Brekov (obec)

Brekov
obec
Kostol sv. Michala archanjela
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Humenné
Región	Horný Zemplín
Vodný tok	Laborec
Nadmorská výška	140 m n. m.
Súradnice	48°54′19″S 21°50′21″V
Rozloha	9,71 km² (971 ha)
Obyvateľstvo	1 321 (31. 12. 2023)
Hustota	136,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1314
Starosta	Radoslav Nemec (nezávislý)
PSČ	066 01 (pošta Humenné 1)
ŠÚJ	520055
EČV (do r. 2022)	HE
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Brekov 226 066 01  Humenné
E-mailová adresa	obec@Brekov.sk, starosta@Brekov.sk
Telefón	0 917 127 933 (sekretariát), 0 917 126 410 (starosta)
Fax	775 31 85
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Brekov
Webová stránka: brekov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Brekov je obec na Slovensku v okrese Humenné, v severnej časti Brekovskej brány. Nad obcou sa nachádza zrúcanina Brekovského hradu, Brekovská jaskyňa a historické mohyly.

Polohopis

Brekov sa nachádza na východnom Slovensku asi 6 km od mesta Humenné. V blízkosti preteká rieka Laborec. Administratívne patrí pod humenský okres a Prešovský kraj.

Časti obce

• Kača laba
• Valal
• Ulica
• Huštak
• Hradská

Symboly obce

Erb obce vychádza z historickej pečate - v striebornom poli štítu na zelenej pažiti je zelený strom (topoľ) a na ňom sediaci vták (havran), pričom vták je k stromu neprimerane veľký. Podkladom erbu bola obecná pečať, pochádzajúca z nedatovaného typária, ktorý je uložený vo fondoch zemplínskeho župného archívu v Satoraljaujhely . 397 No. 1422 Na základe farieb na erbe bola vytvorená aj vlajka obce, na ktorej sú použité farby: čierna, biela, zelená a biela.

Dejiny

Pravek

Na horskom hrebeni Rakovec - Hrabovec - Brekovu bolo zistených 26 eneolitických mohýl. Ide o skupinu Mohýl východoslovenskej kultúry z konca eneolitu (2-3000 rokov pred Kr.) a začiatku doby bronzovej. Brekovská mohyla obsahovala niekoľko kužeľových misiek, obsypaných zlomkami spálených kostí.

Slovania

Brekovskú bránu opevnili starí Slovania z oboch strán. Slovanské sídliská v encyklopedickej literatúre datované do 7.-12.storočia, súvisia s nálezmi K.Andela v roku 1954 a Kričku–Budinského. Okrem črepov sídlištnej keramiky našli slovanské výšinné sídlisko z 9-11. storočia. Rozprestieralo sa na strmom skalnom ostrohu Krivoštianky nad ľavým brehom Laborca. Jeho pradávnu terasu využili starí Slovania práve pre ťažký prístup k sídlisku, ktoré malo zrejme obranný charakter. Doposiaľ síce nebolo archeologicky prekopané, takže nevieme, či bolo opevnené, ale poloha tomu nasvedčuje. Jeho náprotivkom, strážiacim údolný priechod na komunikačnom spoji bolo slovanské hradisko na brekovskom hradnom kopci. Preskúmali ho M. Slivka a M. Vizdal koncom sedemdesiatych rokov. Má oválno elipsovitý pôdorys s rozlohou 70*40 m. Na základe nájdenej keramiky, železných hrotov šípov, charakteristických ostrôh a ďalších súvislostí bádatelia dospeli k významným záverom. Hradisko malo nielen obrannú, ale i určitú mocensko-správnu funkciu kniežacieho charakteru už vo veľkomoravskom období. Nebolo však osamotené. Zásobovali ho obyvatelia ešte staršej osady, rozkladajúcej sa v jeho tesnej blízkosti v sedle na juhozápadnom svahu hradného kopca. Z nálezov v tejto osade vyplýva, že mala najmä poľnohospodársky charakter, ale železná troska, nože s volútovým ukončením a ďalšie výrobky poukazujú aj na rozvinutú remeselnú výrobu. Vyložene poľnohospodársky charakter mala ďalšia osada z 9. – 10. storočia, ktorú severne od centra dnešnej obce Brekov, v časti Za ulicou našli V. Krička Budinský a Juraj Macák ako už štvrtú slovanskú lokalitu v okolí priesmyku.

