Preskočiť na obsah

Inteligencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Inteligencia pozri Inteligencia (rozlišovacia stránka).

Inteligencia je pojem z psychológie (ale aj personálneho manažmentu, pedagogiky, biológie a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu. Najbežnejšie (ale zďaleka nie jediné) základné definície inteligencie sú tieto: 1) schopnosť abstraktne myslieť, 2) schopnosť učiť sa, 3) súbor či úroveň rozumových schopností (najmä schopnosti riešiť problémy), 4) schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich cieľov v rôznych prostrediach). Prvá uvedená definícia sa vzťahuje len na človeka, ostatné tri sa môžu vzťahovať aj na živočíchy a stroje. Sociálna inteligencia (resp. sociálna kompetentnosť) sa niekedy (najmä, ale nie výlučne, medzi laickou verejnosťou) považuje za súčasť inteligencie, obyčajne sa však považuje za separátny koncept. Najnovšie je pojem inteligencia u niektorých autorov rozšírený aj o koncepty typu emocionálna inteligencia, morálna inteligencia, estetická inteligencia a pod., ktoré sú ale tradičnému chápaniu inteligencie už pomerne vzdialené a vhodnosť ich subsumovania pod pojem inteligencia je sporná. Inteligencia býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou). Inteligencia sa dá (pri niektorých definíciách inteligencie) chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav intelektu. Konkrétne príklady definícií pozri nižšie.[1][2][3][4][5][6][7][8]

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Definícií inteligencie je v literatúre obrovské množstvo. Nasledujú význačné ukážky:

V slovenských jazykových slovníkoch:

  • "duševná vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie"[9]
  • "duševná vyspelosť, chápavosť, súdnosť"[10]
  • "súbor rozumových schopností; rozumová bystrosť; nadanie, chápavosť"[5]
  • "schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie"[11]

V psychologických, biologických, pedagogických, kybernetických a pod. textoch (vrátane encyklopédií):

  • "schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu" [12]
  • "schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v živote"[13]
  • "rovnováha adaptačných procesov" (adaptačnými procesmi sú: asimilácia, akomodácia a ekvilibrácia) [14][15] (iná definícia inteligencie od toho istého autora: "všeobecný pojem, ktorý vyjadruje najvyššiu formu organizácie kognitívneho štruktúrovania"[16])
  • "schopnosť prekonávať ťažkosti v nových situáciách" [17]
  • "zložená [aggregate] alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, racionálne myslieť a účinne sa vyrovnávať so svojím prostredím"[18][19][1]
  • "globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so životnými podmienkami"[20]
  • "spôsobilosť determinujúca kognitívne operácie, ktorej podstatou je podistým objavovanie a chápanie rôznych vzťahov (funkčných, štrukturálnych a ďalších).[2]
  • "schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" [21]
  • "schopnosť riešiť ťažké problémy"[22]
  • "schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"[23]
  • "myšlienková a úsudková schopnosť človeka. Nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou)."[4]
  • "bezchybný prenos informácií cez kortex"[24]
  • to isté ako Spearmanov g-faktor (=generálny faktor, faktor všeobecnej inteligencie), čiže všeobecná mentálna potencialita[25]
  • "súbor schopností, ktorý vedie k tomu, že subjekt môže rýchlo postrehnúť situáciu, ktorá sa vyskytla, porozumieť jej a rýchle k nej zaujať najvýhodnejšie stanovisko, t.j. najvhodnejšie sa v príslušnom prípade správať a konať."[26]
  • "schopnosť orientácie v nových situáciách na základe rozpoznania podstatných súvislosti a vzťahov....Označenie pre súbor poznávacích schopností, ktoré sa prejavujú v procesoch poznávania, učenia, riešenia problémov, schopnosť prispôsobiť sa, orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov. Aj označenie pre mieru skladby týchto schopností"[27]
  • "vrodená, všeobecná a kognitívna schopnosť"[28]
  • "schopnosť zovšeobecňovať, učiť sa a riešiť nové problémy". Skladá sa z abstraktnej (t.j. teoretickej) inteligencie, mechanickej (t.j. praktickej) inteligencie a sociálnej inteligencie.[29]
  • "schopnosť nanovo kombinovať obsahy vnímania a engramy spôsobom vhodným pre daný predmet a problém (myslenie, vhľad) a prípadne ich príslušne spájať (kognitívne učenie)." (toto je príklad biologickej definície inteligencie) [30]
  • "schopnosť nadobúdať znalosti, a nadobudnuté znalosti"[31]
  • "schopnosť učiť sa, usudzovať a mať predstavivosť" [32]
  • "tá schopnosť mysle, ktorou sa vníma poriadok v situáciách, ktoré sa predtým považovali za neusporiadané" [33]
  • "kvalitatívny a kvantitatívny prejav" intelektu (pričom intelekt je "dispozícia k mysleniu vôbec")[34]
  • to isté, čo intelekt[34]
  • "to, čo merajú inteligenčné testy"[35]
  • to isté, čo IQ[1]
  • schopnosť abstraktne myslieť[36][2]
  • schopnosť učiť sa[37]
  • "schopnosť optimálne používať obmedzené zdroje, vrátane času, na dosiahnutie cieľov" [38]
  • miera "schopnosti aktéra dosahovať ciele v širokej škále prostredí"[39]
  • "dosahovanie komplexných cieľov v komplexných prostrediach” [40]
  • "mentálna schopnosť trvalo viesť úspešný život"[41]
  • "zlepšovanie sa v priebehu času"[42]
  • to isté, čo mnohonásobná inteligencia (pojem H. Gardnera), t.j. súhrn abstraktnej, sociálne, praktickej, emočnej, estetickej a kynestetickej inteligencie[43][25]

