Hornomoravský úval

Hornomoravský úval je geomorfologický celok, nachádzajúci sa na strednej Morave. Predstavuje úrodnú nížinu s intenzívnym poľnohospodárstvom a najvyšším vrcholom je Jelení vrch s výškou 345 m n. m.

Úval je tvorený zníženinou, vyplnenou pliocénnymi sedimentmi a kvartérnymi naplaveninami riek. Osou úvalu je rieka Morava, v severnej časti sa nížina tiahne aj okolo prítokov riek Oskava, Bečva a Haná.

Úval sa tiahne od Libiny na severe po Otrokovice na juhu. Niekedy sa nesprávne uvádza, že začína na severe až u Bludova, čo je omyl. Hranicu s Mohelnickou brázdou tvorí tzv. Třesínsky prah západne od Litovle, ktorým prechádza hranica medzi geomorfologickými provinciami Západné Karpaty a Česká vysočina.

Geomorfologická klasifikácia:

Provincia: Západné Karpaty
- Sústava: Vonkajšie karpatské zníženiny
  - Podsieť: Západné Vonkajšie karpatské zníženiny
    - Celok: Hornomoravský úval
      - Podcelok: Středomoravská niva
      - Podcelok: Uničovská plošina

Najväčšími mestami sú v strede ležiaci Olomouc, Přerov a Prostějov, národopisne je takmer celá oblasť patriaca do regiónu Haná.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hornomoravský úval na českej Wikipédii.

Panoráma