Kozie chrbty

	Kozie chrbty
	pohorie; geomorfologický celok
	Vrch Turková s hornou nádržou PVE Čierny Váh
Štát	Slovensko
Regióny	Žilinský kraj, Prešovský kraj
Okresy	Liptovský Mikuláš, Poprad
Nadradená ; jednotka	Fatransko-tatranská oblasť
Susedné ; jednotky	Podtatranská kotlina; Hornádska kotlina; Nízke Tatry
Podradené ; jednotky	Važecký chrbát; Dúbrava
Súradnice	49°02′S 20°11′V / 49,03°S 20,19°V
Najvyšší bod	Kozí kameň
- výška	1 255 m n. m.
Rozloha	168 km² (16 800 ha)
Geologické zloženie	tatrikum, fatrikum, veporikum, hronikum
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
	Poloha v rámci Slovenska
	Wikimedia Commons: Kozie chrbty
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°02′S 20°11′V / 49,03°S 20,19°V

Kozie chrbty sú pohorie v Západných Karpatoch na Slovensku. Pohorie sa člení na dva podcelky - Važecký chrbát a Dúbrava.

Poloha a prírodné podmienky

Pohorie sa tiahne východozápadným smerom, od Jánoviec pri Poprade až po Kráľovu Lehotu pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Jeho severné svahy spadajú do Podtatranskej kotliny, južnú hranicu s Nízkymi Tatrami tvorí údolie Čierneho Váhu. Východnejšie je situovaná hlboká a výrazná Vikartovská priekopa, ktorou preteká horný tok rieky Hornád, patriaca Hornádskej kotline.^[1]

Hlavný hrebeň pohoria len málokde klesá pod hranicu 1 000 metrov nad morom. Svoj vrchol dosahuje na Kozom kameni (1 255 m n. m.), ktorý má dva vrcholy spojené úzkym skalnatým hrebeňom. Potom mierne klesá cez Krížový vrch (1 102 m n. m.) a Krížovú (941 m n. m.)^[2] do hlbokého zárezu pri Kvetnici. Reliéf pohoria má prevažne charakter vrchoviny. Pohorie je sčasti tvorené Važeckým krasom, rozprestierajúcim sa južne od Važca na ploche približne 30 kilometrov štvorcových. Vyskytujú sa tu najmä podzemné krasové javy, najznámejším z nich je sprístupnená Važecká jaskyňa.^[3]

Podnebie a flóra

Pohorie zaraďujeme do mierne teplej až chladnej klimatickej oblasti. Južné svahy pohoria sú pokryté prevažne reliktnými teplomilnými dubinami. Ďalšími drevinami, ktoré sa hojne vyskytujú na území Kozích chrbtov sú smrek, jedľa, borovica a smrekovec opadavý.

Chránené oblasti

Národná prírodná rezervácia Hranovnická dubina – rozprestiera sa na takmer 67 hektároch na južnej strane pohoria medzi Kvetnicou a Hranovnicou. Jej úlohou je ochrana lesných spoločenstiev dubového a bukovo-dubového vegetačného stupňa . Je to najsevernejšia oblasť výskytu duba zimného na Slovensku. V lesnom podraste sú mnohé teplomilné druhy so severnou hranicou rozšírenia práve v tejto rezervácii.

Prírodná rezervácia Baba – rozprestiera sa na výmere približne 201 hektárov. Je vyhlásená na ochranu reliktných teplomilných spoločenstiev vápencových a dolomitových skál Kozích chrbtov so vzácnymi a chránenými druhmi flóry a fauny.

Galéria

Tatry spod Kozieho kameňa
Kozie chrbty z Hrebienka, v pozadí Nízke Tatry

Pozri aj

Zoznam vrcholov v Kozích chrbtoch

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kozie chrbty

Referencie

↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
↑ Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ Turistická mapa

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

[M-2] Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[3] Turistická mapa

[1]

[2]

[3]