Liptov (región)
Liptov (Liptovský región cestovného ruchu) je jeden z tradičných slovenských regiónov a regiónov cestovného ruchu. Jeho územie je zhruba totožné s územím bývalej Liptovskej župy. Zodpovedá okresom Ružomberok a Liptovský Mikuláš, malou časťou zasahuje aj do okresu Poprad.
Na začiatku 20. storočia bol tento región kultúrnym, spoločenským a politickým centrom slovenského národa s významnou úlohou miest Ružomberok a Liptovský Svätý Mikuláš. Ružomberok bol okrem toho aj priemyselným centrom vtedajšieho horného Uhorska a neskôr aj Slovenska v rámci Československa.
Územie susedí na východe s regiónom Spiš (Tatry), na juhu s Horehroním, na západe s Turcom, na severe s Oravou a na severovýchode okrajovo s Poľskom.
Minulosť
upraviťSúčasnosť
upraviťDelenie
upraviťÚzemie regiónu sa vnútorne rozdeľuje na tri časti:
- Dolný Liptov (súčasný okres Ružomberok)
- Stredný Liptov (západná časť okresu Liptovský Mikuláš po obce Podtureň, Uhorská Ves a Liptovský Ján)
- Horný Liptov (východná časť okresu Liptovský Mikuláš a obce Liptovská Teplička, Štrba a katastrálne územie Štrbské Pleso z okresu Poprad. Územie je totožné s územím bývalého okresu Liptovský Hrádok, r. 1923 – 28 a 1949 – 60.)
Ekonomika
upraviťLiptov je dnes priemyselným územím, prirodzenými centrami pre prácu sa stali najmä Ružomberok a Liptovský Mikuláš, v menšej miere aj Liptovský Hrádok. Mnoho ľudí je však zamestnaných aj v turistickom ruchu. Významnými zamestnávateľmi sú papierne Mondi SCP v Ružomberku, výrobca nábytku Swedwood Závažná Poruba, potravinárske podniky St. Nicolaus, Liptovská mliekareň v Liptovskom Mikuláši a Pečivárne Liptovský Hrádok či elektrotechnické závody Alcatel, TESLA a Eltek v Liptovskom Hrádku. Z Liptovského Mikuláša vysiela regionálne Rádio Liptov.
Cestovanie
upraviťV súčasnosti je Liptov jedným z najzaujímavejších a najnavštevovanejších slovenských regiónov. Okrem Západných a Nízkych Tatier je turisticky príťažlivým centrom vodná priehrada Liptovská Mara s centrom v Liptovskom Trnovci, akvapark v Liptovskom Mikuláši, lyžiarske centrá v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre či jaskyne v Nízkych Tatrách.
Horská turistika
upraviť- Veľká Fatra
- Západné Tatry
- vrchy
- Volovec (2 063 m), hraničný štít s Poľskom
- Baníkov (2 178 m)
- Ostrý Roháč (2 087 m)
- Plačlivô/Plačlivé (2 125 m)
- Bystrá (2 248 m)
- Jakubina (2 194 m)
- Baranec (2 185 m)
- Brestová (1 903 m)
- Sivý vrch (1 805 m)
- doliny
- vrchy
- Chočské vrchy
- Nízke Tatry
- Kráľova hoľa
- hrebeňovky
Vodná turistika
upraviť- akvapark Tatralandia v Liptovskom Mikuláši s celoročnou prevádzkou
- vodná nádrž Liptovská Mara
- termálne kúpalisko Gino Paradise Bešeňová
- vodný svet Gothal Liptovská Osada
- termálne kúpalisko Liptovský Ján
- kúpele Lúčky
Lyžovanie
upraviť- Malinô Brdo pri Ružomberku
- Jasná
- Chopok
- Demänovská dolina
Jaskyne
upraviťCykloturistika
upraviť- najmä okolie Liptovskej Mary
- Demänovská dolina
- Čiernovážska dolina (z Kráľovej Lehoty až do Liptovskej Tepličky)
Kúpele
upraviť- Lúčky
- Korytnica-kúpele, (v súčasnosti nefunkčné)
- Ľubochňa
- Železnô
Múzeá a galérie
upraviť- Liptovské múzeum v Ružomberku
- Múzeum liptovskej dediny v Pribyline
- Liptovské múzeum-Národopisné a ovčiarské múzeum v Liptovskom Hrádku
- Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši
- Liptovské múzeum NKP Čierny orol v Liptovskom Mikuláši
- Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši
- Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku
- Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši
Skanzeny
upraviťHrady
upraviť- Liptovský (Sielnický) hrad, (ruina)
- Likavský hrad, (ruina)
- Hrad v Liptovskom Hrádku
Iné zaujímavosti
upraviť- drevený artikulárny evanjelický kostol z Paludze vo Svätom Kríží
- folklórne slávnosti Pod Kráľovou hoľou v Liptovskej Tepličke
- folklórne slávnosti vo Východnej
- keltské sídlisko Havránok nad Liptovskou Marou
Panoramatické snímky
upraviťLiteratúra
upraviť- BIZUB, František: Osídlenie horného Liptova v 13. storočí. Kráľová Lehota : Obecný úrad, 2015. 31 s. ISBN 978-80-971965-2-3
- ĎURIŠKA, Zdenko: Pálkovci : príbeh rodu garbiarskych podnikateľov z Liptova. Martin : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2013. 535 s. ISBN 978-80-970196-7-9
- HUSKA, Miroslav A.: Liptovskí murári : vplyv liptovských murárov na sociálne a kultúrne obrodenie ľudu Liptova. Lipt. Mikuláš : Literárnohistorické múzeum J. Kráľa, 1968. 183 s. + 37 s. fotograf. príloh.
- LENKO, Július (ed.): Zore nad Kriváňom : Sborník z minulosti Liptova z príležitosti stého výročia Žiadostí slovenského národa v Lipt. Sv. Mikuláši 10. mája 1848. Lipt. Sv. Mikuláš : Prípravný výbor celoštátných osláv 100. výročia, 1948. 232 s.
- SLIVKA, Koloman – HRBEK, Róbert – BOROŠ, Matej: Dejiny horného Liptova. V Liptovskom Hrádku : Mestský národný výbor, 1969. 323 s.
- ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny Liptova od 9. do 19. storočia. 1. vyd. Liptovský Hrádok : Komunitná nadácia Liptov, 2014. 413 s. ISBN 978-80-971658-0-2.
- VÍTEK, Peter: Erby miest a obcí Liptova. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2008. 2. vyd. 114 s. ISBN 978-80-7140-294-7
- VÍTEK, Peter: Prvá svetová vojna a Liptov. Ružomberok : Liptovské múzeum, 2014. 176 s. ISBN 978-80-971535-2-6
- ZUSKINOVÁ, Iveta: Liptov v ľudovej kultúre. Banská Bystrica : Štúdio HARMONY – Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny, 2014. 288 s. ISBN 978-80-971874-0-8
Pozri aj
upraviť- Liptov
- Zoznam obcí Liptovskej župy
- Podtatranský kraj – týždenník
Externé odkazy
upraviť- www.regionliptov.sk
- www.liptov.travel
- Cykloturistický sprievodca
- visitliptov.sk - Oficiálny portál Liptova
- o Liptove v diele : TAJOVSKÝ, Jozef Gregor, KLÁTIK, Ferdinand. Malý kultúrny zemepis Slovenska : Stolice: Oravská, Liptovská a Zvolenská. V Irkutsku: Československá tlačová kancelária v Rusku, 1919. 46 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Súradnice: 49°05′26″S 19°29′14″V / 49,090605°S 19,487343°V