Preskočiť na obsah

Portrét

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ilia Jefimovič Repin: Modest Petrovič Musorgskij
Francisco Goya: Autoportrét (1815)
Rembrandt: Autoportrét (1629)
Náhrobná busta francúzskeho spisovateľa Émila Zolu

Portrét je vo výtvarnom a sochárskom umení popisné zobrazenie konkrétneho jedinca, najčastejšie človeka, veľmi výnimočne aj zvieraťa, ktoré má dlhú a bohatú históriu.

Maliarstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé portréty vznikali už v staroveku, v stredoveku ich obľuba veľmi klesla a vznikali len veľmi výnimočne, aj to väčšinou až v období neskorej gotiky. Zobrazenia významných osobností (napríklad panovníkov, svätcov) sú väčšinou zidealizované a nezakladajú sa na skutočnej podobe, ani vtedy ak ide o portrét žijúceho človeka. V tomto období sa teda väčšinou nehovorilo o portrétoch, ale o portrétnych rysoch zobrazenia. Mohutný rozvoj zaznamenal portrét v období renesancie, ešte výraznejší dôraz sa naň kládol v období baroka, ktoré doviedlo umenie portrétovania na hranicu jeho možností. No záujem o portrét bol v každom období umenia. Obľúbené formy portrétu boli v maliarstve kresba alebo maľba (na drevo, plátno, sklo).

Sochárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V sochárstve je významný prvok rímsky sochársky portrét, ale stretávame sa s ním aj v neskoršom období, a to aj v podobe náhrobnej plastiky (náhrobný kameň, hrobka) alebo na pamätných tabuliach. Môže mať podobu busty, voľne stojacej sochy, súsošia alebo reliéfu.

Iné oblasti

[upraviť | upraviť zdroj]

S portrétmi sa stretávame aj na minciach, pamätných medailách, známkach alebo bankovkách.

Súčasné portrétovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí sa s nástupom fotografie stal klasický maliarsky či sochársky portrét skôr výnimočnou záležitosťou. Najrozšírenejší druh portrétu je v súčasnosti fotografický portrét, ale dokumentárnu funkciu portrétu prebral aj film, televízia a ďalšie elektronické médiá.

Druhy portrétov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • klasický portrét - autor realisticky zobrazuje inú postavu (žijúcu či nežijúcu)
  • autoportrét - predloha portrétu je samotný autor diela
  • kryptoportrét - portrét je predloha na zobrazenie, ktoré je súčasť diela, ktoré nie je samo o sebe portrét, ale napríklad náboženský výjav či mytologická scéna.

Prenesený význam slova

[upraviť | upraviť zdroj]

V prenesenom slova zmysle ide aj o akékoľvek iné vystihnutie konkrétneho jedinca, napríklad v literatúre je to literárny portrét (v podobe biografií, opisov), vo filme filmový portrét, v oblasti hudby hudobný portrét a podobne. Použitie slova v tomto prípade vždy záleží na celkovom kontexte patričného vyjadrenia.

Najvýznamnejší autori portrétov

[upraviť | upraviť zdroj]