Drahanská vrchovina

	Drahanská vrchovina
	geomorfologická oblasť
	Drahanská vrchovina na mape Česka
Štát	Česko
Nadradená ; jednotka	Brněnská vrchovina
Susedné ; jednotky	Dyjsko-svratecký úval; Zábřežská vrchovina,; Boskovická brázda, ; Hornomoravský úval,; Vyškovská brána
Podradené ; jednotky	Adamovská vrchovina; Konická vrchovina; Moravský kras
Najvyšší bod	Skalky
- výška	735 m n. m.
Rozloha	1 183 km² (118 300 ha)
Geologické zloženie	Vápenec
	Drahanská vrchovina na mape Česka
	Wikimedia Commons: Drahanská vrchovina
	Geografický portál

Drahanská vrchovina je geomorfologický celok, spadajúci pod Brněnskú vrchovinu. Na západe susedí s Boskovickou brázdou a Bobravskou vrchovinou, na juhu s Dyjsko-svrateckým úvalom a Vyškovskou bránou, na východe s Hornomoravským úvalom a na severe so Zábřežskou vrchovinou. Je nazvaná podľa obce Drahany, ktorá leží na Prostějovsku. Najvyšší bod Skalky, ktorý leží 735 m n. m., sa nachádza vo východnej časti, označovanej ako Konická vrchovina (droby, zlepence, bridlice, ostrovčeky prvohorných devónskych vápencov pri Javoříčku a Mladči). Súčasťou Drahanskej vrchoviny je Moravský kras, v ktorom prvohorné devónske vápence vystupujú na ploche takmer 100 km². Adamovská vrchovina (hlavne žula a granodiorit) bola rozrušená treťohornými tektonickými pohybmi a činnosťou riek.

Geológia

Na Drahanskej vrchovine prevládajú prvohorné (kamennouhoľné) usadené horniny. Na veľkej časti sú tiež pomerne mocné štvrtohorné usadeniny. Reliéf Moravského krasu vzniká v dôsledku rozpúšťania hornín a postupne sa tak vytvára typická krajina s povrchovými a podzemnými krasovými javmi.

Klimatické pomery

Drahanská vrchovina leží v klimatickej oblasti mierne teplej, mierne vlhkej, vrchovinnej. Atmosférické zrážky sa pohybujú v rozmedzí 616-711 mm za rok. Vo vegetačnom období je priemerná teplota 12,5 stupňov Celzia. Vzhľadom k polohe aj vzhľadom k absencii veľkých priemyselných podnikov je tu jedno z najčistejších ovzduší v Česku. V roku 2008 ale expanduje výroba plastových akrylátových vaní a príslušenstva v okolí najvyšších partií vrchoviny - najmä obec Suchý (pôvodná výrobná hala o veľkosti niekoľkých hektárov sa rozširuje o 70%), a tak v tomto dôsledku kvalita ovzdušia v tejto časti Drahanskej vrchoviny výrazne klesá - firma RIHO v obci Suchý ohlásila IRZ (www.irz.cz) v roku 2007 - 6 740 kg styrénu / ovzdušie / rok. V zimnom období bývajú spravidla partie nad 500 metrov nad morom pokryté súvislou snehovou pokrývkou.

Vodstvo

Drahanská vrchovina leží v zrážkovom tieni Českomoravskej vrchoviny, ktorá zadržiava väčšinu zrážok prinášaných západnými vetrami. Je veľmi chudobná na povrchové vodné zdroje aj na zásoby podzemných vôd. Nemá veľké toky, ide o pramennú oblasť tvoriacu rozvodie rieky Moravy a Svratky. Drobné potoky sú odvádzané riečkami Haná a Hloučela do Moravy a Litavou a Svitavou do Svratky.

Flóra

Nachádzajú sa tu ako lesy ihličnaté, tak lesy s prevahou listnáčov. V ihličnatých lesoch rastie smrek obyčajný, borovica lesná, smrekovec opadavý, duglaska tisolistá a jedľa biela. V lesoch s prevahou listnáčov sa vyskytuje najmä buk lesný, dub zimný, dub letný, hrab obyčajný, javor poľný, breza previsnutá, ojedinele lipa, pagaštan konský, topoľ osikový a i. Z kríkov sú veľmi hojné baza červená, baza čierna a mnoho druhov ostružín. V lesoch rastie pomerne veľké množstvo húb.

