Preskočiť na obsah

Colorado (štát USA)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
State of Colorado
Vlajka Pečať

Ostatné štáty USA
Prezývka štátuThe Centennial State (štát stého výročia)
Hlavné mestoDenver
Najväčšie mestoDenver
GuvernérJohn Hickenlooper
Rozloha
Poradie8. miesto
Celková269 837 km²
Súš268 879 km²
Voda962 km²
% vody0,36 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie24. miesto
Obyvateľov5 029 196
Rok sčítania2010
Hustota obyvateľov
Poradie37. miesto
Hustota18,70 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie38. v poradí
Dátum1. august 1876
Geografické údaje
Zemepisná šírka37° až 41° s. š.
Zemepisná dĺžka102° až 109° z. d.
Šírka451 km
Dĺžka612 km
Nadmorská výška
Najvyššia4 399 m n. m.
Stredná2 073 m n. m.
Najnižšia1 021 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaMST: UTC-7/DST-6
ISO 3166-2US-CO

Colorado je 38. štát USA.

Colorado je západný štát USA. Názov pochádza zo španielčiny a znamená červený. V Colorade sa nachádzajú slávne Skalnaté vrchy.

Prvá väčšia vlna osadníkov prišla do Colorada v roku 1859, kedy tu vypukla zlatá horúčka. Osadníci sa usadili v okolí dnešného Denveru. Už v roku 1860 malo mesto 60 000 obyvateľov. Po celom území vzniklo množstvo zlatokopeckých miest, ktoré sa veľmi rýchlo rozrastali. To ale netrvalo dlho. Po vyťažení zásob v určitých oblastiach sa mestá rýchlo vyľudnili a populácia sa presunula inde. Z niektorých miest vznikli časom turistické centrá, lyžiarske strediská, centrá hazardu alebo historické mestá. Ale veľa miest sa už nikdy nezotavilo a zostalo navždy opustených. Dnes ich je na území Colorada množstvo a hovorí sa im mestá duchov. Colorado je tiež preslávené zločinom. V 19. storočí tu vyčíňalo veľa lúpežníckych bánd a krajina bola známa svojou anarchiou. 28. februára 1861 bolo Colorado pripojené k USA ako pridružené teritórium. Ale federálna vláda tu prakticky nemala vplyv. Tento stav sa začal pomaly meniť po menovaní Colorada štátom USA v roku 1876

Hora Longs Peak, 4 345 m n. m.

Severnú hranicu Colorada tvorí Wyoming, na západe susedí s Utahom, na juhu so štátom Nové Mexiko a na juhozápade zdieľa spoločný štvorbod s Arizonou. Kúskom územia na juhovýchode susedí s Oklahomou, východnú hranicu zdieľa s Kansasom a severovýchodnú s Nebraskou.

  • Východ štátu je tvorený veľkými prériami, ktoré sa v polovici štátu menia v mohutné Skalnaté vrchy.

Dažďové zrážky vo východnom Colorade sú veľmi malé a ročný úhrn je okolo 15 mm zrážok. To z východného Colorada robí veľmi suchú krajinu.

  • V strednom Colorade sa nachádzajú mohutné hory, ktoré sú zalesnené smrekmi. Rovnako sa tu nachádza i pozoruhodný vrchol Longs Peak. V roku 2002 tu vypukol mohutný požiar, ktorý túto oblasť významne odlesnil. Obnova pôvodného stavu potrvá desiatky rokov a nie je vôbec isté, či sa podarí dosiahnuť pôvodný stav lesov.

Vnútri Skalnatých vrchov sa nachádza niekoľko národných parkov.

  • Západ Colorada tvoria aj Skalnaté vrchy a celá oblasť je zalesnená smrekmi a osikami. Skalnaté hory sú zasnežené len v zime, ale je tu niekoľko menších ľadovcov. Zrážkový úhrn je 80 mm za rok.

Pôvodne bola ekonomika štátu založená na závlahovom poľnohospodárstve a ťažbe nerastov. V druhej polovici 20. storočia však veľmi expandoval priemysel a služby. Ekonomika je diverzifikovaná a je pozoruhodná koncentráciou vedeckého výskumu a hi-tech priemyslom. HDP Colorada je 153 miliárd dolárov, HDP na obyvateľa je 32 949, čo je úroveň Švédska.

  • Hlavné poľnohospodárske produkty: dobytok, mliečne výrobky, pšenica, seno.
  • Hlavné priemyslové odvetvia: výroba strojných zariadení, dopravných zariadení, chemické produkty, ťažba nerastov a ich spracovanie, potravinársky priemysel, turistika, bankovníctvo.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 žilo v štáte Colorado 5 029 196 obyvateľov.[1]

  • Hlavné a najväčšie mesto je Denver (2 581 506 obyvateľov).
  • Ďalšie významné mestá: Colorado Springs (360 890 obyvateľov), Aurora (276 393 obyvateľov), Lakewood (144 126 obyvateľov), Fort Collins (118 652 obyvateľov), Pueblo (102 121 obyvateľov), Aspen – významné lyžiarske stredisko (5 914 obyvateľov).

Náboženstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]