Medvedík čistotný
| Medvedík čistotný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Procyon lotor Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| mýval | |
 Rozšírenie medvedíka čistotného | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Medvedík čistotný alebo medviedik čistotný (iné názvy pozri nižšie; lat. Procyon lotor) je druh z čeľade medvedikovitých. Vyskytuje sa najmä v lesoch. Pochádza zo Severnej Ameriky, no v 20. storočí bol prenesený aj do iných nepôvodných území. Výskyt na Slovensku bol doložený na 2,1 % územia.[2]
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Slovenské názvy sú:
- medvedík čistotný[3][4][5][6] alebo medviedik čistotný[7][8][9][10][11][12] (Poznámka: V Krátkom slovníku slovenského jazyka vydanom v roku 2003 bol uvedený tvar medviedik čistotný, v Krátkom slovníku slovenského jazyka vydanom v roku 2020 je uvedený tvar medvedík čistotný.)
- mýval (Poznámka: Tento názov sa v literatúre hodnotí rôzne: ako platné synonymum[3][13], ako hovorový výraz[14][15] alebo ako nesprávny výraz[16][17][18].)
- zastarané názvy sú: medvedík mýval[19], medveď mýval[20][21], mýval severný[22] a rákon[22].
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Má dlhú srsť a čierne škvrny okolo očí. V porovnaní s väčšinou šeliem má veľmi zručné laby, ktorými si uchopuje a pridržiava potravu. Dorastá do dĺžky 1 metra, vrátane chvosta.
Rozšírenie na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v deviatich (2,1 % rozlohy Slovenska), do roku 1964 len v jednom (0,2 % rozlohy Slovenska), pričom vo všetkých prípadoch ide o zástrely.[2]
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Vo svojom prirodzenom biotope sa živí rozmanitou potravou od žiab po plody, v mestách však prehľadáva smetné koše a žerie rozličné zvyšky. Aktívny je v noci, má výborný čuch a vie sa dobre šplhať.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medvedík čistotný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Medvedík čistotný
|
Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
- ↑ IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
- ↑ a b KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell & Jozef Bučko. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Medvedík čistotný (mýval) - Procyon lotor, s. 491 - 492.
- ↑ a b LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 63.
- ↑ medvedíkovité. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 287.
- ↑ Svet živočíšnej ríše : ilustrovaná encyklopédia. Preklad Anna Gutteková. 1. vyd. Martin : Osveta, 1984. 606 s. S. 270.
- ↑ medvedík, medviedik. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 329.
- ↑ Invázne druhy živočíchov [online]. enviro-edu.sk, [cit. 2021-09-21]. Dostupné online. Archivované 2022-10-01 z originálu.
- ↑ STANĚK, Václav Jan. Veľký obrazový atlas zvierat. Preklad Juraj Blicha. Bratislava : Mladé letá, 1965. 592 s. S. 503.
- ↑ medviedikovité. In: Pyramída
- ↑ Zoologické rozdelenie zveri [online]. prelovca.sk, 2016-09-08, [cit. 2021-09-21]. Dostupné online.
- ↑ KRUMPÁLOVÁ, Z., MIŠOVIČOVÁ, R. Živočíchy v antropogónnom prostredí. 2016, S. 21 [1]
- ↑ medviedik. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 323.
- ↑ mýval. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok II l – o. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960. 648 s. Dostupné online. S. 209.
- ↑ mýval. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová. Zväzok M – N. Bratislava : Veda, 2015. 1103 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1485-2.
- ↑ Zviera. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 80-551-0375-5. S. 195.
- ↑ IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. ISBN 80-967524-3-X. S. 200.
- ↑ Veľký slovensko-ruský slovník. 1. vyd. Zväzok II L – O. Bratislava : Veda, 1982. 839 s. ISBN 80-224-0191-9. S. 279.
- ↑ MASÁR, Ivan. Príprava nového vydania jedného terminologického slovníka. Kultúra slova, 1998, roč. 32, čís. 3, s. 145. Dostupné online [cit. 2019-02-18]. ISSN 0023-5202.
- ↑ Problémy marxistické jazykovědy : sborník ref. a diskusních příspěvků z celost. konf., kterou uspoř. ve dnech 5.-8. prosince 1960 Ústav pro jazyk český ČSAV v Liblicích. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1962. 452 s. S. 411.
- ↑ RIZNER, Ľudovít Vladimír. Živočíchopis. Uhorská Skalica : Jozef Škarnicel, 1875. S. 27-28.
- ↑ MATZENAUER, František Otto. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy. 2. opr., maď. terminologickými výrazmi rozmn. vyd. Banská Štiavnica : August Joerges, 1874. S. 16.
- ↑ a b LOOS, Josef. Slowník slowenskej, maďarskej a nemeckej reči. Zväzok II. nemecko-maďarsko-slovenský. Pešť : Wilem Laufer, 1870. 650 s. S. 605.