Preskočiť na obsah

Rábska župa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rábská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Maďarsko
Sídlo župy Győr
Rozloha 1 527 km²
Obyvateľstvo 136 295 (1910) [1]
 -   109 493 (1880) [2]
Hustota 89,3 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]
Slováci 0,4 %
Maďari 97,6 %
Nemci 1,5 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]
Maďari 93,64 %
Nemci 2,96 %
Slováci 0,14 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,09 %
Ostatní 0,02 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]
Rímskokatolícke 75,8 %
Evanjelické a. v. 12,2 %
Reformovaná k. c. 6,7 %
Židovské 5,2 %
Wikimedia Commons: Győr County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Rábska župa na južnom Slovensku

Rábska župa resp. Rábska stolica resp. Rábsky komitát (iný názov komitátu:Ráb; maď. Győr vármegye) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti 94 % územia župy leží v severozápadnom Maďarsku a 6 % na južnom Slovensku. Rábska župa susedila s Mošonskou, Prešporskou (Bratislavskou), Komárňanskou, Šopronskou a Vesprímskou župou. Rozloha župy bola v roku 1910 1 527 km².

Hlavným mestom župy bol Ráb (Győr).

Rábsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. V roku 1541 stolicu dobyli Turci, v roku 1598 oslobodená rakúskymi a uhorskými vojskami.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou v roku 1920) sa časť župy ležiaca na ľavom brehu Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, zvyšná časť župy na pravom brehu Dunaja (94 %) sa spojila s väčšinou Mošonskej župy (95 %) a malou časťou Bratislavskej župy (1,5 %) a vznikla župa Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava).

Po vzniku Česko-Slovenska sa z časti Komárňanskej, Ostrihomskej a Rábskej župy ležiacich na Slovensku vytvorila Komárňanská župa. Župana však menovala vláda, župy zostali len provizórnym riešením.

Od 1. 1. 1923 bolo župné usporiadanie na Slovensku zmenené, Rábska župa sa stala súčasťou Bratislavskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy zrušené. Počas 2. svetovej vojny boli obnovené (aj keď v zmenených hraniciach) a po 2. sv. vojne (roku 1945) úplne zrušené.

Po 2. svetovej vojne bola časť Rábskej župy ležiacej v Maďarsku spojená so Šopronskou župou a vytvorená župa Győr-Sopron (Ráb-Šopron). V roku 1990 bola premenovaná na župu Győr-Moson-Sopron (Rábsko-mošonsko-šopronská župa).

Na začiatku 20. storočia (1910), bola Rábska župa rozdelená do týchto slúžnovských okresov:

  • Ráb
  • Tószigetcsilizköz (centrum mesto Ráb)
  • Sokoróalja (centrum mesto Tét)
  • Puszta (centrum mesto Györszentmárton, Rábsky sv. Martin, dnes premenované na Pannonhalma)

Municipiálne mesto:

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V Maďarsku je územie bývalej Rábskej župy súčasťou Rábsko-Mošonsko-Šopronskej župy.

Na Slovensku územie bývalej Rábskej župy tvorí niekoľko obcí z dnešných okresov Dunajská Streda a Komárno.

Okres Dunajská Streda

[upraviť | upraviť zdroj]

Okres Komárno

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Číčov (len malá časť katastrálneho územia obce)
  • Trávnik (len malá časť katastrálneho územia obce)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]