Schindlerov zoznam
| Schindlerov zoznam | |
|---|---|
| Originálny názov | Schindler's List |
| Žáner | dráma, vojnový |
| Dĺžka | 169 minút |
| Štát | USA |
| Pôvodný jazyk | angličtina, nemčina, poľština, hebrejčina |
| Rok | 1993 |
| Spoločnosť | Universal |
| Rozpočet | 69 miliónov $ |
| Zárobok | 369,1 miliónov $ |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Steven Spielberg |
| Scenár | Thomas Keneally, Steven Zaillian |
| Produkcia | Steven Spielberg, Branko Lustig, Gerald R. Molen |
| Hudba | John Williams |
| Kamera | Janusz Kamiński |
| Herecké obsadenie | |
Obsadenie
| |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
Schindlerov zoznam je film režiséra Stevena Spielberga, natočený podľa skutočných udalostí opísaných v knihe Thomasa Keneallyho. Rozpráva príbeh továrnika Oskara Schindlera (Liam Neeson), ktorý prichádza v roku 1939 do Krakova, aby využil lacnú židovskú pracovnú silu neďalekého geta.
Vznik príbehu
[upraviť | upraviť zdroj]Na základe rozhovorov so "Schindlerovými židmi" a na základe starostlivého štúdia historických dokumentov rekonštruuje Thomas Keneally udalosti, ktoré viedli k záchrane viac než tisícky Židov v koncentračných táboroch. Oskar Schindler bola rozporuplná osoba, ale autor ju nijako neidealizuje. Na pozadí rozprávania o jeho živote vykresľuje obrovské zlo holokaustu. Autor rekonštruuje udalosti veľmi podrobne a v presných súvislostiach. Strhujúce rozprávanie a predovšetkým obrovská výpovedná hodnota robí zo Schindlerovho zoznamu jednu z najlepších kníh s tematikou holokaustu. Film sprevádza hudba Johna Williamsa.
Dej filmu
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Dej sa odohráva koncom roku 1939, kedy do Krakova prichádza Oskar Schindler, člen NSDAP a neúspešný priemyselník, ktorý má zálusk na získanie rýchleho bohatstva v podobe továrne na smaltovaný riad. Uzatvára dohodu so židovskými predákmi o poskytnutí finančnej pomoci na odkúpenie továrne. Tá je práve na okraji novovzniknutého krakovského geta. Vo svojej továrni zamestnáva Židov z geta a s ich hľadaním mu pomáha bývalý účtovník židovského pôvodu Isaac Stern, ktorý sa snaží v továrni zamestnať čo najviac ľudí. Továreň prosperuje a Schindler začína zarábať svoje bohatstvo. Novým správcom geta sa stáva Amon Goeth, ktorý má odpor nielen voči Židom, ale i voči životu ako takému. Ku koncu vojny sa správa Tretej ríše rozhodla presunúť všetkých krakovských Židov do koncentračného tábora Krakov-Plaszow. Schindler tomu chce zabrániť za každú cenu a zachrániť čo najväčší počet ľudí. Dohodne sa preto s Goethem, že od neho Židov kúpi. Spolu s Isaacom Sternom spisuje zoznam Židov ("Schindlerov zoznam"), na ktorom sa objaví viac než 1 200 mien. Židia sú krátko na to transportovaní do novej továrne na výrobu granátov v Svitavách-Brnenci (Protektorát Čechy a Morava). Pri presune sa omylom jeden vlak vypraví do Osvienčimu. Keď sa to Schindler dozvie, bez váhania tam odcestuje, riskujúc tak vlastný život, a úplatkami vykupuje ženy a deti, ktoré tam boli odvezené. Paradoxom jeho novej továrne je to, že žiadne funkčné granáty sama nikdy nevyrobí. Aby továreň nezatvorili a Židov neposlali do koncentračného tábora, nakupuje granáty inde a vydáva ich za svoje. Je isté, že takto to nemôže fungovať donekonečna. Nastáva deň, kedy Schindlerov účtovník, Stern, oznamuje Schindlerovi, že došli peniaze. Zhodou okolností je to deň, kedy sa končí vojna, a Nemecko kapituluje. Schindler ako člen NSDAP musí utiecť, inak by bol súdený ako vojnový zločinec. "Schindlerovi Židia" mu spisujú dobropis, v ktorom popisujú to, ako ich zachránil, a všetci sa pod list podpíšu. Na pamiatku mu dávajú tiež zlatý prsteň, ktorý odliali zo zlatých zubov jedného Žida, a na ktorý vyryjú úryvok z talmudu: "Ten, kto zachráni človeka, zachráni svet". Sanhedrin 4:5. Po veľmi dojemnej scéne, kedy si Schindler uvedomuje, že mohol zachrániť viac ľudí, keby predal svoje auto, odchádza. Druhý deň prichádza oslobodzujúca Červená armáda, ktorá Židov "oslobodí". Koniec príbehu je situovaný do dnešného Jeruzalema, kde je pochovaný Oskar Schindler. K hrobu prichádzajú "Schindlerovi Židia", ktorí prežili, a ich potomkovia, a ako symbol úcty položia na jeho hrob kamienky.
Ohlas príbehu
[upraviť | upraviť zdroj]Kniha Thomasa Keneallyho, spísaná podľa výpovedí pamätníkov (predovšetkým z radov "Schindlerových Židov"), sa stala inšpiráciou pre nakrútenie filmu slávnym režisérom židovského pôvodu Stevenom Spielbergom, ktorý za tento film dostal svojho prvého Oscara za najlepšiu réžiu vo svojej kariére. Splnil tým "povinnosť" voči ostatným Židom a on sám si z tržieb za film nevzal ani dolár.
Napriek tomu, že Spielbergov film sa nehrá na dokument, bol kritizovaný niektorými historikmi (predovšetkým v Poľsku a Česku), že najmä jeho druhá polovica prekrucuje historické fakty (napr. záchranná misia v Osvienčime, nezmyselné tvrdenie, že v brnianskej továrni sa žiaden vojenský materiál nevyrobil, precitlivelá scéna lúčenia sa s väzňami a pod.), čo však umeleckú kvalitu a výsledný dojem z filmu nijako neznižuje.