Jakub Kolas
| Jakub Kolas | |
| bieloruský spisovateľ, dramaturg, kritik, publicista, prekladateľ a spolutvorca bieloruskej gramatiky | |
._%D0%9A%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%82%D0%B0%D0%BD%D1%82%D1%8B%D0%BD_%D0%9C%D1%96%D1%86%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D1%96%D1%87_(%D0%AF%D0%BA%D1%83%D0%B1_%D0%9A%D0%BE%D0%BB%D0%B0%D1%81)_(1925).jpg) | |
| Narodenie | 3. november 1882 |
|---|---|
| Úmrtie | 13. august 1956 (73 rokov) Minsk |
| Odkazy | |
| Commons |  Jakub Kolas |
Jakub Kolas (biel. Яку́б Ко́лас), vlastným menom Kanstancin Michajlavič Mickevič (biel. Канстанці́н Міха́йлавіч Міцке́віч; * 3. november 1882 – † 13. august 1956, Minsk), bol bieloruský básnik, prozaik, dramaturg, kritik, publicista, prekladateľ a spolutvorca súčasnej bieloruskej gramatiky.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Jakub Kolas sa narodil neďaleko Minska. Jeho otec bol nemajetný roľník, a aby rodinu uživil, prijal post hájneho v lesoch neďaleko rieky Pripiať. Kolas tak prežil detstvo obklopený bieloruskou prírodou, ktorá veľa razy poslúžila za námet jeho diel.
V roku 1898 Kolas nastúpil do učiteľského seminára v Nesviži, ktorý úspešne dokončil v roku 1902. V rokoch 1902 až 1906 učil na školách v brestskej a minskej oblasti.
Po roku 1905, kedy sa situácia v cárskom Rusku radikalizovala, sa Kolas začal zapájať do rôznych radikálnych hnutí. Za účasť na nepovolenom zjazde bieloruských učencov, ktorí žiadali založenie vlastných bieloruských škôl, bol prepustený zo zamestnania umiestnený pod policajný dohľad. Krátko potom napísal Kolas prvú bieloruskú čítanku, ktorá pozostávala hlavne z jeho vlastnej tvorby, pracoval v novinách Naša niva (1907) a v súkromnej škole vo vitebskej oblasti.
15. septembra 1908 bol odsúdený za účasť na nelegálnom zjazde učiteľov na tri roky do väzenia a trest si odpykával vo väzení v Minsku. V rokoch 1912 až 1914 učil v Pinsku. V roku 1915 bol povolaný do cárskej armády. Po ukončení štúdia na Aleksandrovskom vojenskom učilišti v Moskve bol v roku 1916 poslaný k záložnému pluku do mesta Perm. V lete roku 1917 bol povýšený na podporučíka a prevelený na rumunský front. Čoskoro však ochorel a bol z frontu preložený a potom prepustený zo služby. Odišiel do mesta Obojan v kurskej oblasti, kde žila jeho manželka s dvoma synmi. Po boľševickej revolúcii sa aktívne zapojil do verejného života.
V roku 1921 se vrátil do Minska. Pracoval v Náučno-terminologickej komisii zameranej na zber bieloruskej ľudovej slovesnosti. Prednášal na Belpedtechnikume, bieloruskej univerzite, o ktorej založenie sa zaslúžil. V roku 1926 dostal titul Národný básnik Bieloruska. Od roku 1929 bol viceprezidentom Bieloruskej akadémie vied. Podieľal sa na tvorbe bieloruského spisovného jazyka. Počas druhej svetovej vojny žil v Moskve, v Taškente a potom znovu v Moskve. Od roku 1944 býval v Minsku. Po vojne vstúpil do KSSZ, bol členom ÚV KS Bieloruska, Najvyššieho sovietu Bieloruskej SSR a ZSSR. Zúčastnil sa 20. zjazdu strany. Krátko po skončení zjazdu, 13. augusta 1956 zomrel.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Belaruskaja Encyklapedyja u 18 tamach. Minsk: Belaruskaja encyklapedyja, 1996 – 2004
- Malý slovník sovětských spisovatelů. Praha. Svět sovětů, 1964
- Slovanský přehled, r. 1926
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Biografia Archivované 2007-09-26 na Wayback Machine
- Recenzie diela Archivované 2006-02-12 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakub Kolas na českej Wikipédii.