Dilos

Svetové dedičstvo UNESCO

Delos*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Alej mramorových levov
Štát	Grécko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iii, iv, vi
Identifikačné č.	530
Región**	Európa a Severná Amerika
Súradnice	37°23′36″S 25°16′16″V
História zápisu
Zápis	1990  (14. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Poloha ostrova

Dilos (novogr. Δήλος – Dilos) resp. po starogrécky Délos je malý ostrov v Egejskom mori v súostroví Kyklady. Je významným archeologickým náleziskom zapísaným v roku 1990 na zozname svetového dedičstva UNESCO. V období antiky bol veľkým náboženským a obchodným centrom. V súčasnosti nemá hospodársky význam a správne spadá pod blízky ostrov Mykonos.

Ostrov bol sídlom náboženských kultov už od prehistorických dôb. Podľa gréckej mytológie sa tu narodili bohovia Apolón a Artemis a Dilos sa stal jedným z najvýznamnejších miest Apollonovho kultu. Vďaka svojej výhodnej polohe bol odpradávna osídlený (3. tisícročie pred Kr.).

Ako významné kultové miesto sa stal centrom námornej amfiktyónie (náboženský spolok gréckych štátov), ku ktorej patrili i Atény, konali sa tu pravidelne náboženské slávnosti. Po založení aténskeho námorného spolku bol Dilos zvolený za jeho centrum a spolkovú pokladňu. Ostrov dlho zostal pod vplyvom Atén, ktoré podporovali miestny kult. Za nadvlády Macedónskeho kráľovstva sa stal významným obchodným prístavom. V roku 166 pred Kr. bol z vôle Ríma pripojený opäť k Aténam, ktorých súčasťou zostal do do čias kresťanstva. Počas prvej vojny Ríma s Mithridatom Pontským bol ostrov spustošený a začal upadať.

Od roku 1872 tu zásluhou Francúzskej školy v Aténach prebiehajú archeologické vykopávky, svojim významom porovnateľné s vykopávkami v Olympii a Delfách. Bola tu objavená rada stavieb datovaných od prehistorických (predmykénske a mykénske sídlisko) i archaických (Terasa levov) period, cez klasické obdobie (Apolónove chrámy a i.) až po významné stavby z doby helenizmu (agory, súkromné domy).

Poloha

Dilos leží v centre súostrovia Kyklady v Egejskom mori. Spoločne so susednou Rhéniou, od ktorej je oddelený len úzkym prielivom, sa nachádza vo vzdialenosti 2 km od ostrova Mykonos. Má rozlohu 3,5 km². Svahy Délosu sú mierne a najvyšší vrchol Kynthos má výšku 106 m n. m. Jeho jediným vodným tokom je potok v staroveku zvaný Inopos. Jeho prístav nikdy nepresiahol priemernú veľkosť a za intenzívnejšieho vetra sa ostrov stáva neprístupným.

Je územím Gréckej republiky a správne spadá do kraja Južná Egeis, okresu Kyklady, obce Mykonos. V roku 2001 tu žilo 14 obyvateľov.

Panoramatická fotografia ostrova Dilos

Dilos v mytológii

V antickej gréckej mytológii sa Dilos stal miestom narodenia božskej dvojice Artemis a Apolóna. Tí boli deťmi Dia (hoci pôvodne boli ich kulty oddelené) a titánky Létó. Príbeh o ich narodení má niekoľko verzií. Jedna je zaznamenaná v časti raného Hymnu na Apolóna. Tato „dilská“ časť je pripisovaná slepému básnikovi z ostrova Chios, niekedy chybne stotožňovanému s Homérom:

Diova žena Héra sa dozvedela o záletoch svojho muža a zo strachu z jej hnevu nechcelo žiadne miesto na zemi ani na mori poskytnúť Létó útočisko. Zeus teda Délos, do tej doby voľne plávajúci Egejským morom, ukotvil, aby Létó mohla porodiť svoje dve deti – dvojičky Apolóna a Artemis. Délos jej i tak poskytol útočisko len výmenou za sľub, že si Apolón zriadi na ostrove chrám. Po deviatich dňoch v bolestiach porodila Létó opretá o horu Kynthos a držiaca sa posvätnej palmy a tým sa ostrov stal svätou pôdou.

