Turingov test

Štandardná interpretácia Turingovho testu

Vennov diagram ilustrujúci jedno z obmedzení Turingovho testu. Netestuje priamo, či sa stroj správa inteligentne. Testuje len, či sa správa ako človek, pričom ale ľudské správanie a inteligentné správanie nemusia nutne korešpondovať.

Turingov test sformuloval britský matematik, informatik a kryptoanalytik Alan Turing. Pokúša sa dať odpoveď na otázku ako zistiť, či je nejaký stroj (napr. počítač) inteligentný a zakladá sa na myšlienke, že stroj možno považovať za inteligentný, pokiaľ osoba komunikujúca s ním nie je schopná rozlíšiť jeho reakcie od reakcií človeka.

Alan Turing v roku 1950 napísal: „Zvažujem otázku: môžu stroje myslieť?“ Odporúčal však zmeniť otázku z toho, či stroj „myslí, na otázku „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“. Navrhol test, ktorý meria schopnosť stroja simulovať ľudskú konverzáciu. Keďže správanie stroja môžeme len pozorovať, nezáleží na tom, či „skutočne“ myslí alebo má doslova „myseľ“, pretože podľa Turinga tieto veci nemôžeme určite tvrdiť ani o ľuďoch avšak „je obvyklé v zdvorilej konvencii, že pri nej každý myslí“, čo je vlastne princípom testu. Aj ďalší vedci, ktorí súhlasili s Turingom, tvrdili, že umelá inteligencia musí byť definovaná v pojmoch „konania“ a nie „myslenia“. Je však dôležité, aby test porovnával stroje s ľuďmi.

Turingov test, ním popísaný v článku z roku 1950, bol inšpirovaný spoločenskou hrou, známou v Británii ako „imitačná hra“ (imitation game), v ktorej muž a žena idú do oddelených miestností a hostia sa snažia zistiť kto je kto pomocou série napísaných otázok a odpovedí, ktoré im doručuje sprostredkovateľ. Teraz si položíme otázku: "Čo sa stane, keď stroj prevezme účasť namiesto A v tejto hre?" Rozhodne sa vyšetrovateľ nesprávne tak isto často, ako keď sa hrá medzi mužom a ženou? Tieto otázky nahrádzajú našu pôvodnú: „Môžu stroje myslieť?“

Test spočíva v tom, že necháme jedného človeka v úlohe pýtajúceho sa dávať otázky dvom respondentom, ktorých nemá možnosť vidieť. Jedným z nich je človek a druhým počítač. Komunikácia je výlučne textová a rozsah tém nie je obmedzený.

Ak pýtajúci sa spolu s hodnotiacou komisiou (hodnotiť odpovede môže viac osôb) nedokáže podľa ich odpovedí rozlíšiť, ktorý z respondentov je človek a ktorý stroj, potom tento stroj možno považovať za inteligentný. Prelomovou hranicou sa považuje 30 % úspešnosť, teda minimálne traja z desiatich hodnotiteľov musia byť presvedčení, že komunikácia prebieha s človekom a nie strojom, prípadne nedokážu rozlíšiť človeka od stroja.

Podľa niektorých vedcov prvý počítač zvládol test úspešne v roku 2014 na University of Reading v anglickom meste Reading. Počítačový program Eugene Goostman, vyvinutý v Petrohrade tímom Vladimira Veselova, simuloval 13-ročného chlapca. Komunikáciu v trvaní 5 minút hodnotili tri osoby a jednu z nich Eugene presvedčil, že je človek (teda 33 % úspešnosť).

V roku 1990 americký obchodník Hugh Loebner poručil 100 000 dolárov tomu, kto zariadenie ktoré prejde Turingovým testom vyrobí. Podľa Loebnera bol test v Reddingu príliš krátky.

Literatúra

• TVRDÝ, Filip. Turingův test : filozofické aspekty umělé inteligence. 1. vyd. Praha : Togga, 2014. 213 s. ISBN 978-80-7476-043-3. (po česky)

Pozri aj

• Umelá inteligencia
• Teória mysle
• Uncanny valley
• Konverzačný robot
• ChatGPT
• Technologická singularita

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turingov test