Citáty niektorých prehľadov definícií:

  • "H. Piéron (1963) uvádza štyri rôzne významy [pojmu inteligencia]: 1. V starej psychológii vlôh korešponduje inteligencia spolu so senzibilitou a vôľou so všetkými funkciami a zahŕňa všetky aspekty mentálneho života. 2. Z vývojového hľadiska sa inteligenciou rozumie globálne nahliadaná mentálna úroveň. 3. Pojem „všeobecnej inteligencie" vyjadruje všeobecný faktor spoločný všetkým mentálnym operáciám (Spearmanov „generálny faktor", Burtov „vrodený faktor kognitívnych aktivít"). 4. V porovnávacej psychológii sa pojem inteligencia používa v protiklade k pojmu inštinkt a rozumie sa ním schopnosť riešiť problémy, pričom ide o kapacitu komplexnej povahy."[2]
  • "Podľa H. B. Englisha a A. Ch. Englishovej (1958) vystupuje pojem inteligencia v troch významoch: ako schopnosť efektívneho riešenia úloh vyjadrujúcich abstrakciu, ďalej ako schopnosť učiť sa a napokon ako schopnosť adaptovať sa na nové situácie."[2]
  • "Inteligencia - súbor špecifických predpokladov jednotlivca, umožňujúcich mu úspešne sa vyrovnať s novými životnými podmienkami a riešiť situácie, v ktorých sa nedá použiť návykové správanie. Psychológia používa termín inteligencia buď v zmysle globálnej úrovne rozumových schopností (úroveň mentálnej vyspelosti), alebo ako súborné označenie štruktúry schopností, ktoré v rôznych kombináciách podmieňujú optimalitu konania v situáciách úlohového typu. Prvé poňatie vychádza z[o Spearmanovho g-faktora ]. Druhé poňatie ... predpokladá štruktúru [viacerých] rovnocenných faktorov (schopností), uplatňovaných podľa povahy aktuálnej situácie (L. L. Thurstone, J. P. Guilford). Oproti týmto dvom základným „faktorovým“ koncepciám vznikol rad odlišných názorov na podstatu tohto fenoménu. J. Piaget napríklad vidí základ inteligencie v mentálnej adaptabilite jedinca...pri operačnom štruktúrovaní myslenia, iní autori chápu inteligenciu ako schopnosť abstraktne myslieť, účelne konať, ako súhrn senzomotorických aktivít a pod."[44]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Blatný Marek a kolektiv. Psychologie osobnosti - Hlavní témata, současné přístupy. [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2010. 301 s. ISBN 978-80-247-3434-7. S. 71 a nasl..
  2. ↑ a b c d e Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259
  3. ↑ LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [1]
  4. ↑ a b inteligencia. In: Slovenský náučný slovník II.. 1932. S. 181
  5. ↑ a b ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 553
  6. ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  7. ↑ Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108
  8. ↑ heslá: intelekt a inteligence; sociální inteligence. In: Velký sociologický slovník 1996
  9. ↑ inteligencia. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  10. ↑ inteligencia. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  11. ↑ inteligencia. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  12. ↑ uvedené ako definícia Sternberga v: Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108