Udalosť sa odohrala pri brehu malého jazera, dnes vysušeného, ktoré sa stalo významnou súčasťou svätyne a umožnilo tak moderným archeológom ľahšiu orientáciu.

Iné legendy o vzniku ostrova hovoria, že bol stvorený skokom titánky Astérie (sestry Letó), ktorá sa vrhla do mora, aby unikla Diovmu prenasledovaniu, alebo Poseidónom, ktorý na Diovu žiadosť uderil svojim trojzubcom a dal vystúpiť dvom skalnatým plošinám – Dilosu a Rhénii.

Dejiny

Prehistória

Vďaka výnimočnej polohe v centre Kyklád bol Délos osídlený odpradávna. S jeho polohou súvisia i korene náboženského kultu - snáď kultu bohyne matky, ktorej miesto neskôr zaujala Artemis. O osídlení ostrova od prehistorických dôb svedčia nálezy zvyškov sídlisk. Prvými obyvateľmi ostrovov boli podľa Thúkýdida Károvia, ktorí okolo roku 3000 pred Kr. prišli z Malej Ázie nasledovaní Mykénčanmi (podľa tradície vypudil Károv krétsky kráľ Minos) a Iónmi. Rané sídla ležali na vrcholu kopca Kynthos. Našlo sa tu nadpriemerné množstvo mykénskej keramiky.

Archaické obdobie

V neskorej bronzovej doba bola na Délose uctievaná bohyňa Artemis. V čase vzniku Odysey bol už ostrov známy ako rodisko Artemis a Apolóna. Okrem týchto dvoch bohov bola na ostrove uctievaná aj ich matka titanka Létó. Niektoré nálezy naznačujú stotožnenie Létó s mykénskou bohyňou Brizo, ale kontinuita kultu nimi nie je uspokojivo doložená. Od 8. storočia pred Kr. sa tu konali veľkolepé slávnosti s chválospevmi a športovými súťažami na počesť boha Apolóna. Délos sa stal centrom amfiktyónie (politicko-náboženského spolku gréckych obcí) združujúcich iónske obce. S kontrolou nad konaním slávností bol spojený aj istý diel politickej moci.

Počas 7. a 6. storočia pred Kr. bol ostrov pod vplyvom Naxosu. V súvislosti s kultom Apolóna a Artemis bolo vtedy postavených veľa stavieb, napr. Chrám Naxijských, Terasa levov, Apolónova kolosálna socha, kolonáda Naxijských, a Nikandrova socha zasvätená Artemis. V posvätnom prístave boli vybudované móla a iné zariadenia – ide o jedny z najstarších známych v gréckom svete.

Neskôr vzrástol vplyv Atén na Kykladské ostrovy. V záujme upevnenia pozície rozkázal okolo roku 540 pred Kr. aténsky tyran Peisistratos očistiť tento svätý ostrov: ostatky mŕtvych a osoby choré alebo staré boli prevezené na susednú Rhéniu. Atény vystriedal okolo roku 525 pred Kr. Samos, keď sa za vlády Polykrata zmocnil Rhénie. Polykrates založil tradíciu nových slávností a Rhéniu zasvetil Apolónovi, pripojac ju tým k Délosu.

Klasické obdobie

V roku 478 pred Kr. sa oficiálne sformoval Délsky spolok. Tak moderní historici pomenovali alianciu gréckych mestských štátov, ktorej cieľom bol boj proti Peržanom, a ktorých aj definitívne vypudili z Grécka. Pokladňa spolku kontrolovaného Aténami bola zverená Délosu, a odohrávali sa tu aj rokovania zástupcov spolku. Ostrov sa potom dostal pod úplnú dominanciu Atén. Veľa kultúrnych pokladov bolo v roku 454 pred Kr. odvezených do Atén, keď tam bola preložená aj spolková pokladňa.

