Raketový letún
Raketový letún [1] (iné názvy: letún/lietadlo s raketovým pohonom, raketové lietadlo) je druh lietadla s nosnou plochou (krídlom), teda plošník, ktorého hlavnú alebo jedinú pohonnú jednotku tvorí raketový motor. V dôsledku veľkej spotreby pohonných látok je pravdepodobné, že časť letu takého lietadla prebieha bezmotorovo alebo po balistickej krivke mimo atmosféru alebo kĺzavým letom v ovzduší.
Vzhľadom na to, že na lety v atmosfére sú výhodnejšie prúdové motory, ktoré nepotrebujú na svoju činnosť dodávku okysličovadla z nádrží, pretože ako okysličovadlo používajú atmosférický kyslík, raketové letúny sa vo väčšom nerozšírili. Ich výhodou je možnosť dosahovať veľmi vysokú rýchlosť, pri ktorej už prúdové motory strácajú účinnosť. Najčastejšie sa preto objavujú ako experimentálne lietadlá. Počas 2. svetovej vojny boli nasadzované nemeckým vojenským letectvom ako záchytné stíhače alebo Japonskom ako samovražedné lietadlá (kamikaze). V období 40. až 70. rokov 20. storočia raketové letúny slúžili najmä ako experimentálne stroje.
Koncom 60. rokov sa začal v USA a ZSSR vývoj tzv. raketoplánov, určených na dopravu osôb a nákladu zo Zeme na obežnú dráhu. Z nich iba americký raketoplán Space Shuttle sa dostal do bežnej prevádzky, počas ktorej však dva exempláre havarovali a ich posádky zahynuli. Sovietsky raketoplán Buran uskutočnil iba jediný skúšobný bezpilotný let.
Začiatkom 21. storočia sa začala rysovať renesancia raketových letúnov, o ktorých sa uvažuje ako o prostriedku na tzv. kozmickú turistiku. Ako prvý sa objavil raketový letún Scaled Composites SpaceShipOne, s ktorým bola v roku 2004 získaná cena Ansari X-Prize. Ďalšie podobné, no pokročilejšie typy sú v rôznom štádiu vývoja a ich komerčné nasadenie je otázkou najbližších rokov.
Prehľad niektorých raketových letúnov
[upraviť | upraviť zdroj]| Typové označenie | Krajina | Účel, poznámka |
|---|---|---|
| Lippisch Ente | Nemecko | experimentálny raketový letún |
| Opel RAK.1 | Nemecko | experimentálny raketový letún |
| DFS 194 | Nemecko | experimentálny raketový letún |
| Messerschmitt Me 163 "Komet" | Nemecko | raketový stíhač |
| Messerschmitt Me 263 "Komet" | Nemecko | pôvodne Junkers Ju 248, raketový stíhač |
| DFS 228 | Nemecko | raketové prieskumné lietadlo |
| Bachem Ba 349 | Nemecko | raketový stíhač |
| Jokosuka MXY-7 "Óka" | Japonsko | pilotovaná lietajúca bomba |
| Mitsubishi J8M "Shusui" | Japonsko | raketový stíhač, licenčný Me 163 |
| Mikojan-Gurevič I-270 | ZSSR | prototyp raketového stíhača |
| DFS 346 | Nemecko | prototyp experimentálneho raketového letúnu, testovaný po vojne v ZSSR |
| Bell X-1 | USA | experimentálny raketový letún |
| Bell X-2 | USA | experimentálny raketový letún |
| Douglas D-588-II Skyrocket | USA | experimentálny raketový letún |
| North American X-15 | USA | experimentálny raketový letún |
| X-20 Dyna-Soar | USA | nerealizovaný projekt kozmického raketového letúnu |
| Space Shuttle | USA | raketoplán |
| Buran | ZSSR | raketoplán |
| SpaceShipOne | USA | suborbitálny raketoplán |
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Řáda, I.: Anglicko-český letecký slovník, 2001
