Preskočiť na obsah

Johnston (atol)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 16° 45′ s.š., 169° 31′ z.d.

Johnstonov atol

Johnston alebo Johnstonov atol je atol s rozlohou 2,6 km2 v severnom Tichom oceáne nachádzajúci sa okolo 1 319 km juhozápadne od Havaja. Je zložený zo štyroch ostrovov na koralovom útese, dvoch prírodných ostrovov Johnstonovho ostrova a Pieskového ostrova (Sand Island) a dvoch umelých East (Akau) a North (Hikina), ktoré vznikli ťažbou koralov. Povrch ostrova je plochý, najvyšší bod (Summit Peak) dosahuje výšku 5 m nad morom. Nachádza sa v časovom pásme UTC-10. Geografické súradnice: 16° 45' severnej šírky a 169°30' západnej dĺžky. Administratívne patrí ku Spojeným štátom.[1]

Atol bol objavený 10. decembra 1807 kapitánom Jamesom Johnstonom, po ktorom dostal meno. Dňa 2. septembra 1796 na ostrove pristála plachetnica pod velením Josepha Pierponta, ale atol nijak nepomenovala. Pre svoje ložiská guána bol atol v júni 1858 obsadený súčasne Havajským kráľovstvom i USA. Zásoby guána boli vyčerpané už na konci 80. rokov 19. storočia. Od roku 1926 boli ostrovy spravované americkým Ministerstvom poľnohospodárstva ako vtáčia rezervácia. V roku 1934 nad nimi prevzalo kontrolu námorníctvo a v roku 1948 vojenské letectvo. V 50. a 60. rokoch 20. storočia bol atol využívaný USA ako oblasť testov jadrových zbraní a raketová základňa. Skúšali sa podzemné aj povrchové výbuchy. Až do konca roku 2000 bol Johnstonov atol využívaný ako sklad chemických zbraní. Ich zničenie bolo už skončené, ku konečnému vyčisteniu atolu malo dôjsť v roku 2004.[1]

Je to nezačlenené zámorské územie USA (unincorporated territory), spravované Službou pre rybné hospodárstvo a živú prírodu (Fish and Wildlife Service) amerického Ministerstva federálnej pôdy (Department of the Interior) ako súčasť systému ochrany živej prírody (Baker and Howland Islands National Wildlife Refuge). Johnstonov atol sa zaraďuje medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA (United States Minor Outlying Islands). Skoro celú časť najväčšieho ostrova pokrýva letisko.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b LIŠČÁK, V.. Státy a území světa. 3. vyd. Praha : Libri, 2009. S. 380.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]