Počas peloponézkej vojny vypukol v Aténach mor, ktorý bol považovaný za Apolónov hnev, a preto Aténčania dali ostrov v roku 426 pred Kr. opäť očistiť. Na Rhéniu boli premiestnené všetky hroby, okrem hrobov prvých kolonistov, ktoré boli posvätné. V duchu tohto očistenia bolo zakázané na ostrove sa narodiť i umrieť a starí, umierajúci ľudia a tehotné ženy museli z ostrova odísť.

Skutočným cieľom však bolo získanie absolútnej kontroly nad ostrovom a preto v roku 422 pred Kr. Atény rozkázali vyhostiť všetkých stálych obyvateľov ostrova a ujali sa organizácie délských slávností – Dilií, konajúcich sa každých päť rokov. Procesie pútnikov boli sprevádzané hudbou a tancom a konali sa umelecké a športové sútaže a preteky konských záprahov. Koncentrácia ľudí tiež umožňovala čulú obchodnú činnosť.

Helenizmus a rímske obdobie

Pod vplyvom Macedónskej ríše si ostrov naďalej udržal svoj náboženský význam, ale i obchod nadobudol na význame. V tom období žilo na ostrove okolo 25 000 obyvateľov. Obchodovalo sa tu s obilím, olejom, vínom a s otrokmi. Pre potreby obchodníkov prichádzajúcich z celého Stredomoria boli nad mestom vztýčené nové svätyne zasvätené egyptským, sýrskym, fenickým a ďalším božstvám.

Keď sa oblasti zmocnili Rimania vrátili v roku 166 pred Kr. svätyňu aj ostrov pod správu Atén a vyhlásili ho za slobodný prístav, v snahe vytvoriť konkurenciu im vzdorujúcemu Rodosu. Aténčania vypudili miestne obyvateľstvo. Vzniknutý priestor bol zaplnený nielen prisťahovalcami z Atiky, ale aj kupcami z celého Stredomoria. Vtedy sa Dilos, ležiaci na prirodzenej spojnici ciest z Malej Ázie a Čiernomoria do Grécka a na Apeninský polostrov, stal jedným z najvýznamnejších stredomorských prístavov.

Definitívny úpadok ostrova začal za vojny medzi Rímom a Pontosom. Vojsko kráľa Mithridata Pontského v roku 88 pred Kr. vtrhlo na ostrov, pobilo 20 000 mužov, ženy a deti odvlieklo do väzení a otroctva a mesto poničilo. Ostrov bol ešte raz vyplienený námornými lupičmi v roku 69 pred Kr. Procesia k Apolónovej svätyni sa zmenšila a obchod sa z dôvodu činnosti pirátov už neobnovil. Podľa Pausania zostali na ostrove len strážcovia svätyne. V období cisára Hadriána sa Atény neúspešne pokúsili ostrov predať.

Neskoršie dejiny

Obyvatelia ostrova prešli na kresťanstvo počas 4. storočia, ale už v 7. storočí bol ostrov opustený. V roku 1329 bývala na ostrove skupina Grékov z Epiru alebo rytierov z Malty. Počas tureckej nadvlády sa ostrov stal útočiskom pirátov drancujúcich oblasť.

Prvým „archeológom“, ktorý stál na Dilose bol v 15. storočí Cristoforo Buondelmonti. Od roku 1872 tu Francúzska škola v Aténach so súhlasom gréckej vlády vedie sústavné archeologické vykopávky.

Pozri aj

• Olympia
• Delfy
• Kyklady
• Aténsky námorný spolok

Literatúra

• Ottův slovník naučný, sedmý díl. Praha: Vydavateľ a nakladateľ J.Otto, 1893. 1. vyd.
• Zamarovský, Vojtech. Řecký zázrak. Praha: Mladá fronta, 1972.
• Grant, Michael. Zrození Řecka. Praha: BB/art s.r.o., 2006, ISBN 80-7341-917-3
• Levi, Peter a kol., Svět starého Řecka, Knižní klub k. s., Praha 1995, ISBN 80-7176-214-8
• Řekové a rozkvět antiky. Praha: Euromedia group - Knižní klub a Balios, 2001, ISBN 80-242-0509-2

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Délos na českej Wikipédii.