Zatiaľ možno s určitosťou konštatovať, že slovanské osídlenie na tomto území nebolo prerušené. Povedané inými slovami - Slováci tu žijú nepretržite už od predveľkomoravskej doby, kedy sem prišli ich staroslovanskí predkovia. S ostatnými časťami Slovenska ich spájali tradičné kultúrne zväzky. V čase rozkvetu sa aj naše končiny stali súčasťou Veľkej Moravy. V období rozpadu ríše a zániku Veľkej Moravy (859 – 906) patrili k tej časti krajiny, ktorú pápež Ján IX. ešte v roku 899 uznal za samostatnú cirkevnú provinciu. Aj po mocenskom zániku veľkomoravského štátu, ktorý bol i tu na východných hraniciach zabezpečený systémom hradísk a obranných zariadení, ostali naši predkovia ešte dlho ušetrení od priamej nadvlády dobyvateľov. Bolo to rušné obdobie, počas ktorého starí Maďari postupne obsadzovali východné Slovensko a pripájali ho k vznikajúcemu uhorskému štátu. Podľa prof. B.Varsíka v prvej etape sa prevalili Vareckým priesmykom k hornej Tise. V 10. storočí obsadili územie južne od od Latorice, kde zaujali aj významné slovanské hradisko Zemplín.

Stredovek

Vývoj obce v stredoveku úzko súvisí s históriou Brekovského hradu. Prvá písomná zmienka je z roku 1307 (v súvislosti s hradom), priamy doklad potom z roku 1314.

Politika

Starostovia obce

• ? – 1890 Štofej Pavol
• 1890 – 1897 Michal Nemec
• 1898 – 1904 Michal Mihaľko
• 1905 – 1913 Michal Mydlo
• 1914 – 1917 Juraj Štofej

V období Česko-slovenskej republiky:

• Ján Mihaľko
• Juraj Nemec
• Ján Nemec
• Andrej Porvazník

Po druhej svetovej vojne:

• 1946 – 1948 Juraj Mydlo
• 1948 – 1954 Jozef Porvazník
• 1954 – 1960 Michal Porvazník
• 1960 – 1964 Michal Kováč
• 1964 – 1979 Michal Porvazník
• 1979 – 1990 Anton Jacina
• 1990 – 1998 Anton Baník
• 1998 – 2002 Milan Slepák
• 2002 – ? Ján Ambro

Obyvateľstvo

Podľa najstarších písomných pamiatok bolo už v roku 1787 v obci Brekov 68 domov a 592 obyvateľov. V roku 1828 bolo už 77 domov a 580 obyvateľov. Počty obyvateľov podľa štatistických výkazov – sčítania ľudu od roku 1869 do roku 1970 boli takéto:

• 1869: 629 obyvateľov
• 1880: 538 obyvateľov
• 1890: 569 obyvateľov
• 1900: 548 obyvateľov
• 1910: 521 obyvateľov
• 1921: 569 obyvateľov
• 1930: 650 obyvateľov
• 1940: 711 obyvateľov
• 1948: 715 obyvateľov
• 1961: 911 obyvateľov

Podľa výsledkov sčítania ľudu roku 1970 bývalo v obci Brekov 982 obyvateľov. 497 mužského pohlavia a 485 ženského pohlavia. Z celkového počtu obyvateľov obce je 266 mužov a 176 žien pracovne aktívni. 55 mužov a 77 žien dôchodcovia a pracovne neaktívni. V domácnosti pracuje celkom 59 žien. V učňovskom pomere bolo v dobe sčítanie 15 chlapcov a 7 dievčat. Žiakov a študentov bolo 31, z toho 11 chlapcov a 20 dievčat. Detí do 15 rokov bolo v obci 281 z toho 144 chlapcov a 137 dievčat.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Mohylník, archeologická lokalita z obdobia paleolitu pozostávajúca zo 6 mohýl.

• Hrad Brekov, zrúcanina stredovekého hradu, ktorý vznikol na prelome 13. a 14. storočia. Vznikol na mieste slovanského hradiska. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1307 v podobe castrum Barko. Vznik hradu je spojený s vlastníkmi územia, michalovskou vetvou rodu Kaplyon. Ďalším vlastníkom hradu bol Peter Petényi. Po jeho porážke v roku 1321 daroval toto panstvo kráľ Karol I. Róbert pôvodne francúzskemu rodu Drugethovcov. Jeho vlastníkmi boli až do roku 1486. V neskoršom období ho vlastnili striedavo. Stavebne najstaršou časťou hradu je oválne jadro, šľachtický hrádok, situovaný na najvyššie miesto skalného brala. Druhá stavebná etapa prebehla v dobe, keď sa po roku 1321 stali vlastníkmi hradu Drugethovci. Vznikol dvojtraktový hradný palác pripojený k staršej veži a neveľké predhradie. Za Štefana Zápoľského bola vybudovaná podkovovitá neskorogotická bašta pri vstupnej bráne. V roku 1575 za Mikuláša Drugetha bola podoba hradu dovŕšená výstavbou prvého predhradia a štvorcovej vstupnej veže. Po zničení hradu Rákociho vojskami v roku 1644 bol hrad obnovený. V nasledujúcom období vlastníci hradu Druhethovci už do obnovy stavby neinvestovali, hrad postupne chátral. Obnova hradu prebieha od roku 2009.

