Mošonská župa (Uhorsko)

	Mošonská župa
	Župa v Uhorsku
	Erb župy
	Erb župy
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Slovensko, Maďarsko, Rakúsko
Sídlo župy	Magyaróvar
Rozloha	2 013 km²
Obyvateľstvo	94 479 (1910)
-	81 370 (1880)
Hustota	46,9 obyv./km²
Národnostné; zloženie (1910)	Slováci 0,8 %; Nemci 55 %; Maďari 34,9 %; Chorváti 8,6 %
Národnostné; zloženie (1880)	Maďari 15,97 % ; Nemci 67,54 % ; Slováci 0,57 % ; Rumuni 0 % ; Rusíni 0 % ; Srbi a Chorváti 10,4 % ; Ostatní 0,03 % ;
Náboženské; zloženie (1910)	Rímskokatolícke 87,5 %; Evanjelické a. v. 10,2 %; Židovské 2 %
	Wikimedia Commons: Moson County
	Geografický portál

Mošonská župa resp. Mošonská stolica resp. Mošonský komitát (namiesto slova Mošonská/-ý môže byť staršie slovo Mošoňská/-ý; iné názvy: Mošon, staršie: Mošoň; maď. Moson(y) vármegye/Moson(y), nem. Komitat Wieselburg alebo Wieselburger Gespanschaft) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Mošon či Mošoň (maď. Moson(y)) je aj meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvár v Maďarsku.

Geografia

Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku bola súčasťou Mošonskej župy:

na pravom brehu Dunaja:
- (ako časť obce Kittsee) dnešná juhozápadná a južná Petržalka (dnes súčasť Bratislavy) - podrobnosti pozri v článku Kittsee
- obce Jarovce, Rusovce a Čunovo (dnes súčasť Bratislavy)
na ľavom brehu Dunaja: malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka).

Rozloha župy bola v roku 1910 2 013 km².

Centrum

Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.

Dejiny

Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.

V roku 1918/1919 sa stali súčasťou Česko-Slovenska malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a v roku 1923 definitívne aj časť obce Kittsee a časť Jaroviec na pravom brehu Dunaja (oboje dnes súčasť Petržalky). Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku na ľavom brehu Dunaja sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy; v roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).

Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.

Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce (resp. jej zvyšok - porov. vyššie), Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Rábsko-mošonsko-šopronská Győr-Moson-Sopron.

Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.

Okresy

Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:

Magyaróvár (teraz Mosonmagyaróvár)
Rajka, leží v Maďarsku
Neusiedl am See (po maďarsky: Nezsider); Neusiedl am See leží v súčasnosti v Rakúsku.

Na území Mošonskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

Referencie

↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
↑ ^a ^b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

Pozri aj

Zoznam obcí Mošonskej župy

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mošonská župa (Uhorsko)

[1910-celkové_počty-1] 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)

[Sčítanie_1880-2] REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)

[1910-národnosť-3] 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

[1910-náboženstvo-4] 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

[1]

[2]

[3]

[4]