Fauna

Drahanská vrchovina má pomerne dobré ekologické podmienky, nachádza sa tu množstvo živočíchov

Mäsožravce: kuna lesná, kuna skalná, jazvec lesný, líška obyčajná
Sokolotvaré: myšiak lesný, jastrab lesný, jastrab krahulec, včelár lesný a ďalšie
Sovotvaré: myšiarka ušatá, sova obyčajná, kuvik obyčajný, výr skalný, sova pálená
Ďatľotvaré: ďateľ veľký, ďateľ čierny, žlna zelená
Vrabcotvaré: rôzne druhy sýkoriek, pinka obyčajná, hýľ obyčajný, strnádka lesná, rôzne druhy penice, červienka obyčajná, drozd čierny, drozd plavý, sojka obyčajná, stehlík čížavý, oriešok hnedý, krkavec čierny, vrabec domový
Ďalšie vtáky z rôznych skupín, napr. kukučka obyčajná a ďalšie
Jeleňovité: srnec lesný, jeleň európsky
Potom muflón lesný a diviak lesný

Nerastné suroviny

Rudy boli v tejto oblasti ťažené len výnimočne a ťažba mala len menší hospodársky význam. Medzi najvýznamnejšie patrilo nálezisko železnej rudy v oblastiach Olomučany, Rudice, Habrůvka a Josefova. Na túto ťažbu siahajúcu hlboko do histórie upozorňuje náučný chodník "Cesta železa Moravským krasem". Ďalšou lokalitou, kde sa ťažila železná ruda už v časoch Keltov, bola oblasť okolo Malého, resp. Starého Hradiska. Zo stavebných surovín sa v súčasnosti ťažia prevažne droby, lomový kameň, v Moravskom krase dobieha ťažba vápenca. V oblasti Křtiny a Jedovnice sú náleziská mramoru.

Ochrana prírody

Chránená krajinná oblasť

Moravský kras

Národné prírodné pamiatky

Národné prírodné rezervácie

Prírodné pamiatky

Prírodná rezervácia

Babí lom (Lelekovice, Svinošice)
Balcarova skála - Vintoky (Ostrov u Macochy)
Bayerova rezervácia (Křtiny)
Bílá voda (prírodná rezervácia) (Holštejn)
Březinka (Březina)
Bučina u Suché louky (Buková)
Čihadlo (Babice nad Svitavou)
Dřínov (Babice nad Svitavou)
Durana (Úsobrno)
Lipovské úpolínové louky (Lipová)
Rakovec (Jedovnice)
Skály (Protivanov)
Skelná Huť (Protivanov) (Protivanov)
Sloupsko-šošůvské jeskyně (Sloup v Moravskom krase)
Studnické louky (Krásensko)
U Nového hradu (Olomučany)
Mokraď pod Tipečkem (Jedovnice)
U Brněnky (Kanice)
U Výpustku (Březina)
Údolí Říčky (Hostěnice, Ochoz u Brna)
Velký Hornek (Brno-Líšeň, Mokrá-Horákov)
Zadní Hády (Kanice, Ochoz u Brna)

Prírodné parky

Chránené aleje

Chránené stromy

Arboréta

Arboretum Křtiny

Zaujímavosti a pamiatky

Veterné mlyny

Jednov (neprístupný), Kořenec, Malé Hradisko (neprístupný), Němčice, Ostrov u Macochy (neprístupný), Petrovice, Přemyslovice (neprístupný), Rudice (prístupný - múzeum), Ruprechtov (prístupný)

Pútnické kostoly

Chrám Mena Panny Márie v Křstinách, kostol Panny Márie Bolestnej v Sloupe

Ďalšie pamiatky

Betónové bunkre na Vyškovsku, Huť Františka, Súsošie husitských bojovníkov, vápenka Velká dohoda

Rozhľadne

Alexandrova rozhľadňa, Babí lom, Malý Chlum, Podvrší u Veselice, Strom

Televízne a rozhlasové vysielače, veže

Vysielač Hády, Vysielač Kojál, Rádiolokačná stanica Skalky

História

Až do 12. storočia bola Drahanská vrchovina veľmi riedko osídlená, väčšinu z územia tvorili hlboké lesy, jej územím prechádzalo niekoľko obchodných chodníkov. V 13. storočí dostávala vznikajúca šľachta od kráľa rozľahlé územia, na ktorých začali vznikať (prípadne sa rozširovať) svetské i cirkevné panstvá. Ich centrami sa stali hrady Blansek, Boskovice, Dědice, Doubravice, Grünberk (Stražisko), Holštejn, Nový hrad, Obřany, Račice, Starý Plumlov, Vildenberk a ďalšie. V rámci veľkej (alebo tiež nemeckej) kolonizácie prišlo na územie vrchoviny veľké množstvo kolonistov z Bavorska, Dolného Rakúska, Dolného Saska, ale i z Holandska a Flámska. Po moravských markgrófskych vojnách a husitských vojnách došlo k vyľudneniu tejto oblasti a zániku mnohých dedín, pričom tu začal prevládať český živel.

