Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.
Raketový motor na tuhé pohonné látky (tiež raketa na tuhé palivá) je druh raketového motora, ktorého palivo aj okysličovadlo sa nachádza v tuhom stave (nejedná sa iba o pevné skupenstvo). Ide o najdlhšie známy druh raketového pohonu. Prvé zmienky pochádzajú z 13. storočia z Číny a Arábie, kde bývali rakety poháňané strelným prachom používané na tvorbu ohňostrojov a ako zbraň. Tuhé palivá boli jediným druhom raketového pohonu až do začiatku 20. storočia, kedy boli podniknuté prvé pokusy s tekutým palivom. V dnešnej dobe je hlavnou oblasťou využitia rakiet na tuhé palivá vojenstvo, ohňostroje a kozmický priemysel. Pre vesmírne aplikácie sa využívajú hlavne ako urýchľovacie a pomocné motory, ale niekoľko typov rakiet využíva tuhé palivá aj ako hlavné palivo.
Základnými súčasťami motora sú plášť, dýza, palivová náplň a zapaľovače. Plášť slúži ako spaľovacia komora, je vyplnený palivom. Jednoduché rakety majú celý priemer vyplnený palivom a "odhorievajú" odspodu, moderné a výkonné rakety majú rôznu geometriu výplne s rôzne tvarovaným kanálikom pre dosiahnutie požadovanej plochy horenia a palivo tak horí po celej dĺžke. Palivová náplň je kompozíciou okysličovadla, paliva a rôznych ďalších prímesí, ktorá sa za bežných teplôt chová ako tuhé teleso. Po zapálení začne horiace palivo produkovať veľké množstvo plynov. Plyny vystupujú zo spaľovacej komory dýzou, ktorej tvar je prispôsobený pre udržanie tlaku v komore.
...napriek populárnemu mýtu, že sondy Voyager opustili slnečnú sústavu, sú sondy v skutočnosti len v jednej tisícine cesty na okraj slnečnej sústavy – Oortovho mraku komét?
...Čína plánuje do roku 2030 poslať ľudí na Mesiac?
...ochranná pena používaná na nádrži ET v programe raketoplánov a v súčasnosti aj na centrálnom stupni rakety SLS mení pod vplyvom slnečného svetla farbu?
...európsky modul Columbus a japonský modul Kibó na ISS boli pôvodne projektované ako samostatné malé kozmické stanice?
Po deväťročnej bezchybnej činnosti došlo k zlyhaniu rakety Falcon 9. Nákladom bolo 20 družíc Starlink. Pri reštarte druhého stupňa došlo podľa Elona Muska zo zatiaľ neznámych príčin k výbuchu motora. Podľa záberov z kamier aj vyhlásenia spoločnosti SpaceX došlo k úniku kvapalného kyslíka z raketového stupňa. Družice Starlink boli vypustené, ale na príliš nízke obežné dráhy s perigeom iba vo výške 138 km a nie je isté, či sa ich podarí zachrániť. Rakety Falcon 9 aj Falcon Heavy sú do skončenia vyšetrovania vyradené z prevádzky.[1]
Z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala na svoj inauguračný let nová európska nosná raketa Ariane 6. Na nízku obežnú dráhu vyniesla niekoľko malých družíc, medzi nimi aj slovenský 2U cubesatGRBBeta, nástupca družice GRBAlpha.[2] Po úspešnom vypustení väčšiny družíc s výnimkou dvoch návratových puzdier sa začal horný stupeň rakety testovať. Pri testoch však zlyhal a nie je schopný sa plánovane vrátiť do zemskej atmosféry.[1]
Pri testovacom statickom zážihu prvého stupňa novej čínskej rakety Tianlong 3 tento raketový stupeň neočakávane vzlietol. Potom dopadol do blízkosti testovacieho stanoviska a spôsobil výbuch. Príčina tejto neobvyklej anomálie zatiaľ nie je známa.[2]
Ruská družica Resurs P1 na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme sa pravdepodobne samovoľne rozpadla na viac než 180 pozorovateľných úlomkov. V dôsledku toho sa posádka ISS musela ukryť do kozmických lodí pripojených k stanici pre prípad, že by bolo nutné stanicu evakuovať. Príčina rozpadu je zatiaľ neznáma. Resurs P1 bola už dva a pol roka nefunkčná družica na pozorovanie Zeme a v čase rozpadu sa nachádzala približne 355 km nad Zemou. Oblak trosiek by mal do konca roka zhorieť v zemskej atmosfére.[3]
Na tlačovej konferencii bola predstavená iniciatíva, v rámci ktorej Česko navýši svoj rozpočet do Európskej kozmickej agentúry. Súčasťou projektu s názvom Česká cesta do vesmíru má byť aj let českého občana na ISS, a to v horizonte piatich rokov. Týmto občanom by sa mal stať Aleš Svoboda.[4]
Štyri vedecké prístroje sondy Voyager 1, ktoré sledujú okolité prostredie, začali po dlhej dobe znova vysielať vedecké údaje. Oznámil to jej prevádzkovateľ Jet Propulsion Laboratory.[5]
Pri leteckej nehode tragicky zahynul William „Bill“ Anders, astronaut z programu Apollo. Lietadlo, ktoré pilotoval, zo zatiaľ neznámych príčin dopadlo na hladinu mora pri ostrove Jones Island. Anders letel do vesmíru v rámci misie Apollo 8 a je autorom slávnej snímky Zeme vychádzajúcej nad mesačným povrchom.[6]
Zostava Superheavy Starship odštartovala na štvrtý bezpilotný skúšobný let. Oba stupne takmer úplne splnili ciele misie a vykonali simulované pristátia nad morskou hladinou. Kozmická loď Starship pri návrate po prvý raz prežila prelet atmosférou, ktorý sa celý vysielal v priamom prenose, a napriek poškodeniu pri tomto prelete zostala ovládateľnou.[7]
Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala po mnohých odkladoch nová kozmická pilotovaná loď Starliner. Vyniesla ju nosná raketa Atlas V. Jej posádku tvorí dvojica skúsených astronautov. Nasledujúceho dňa po štarte prišla informácia o úniku hélia z pohonného systému Starlineru. Dva z troch únikov sa podarilo stabilizovať.[4]
NASA oznámila, že pracuje na režime fungovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, pri ktorom stačí iba jediný gyroskop. Stalo sa tak v súvislosti s tým, ako teleskop prešiel 24. mája do bezpečnostného režimu kvôli chybným údajom jedného z gyroskopov. Problém s týmto konkrétnym gyroskopom sa v minulosti už niekoľkokrát zopakoval. V súvislosti s postupne sa kaziacimi gyroskopmi NASA zvažovala nový systém režimu už pred vyše dvadsiatimi rokmi.[5]
Čínska sonda Chang’e 6 odobrala vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Vzletová časť pristávacieho modulu s nimi odštartovala a zakotvila na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Tam by sa mala stretnúť s orbitálnou časťou sondy a odovzdať vzorky do jej návratového puzdra. Orbiter potom zamieri k Zemi a 25. júna pri prelete okolo nej uvoľní návratové puzdro, ktoré by malo pristáť vo Vnútornom Mongolsku.[8]
V roku 1962 prešiel do oddielu astronautov NASA. Jeho prvým kozmickým letom bola misia Gemini 8 v marci1966. Počas nej sa loď Gemini 8 stretla a spojila s bezpilotným raketovým stupňom Agena TV-8. Astronauti Armstrong a David Scott tak uskutočnili prvé spojenie dvoch telies na obežnej dráhe. Druhým a posledným letom Armstronga bola misia Apollo 11.