlancovou helmicou s dreveným podhľadom.
- Hotel Kriváň, dnes Grand Hotel Kempinski, trojpodlažná trojtraktová secesná stavba z rokov 1904-1906. Autormi hotela sú architekti Guido Hoepfner a Géza Györgyi. Úpravami prešiel v roku 1927.[14] Fasády hotela sú dekorované hrázdením a kamennou rustikou. V rokoch 2003-2009 prešiel obnovou a úpravami na súčasný grandhotel.
- Hotel Hviezdoslav, súčasť Grandhotela Kempinski, trojtraktová štvorpodlažná modernistická stavba s prvkami kubizmu na pôdoryse písmena T z rokov 1916-1918.[15] Objekt má presklený parter, fasáda je členená lizénami okná majú jednoduché šambrány. Južná fasáda je riešená ako priebežné lódžie.
-
Jozefova vila
-
Bývalý liečebný dom Kriváň
-
Bývalý liečebný dom Hviezdoslav
- Vila Marína, dvojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba z roku 1892.[16] Úpravami prešla v roku 1982. Parter má nárožné bosáže, poschodie je riešené ako hrázdená konštrukcia. Fasáde dominuje zaoblený rizalit.
- Stará stanica elektrickej dráhy, trojpodlažná dvojtraktová historizujúca stavba s prvkami alpskej architektúry na pôdoryse obdĺžnika z roku 1912.[17] Fasády stavby sú dekorované hrázdením.
- Ubytovňa Gemer, jednopodlažná trojtraktová zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1905. Úpravami prešla v rokoch 1918 a 1947.[18] Stavba má sedlovú strechu so štítom s podlomenicou.
-
Vila Marína
-
Stará železničná stanica
-
Ubytovňa Gemer
Doprava
upraviťObcou prechádza stará cesta, spájajúca Liptov a Spiš, ktorá je dnes už len lokálnou spojnicou s Važcom. Tranzit sa presunul na diaľnicu D1, ktorá prechádza severným okrajom obce a cestu I/18, vedúcu Tatranskou Štrbou. Cez túto osadu vedie aj železničná trať Žilina – Košice, ktorá tu má najvyššie položenú rýchlikovú zastávku. Z tejto stanice vedie ozubnicová trať na Štrbské Pleso. Hlavná trať sa od Tatranskej Štrby stáča južným smerom a severným okrajom Štrby pokračuje k Popradu. Len 15 km východne sa nachádza letisko Poprad-Tatry.
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Juraj Curiani, osobný priateľ J. A. Komenského
- Ľudovít Markušovský (* 1815 - † 1893), lekár, rinológ, profesor, objaviteľ nosového zrkadla
- Pavel Tomko (* 1901 - † 1972), evanjelický farár, básnik a aktivista v celoslovenskom hnutí ev. mládeže
- Peter Švorc (* 1932 - † 1995), významný etnograf a múzejník
Pôsobili tu
upraviť- Miloš Janoška (* 1884 - † 1963), učiteľ, propagátor turistiky v Tatrách, autor prvého turistického sprievodcu pre túto oblasť
- Martin Benka (* 1888 - † 1971), maliar
- Eugen Suchoň (* 1908 - † 1993), hudobný skladateľ
Partnerské obce
upraviťGaléria
upraviť-
Základná škola
-
Obecný úrad
-
Tabuľa pred obecným úradom
-
Budova pošty
-
Kostoly v obci
-
Gerlachovský štít
-
Pamätná tabuľa padlým Štrbanom
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-12]. Dostupné online.
- ↑ ŠVORC, Peter. Štrba. [s.l.] : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1979. S. 13.
- ↑ ŠVORC, Peter. Štrba. [s.l.] : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1979. S. 14.
- ↑ ŠVORC, Peter. Štrba. [s.l.] : Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach, 1979. S. 14, 15.
- ↑ História obce [online]. [Cit. 2014-08-05]. Dostupné online. Archivované 2014-09-02 z originálu.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 86.
- ↑ Štrbské Pleso [online]. Mesto Vysoké Tatry, [cit. 2021-09-01]. Dostupné online. Archivované 2021-09-04 z originálu.
- ↑ Evanjelická cirkev augsburského vyznania - cirkevný zbor Štrba [online]. Oficiálne stránky obce Štrba. Dostupné online. Archivované 2018-12-14 z originálu.
- ↑ Štrba - Kostol sv. Ondreja apoštola [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- KOLLÁROVÁ, Zuzana – ŠVORC, Peter (eds.): Štrba a jej dejiny do roku 1945. Štrba : Obec Štrba, 2020. 372 s. ISBN 978-80-570-1640-3
- KOLLÁROVÁ, Zuzana – SÝKORA, Michal – ŠVORC, Peter (eds.): Štrba a jej dejiny po roku 1945. Štrba : Obec Štrba, 2021. 544 s. ISBN 978-80-57022-96-1
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štrba
Externé odkazy
upraviť- Oficiálna stránka obce Archivované 2005-04-05 na Wayback Machine