Preskočiť na obsah

Ciaccona

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ciaccona /tʃakˈko:na/[1] (špan.: chacona /tʃa'koˑna/; vo franc., angl. a nem. hudob. literatúre: chaconne /ʃaˈkɔn/), je druh hudobnej formy. Pôvodne išlo o charakteristický tanec zo Španielska, či Latinskej Ameriky 16. storočia.[2].

Pôvodne tanec skôr živého a žartovného charakteru v trojdobom takte vystavaný na ostinátnom base,[3] získal neskôr na francúzskom dvore prísnejší obrys a na začiatku 17. storočia sa objavuje v balete, opere a inštrumentálnych suitách.[2].

Neskôr sa výraz vzťahoval na akúkoľvek skladbu v miernom ¾ tempe, ktorá sa rozvíjala do niekoľkých variácií nad basovou linkou.

V 17. storočí sa môžeme stretnúť s niekoľkými skôr výnimočnými prípadmi ciaccon u Claudia Monteverdiho (Zefiro torna) a Heinricha Schütza (Es steh Gott auf, tretia časť).[4]

Bas charakterizujúci ciacconu podlieha pravidlu: pohybuje sa od toniky k dominante vzostupným či zostupným pohybom, chromaticky alebo diatonicky. Môže byť tiež skrytý, ak umožňuje harmónia vo vrchných hlasoch vnímať jeho prítomnosť.

Passacaglia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ciaccona 17. storočia, ako ju nachádzame vo Frescobaldiho modeli, je spravidla v durovej tónine, zatiaľ čo passacaglia je obvykle v moll.[5] Vo francúzskej praxi 18. storočia, sa passacaglia viac opiera o melodické basso ostinato, zatiaľ čo ciaccona, "v talianskej praxi na konci 17. storočia, je v mnohých ohľadoch vedená voľnejšie".[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ciaccóna, vocabolario etimologico, vocabolario Gabrielli, vocabolario Sabatini Coletti.
  2. a b La nuova enciclopedia della musica Garzanti, Milano 1988
  3. Alexander Silbiger, "Chaconne," The New Grove Dictionary of Music and Musicians, ed. S. Sadie and J. Tyrrell (London: Macmillan, 2001)
  4. Gerald Drebes: ‘‘Schütz, Monteverdi und die „Vollkommenheit der Musik“ – „Es steh Gott auf“ aus den „Symphoniae sacrae“ II (1647)‘‘. In: ‘‘Schütz-Jahrbuch‘‘, Jg. 14, 1992, p. 25 – 55, spec. 42 – 50, online: [1] Archivované 2013-01-16 na Wayback Machine
  5. Silbiger 1996, §6.
  6. Fischer 1968, 34.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jaap Schroder, Bach’s Solo Violin Works, a performer’s guide, Yale University Press, 2007.
  • Renato Ricco, L’evoluzione stilistico-formale della Ciaccona per violino solo (parte prima), in «A tutto arco», (rivista ufficiale di ESTA Italia-European String Teachers Association), anno 2, numero 3, 2009, pp. 13 – 21.
  • Renato Ricco, L’evoluzione stilistico-formale della Ciaccona per violino solo (parte seconda), in «A tutto arco», (rivista ufficiale di ESTA Italia-European String Teachers Association), anno 2, numero 4, 2009, pp. 18 – 23.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ciaccona na českej Wikipédii.