• 
  Hrad Brekov
• 
• 
• 
• 

• Rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela, trojloďová pôvodne klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z rokov 1937 – 1938. Stojí na mieste barokového kostola z roku 1742, ktorého časť muriva mohla byť použitá pri stavbe súčasného kostola. Interiér je zaklenutý modernou lomenou klenbou. V interiéri sa nachádza neogotický hlavný oltár zo staršieho kostola z konca 19. storočia. Jednomanuálový organ od firmy Rieger pochádza z roku 1889. Fasády sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránami. Veža je členená kordónovými rímsami ukončená ihlancovou helmicou.

• Kaplnka sedembolestnej Panny Márie v roku 1904. Dal ju postaviť veriaci Michal Valiga. Socha Panny Márie bola privezená v tom istom roku z Tirolska. Mimo kaplnky dal postaviť ešte dva veľké kríže.

• 
  Kostol sv. Michala archanjela

Kroj

Kroj z Brekova bol typicky zemplínsky. Ženské sukne boli dlhé do pol lýtok, ba aj dlhšie s faldami a čipkami. Pod nimi boli ďalšie, viaceré biele naškrobené sukne. Na sukniach vpredu mali pestrú čipkou lemovanú zásteru „fartuch“. Dievčatá a mladé ženy nosili vyšívané oplecká s naberanými vzdutými rukávmi. Dievčatá mali dlhé vrkoče ukončené širokou stuho-mašľou. K tomu patrili pestré lajbiky s množstvom flirtov. Ženy nosili blúzky a v zime servianky s bohatou výšivkou a vyšším golierom. V tuhej zime užívali užívali hrubé „chustky“ so strapcami. Na hlavách vydaté ženy mali vzadu uviazanú farebnú šatku a cez ňu previazanú pod bradou bavlnenú, alebo hodvábnu šatku „chustočku“. Šatky na okraji boli lemované krajkou „čipkou“. Farba šiat u starších žien bola celá čierna. Ženy obúvali „spuščané“ čižmy s tvrdými sárami. V lete mali vyšívané košele a lajblíky z červeného súkna, vyšívané čiernou niťou a šnúrkami, často aj flirtami. V lete na hlave nosili široké čierne klobúky s kohútím pierkom a v zime baranice. V zime si obliekali červeno-hnedé kožuchy s čiernym golierom, alebo dlhé bez rukávov, vlnené hrubé „gubane“. V lete chodili v bačkorách a v zime vo vysokých čižmách s tvrdou sárou, za ktorou mládenci na muzikách zvyčajne mali zasunutú „olovjanku“. Malé deti, chlapci aj dievčatá v predškolskom veku nosili „vigány“ a na hlave vyšívané čepčeky.

Prírodné pamiatky

• Brekovská jaskyňa

Školstvo

• Materská škôlka
• Základná škola

Hospodárstvo a infraštruktúra

V roku 1920 sa otvoril brekovský vápencový kameňolom. Kameň sa využíval na výstavbu štátnych ciest a kamenári, niektorí aj so svojimi manželkami, ho ručne roztĺkali a triedili na rôzne veľké kamienky. Brekov sa stal široko ďaleko známym výrobou vápna. Tunajší vápenec obsahuje 90 % vápna, v medzinárodnej geologickej nomenklatúre známy a vedený ako „Brekovský vápenec“. V roku 1925 dal podnikateľ Erenberger postaviť modernú vápenku s dvoma do výšky sa týčiacimi komínmi, ktorá bola jedinou vápenkou svojho druhu na východnom Slovensku. V nej sa zamestnalo a profesionalizovalo mnoho Brekovčanov. Medzi ľuďmi dostala meno „fabrika“. Brekovská vápenka fungovala počas dlhého obdobia. Bola zbúraná z dôvodu nerentabilnosti. Ťažba kameňa pokračuje doteraz. Drvička kamenia s dopravníkmi pracuje už dlhé roky pri výrobe kameniva.

Šport

Organizovaný futbal a zapojenie do okresnej súťaže začalo v roku 1947. Prvú futbalovú abecedu už dávno predtým so žiakmi realizoval Arpád Dráč, učiteľ ľudovej školy. Futbal žiaci hrali za dedinou na lúke zvanej „Lačureň“. Až po vojne bolo postavené prvé ihrisko na Riňu pri Laborci v časti zvanej Lazy. Prví futbaloví veteráni boli Michal Štofej Triľ, Ján Tušaj, Juraj Baník, Pavol Šovár, Vojtech Dráč, Ján Jacina, Ján Szczygeľ, Michal Mydlo a ďalší. Časté povodne na Laborci zanechávali nánosy na ihrisku, preto v roku 1953 bolo zriadené nové ihrisko na hone Dlhé. Pre futbalistov bola postavená budova s prezliekárňou a sociálnym zariadením. Finančne ich sponzorovala Vápenka a kameňolom Brekov.

Osobnosti obce

Rodáci

• Ján Jacina (* 1923 – † 1990), lekár, pedagóg
• Adela Gáborová (* 1940 – † 2007), herečka

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brekov (obec)

Externé odkazy

• Oficiálny web