Drsná a poľnohospodársky málo výnosná Drahanská vrchovina už nepriťahovala nových osadníkov a katastre zaniknutých dedín zvyčajne zarástli lesom. Územie bolo naďalej využívané poľnohospodársky, k ťažbe dreva a čiastočne i k ťažbe surovín. Mnoho pôvodných panských sídiel zaniklo a vznikli nové centrá panstva, ktoré sa nachádzali väčšinou na okraji Drahanskej vrchoviny v nižšie položenej oblasti. Bolo to Blansko, Boskovice, Habrovany, Konice, Plumlov, Pozořice, Račice, Rájec nad Svitavou, Šebetov a Vyškov. V priebehu storočí tu nevyrástlo žiadne významné mesto, v čase priemyselnej revolúcie tu nevznikol žiadny významný podnik a obyvatelia, ktorí sa nezaoberali poľnohospodárstvom, začali cestovať za prácou do miest, ležiacich v nižšie položených okolitých oblastiach. V roku 1935 došlo v juhovýchodnej časti zalesneného územia Drahanskej vrchoviny k vzniku vojenskej strelnice (Vojenský újezd Březina). Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava bolo v rámci programu germanizácie a konečného riešenia českej otázky presídlených 33 obcí Drahanskej vrchoviny, pričom zámienkou bolo rozšírenie vojenskej strelnice. Po druhej svetovej vojne sa obyvateľstvo vrátilo do svojich dedín späť. Vojenská strelnica bola zachovaná v rozsahu z roku 1935 - teraz Vojenský újezd Březina. Za druhej svetovej vojny bolo na južnej časti Drahanskej vrchoviny vybudované značné množstvo betónových bunkrov, ktoré boli súčasťou vojenského cvičiska a ktoré zostali zachované dodnes. V roku 1944 bol medzi Ruprechtovom a Račicami vysadený partizánsky oddiel Jermak, ktorý na Drahanskej vrchovine pôsobil až do konca vojny.

Pozri aj: Prehľad sťahovania 33 obcí Drahanskej vrchoviny (1940 – 1945)

Ani po ukončení druhej svetovej vojny nedošlo na Drahanskej vrchovine k rozvoju priemyslu, oblasť bola využívaná skôr poľnohospodársky. Od 70. rokov 20. storočia dochádzalo v rámci Jednotných roľníckych družstiev k rozvoju nepoľnohospodárskej výroby, ktorá zabezpečovala zamestnanosť pre značnú časť pracovných síl. Po roku 1989 postupne dochádzalo k rušeniu týchto činností a znižovaniu počtu pracovníkov v poľnohospodárstve, čím sa výrazne zvýšil počet ľudí dochádzajúcich za prácou do centier na okraji Drahanskej vrchoviny, ako sú Blansko, Boskovice, Brno, Prostějov a Vyškov.

Súčasnosť

Drahanská vrchovina je nezaťažená intenzívnou priemyselnou výrobou a až na výnimky ide o oblasť s najčistejším vzduchom. Dochádza tu k rozmachu cyklotrás a k stále väčšiemu využívaniu pre rekreačné účely. V zime je vďaka snehovej pokrývke obľúbeným miestom pre bežecké lyžovanie. Na niekoľkých miestach existujú značené a upravované bežecké okruhy.^[1]

Referencie

↑ Lyžařský průvodce Drahanské vrchoviny a Boskovicka

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahanská vrchovina

Externé odkazy

Literatúra

Ervín Černý-Křetínský, Dáša Zouharová, Drahanskou vrchovinou, Občanské sdružení Barvínek, 1998

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Drahanská vrchovina na českej Wikipédii.

Súradnice: 49°20′33″S 16°50′46″V / 49,342517°S 16,846161°V / 49.342517; 16.846161

[1] Lyžařský průvodce Drahanské vrchoviny a Boskovicka

[1]