  13. ↑ definícia Pintnera citovaná v: [2]
  14. ↑ uvedené ako citát Jeana Piageta v: FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  15. ↑ [3]
  16. ↑ definícia J. Piageta citovaná v: inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56
  17. ↑ definícia E. Claparédea a W. Sterna citovaná v Schopnosti. In: NAKONEČNÝ, Lexikon psychologie, 1995. S. 259
  18. ↑ DAVID WECHSLER. The Measurement and Appraisal OF ADULT INTELLIGENCE. [s.l.] : [s.n.], 1958. 328 s. Dostupné online. S. 7.
  19. ↑ definícia D. Wechslera citovaná v: BORTZ, Jürgen; DÖRING, Nicola. Forschungsmethoden und Evaluation für Human- und Sozialwissenschaftler (Limitierte Sonderausgabe). [s.l.] : Springer-Verlag, 2007. 900 s. ISBN 978-3-540-33306-7. S. 63.
  20. ↑ inteligencia. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 294
  21. ↑ definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  22. ↑ definícia M. Minskyho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [4]
  23. ↑ definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v Pedagogická revue. [s.l.] : MŠMŠ SR v Slovenskom pedagogickom nakl., 2004. 588 s. S. 54.
  24. ↑ definícia Eysencka citovaná v: [5]
  25. ↑ a b inteligencia. In: Encyclopaedia Beliana
  26. ↑ definícia Vondráčka citovaná in: inteligencia. In: Encyklopédia medicíny
  27. ↑ inteligence. In: KOLÁŘ, Z. et al. Výkladový slovník z pedagogiky. 2012. S. 56
  28. ↑ definícia C. Burta citovaná in: inteligencia. In: Encyklopédia medicíny
  29. ↑ citát Thorndika 1903 citovaný v Encyklopédii medicíny
  30. ↑ Intelligenz. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  31. ↑ definícia V. A. C. Henmona citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [6]
  32. ↑ definícia J. Huarteho citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [7]
  33. ↑ definícia R. W. Younga citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [8]
  34. ↑ a b intelekt a inteligence (autor hesla: M. Nakonečný). In: Velký sociologický slovník 1996
  35. ↑ definícia Boringa z roku 1923 citovaná v: [9]
  36. ↑ definícia Termana z roku 1921 citovaná v: [10]
  37. ↑ definícia Buckinghama citovaná v: [11]
  38. ↑ definícia R. Kurzweila citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [12]
  39. ↑ definícia Legga a Huttera citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [13]
  40. ↑ definícia B. Goertzela citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [14]
  41. ↑ definícia K. Warwicka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [15]
  42. ↑ definícia Schanka citovaná v: LEGG, S., HUTTER, M.: A Collection of Definitions of Intelligence 2007 [16]
  43. ↑ https://www.karlalbrecht.com/siprofile/siprofiletheory.htm
  44. ↑ inteligence. In: Malá československá encyklopedie III. S. 72

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Inteligencia&oldid=7337949“