Klenba
Vzhľad
Klenba alebo zastarano sklepenie je tradičná nosná konštrukcia, ktorá využíva statické vlastnosti oblúka a v priečnom reze má oblúkový tvar.[1] Tento charakteristický oblúk leží v rovine kolmej na os klenby.
Uzatvára a preklenuje priestor, prípadne prenáša zaťaženie do ostatných podperných častí. Podpernú časť tvorí napr. murivo, pilier alebo stĺp. Miesto podpery býva zo statického hľadiska dimenzované na centrické a rovnomerné zaťaženie.
Klenby môžu byť stavané z rôzneho materiálu, najčastejšie z kamenného alebo tehlového, prípadne liateho alebo ubíjaného muriva. Vo vrchole môže byť zakončená klenákmi, ktoré sa uplatňovali najmä v gotike. V súčasnosti sa používa najmä železobetón.
Druhy klenieb
[upraviť | upraviť zdroj]- Zavreté
- valená – základný druh klenby, ktorú tvorí plášť polvalca
- polvalená – v najvyššom bode opretá o kolmú stenu[2]
- lunetová – valená klenba s lunetami po stranách. Ide o kolmý prienik viacerých nižších válených klenieb do vyššej válenej klenby.[2]
- kláštorná – kolmý priesek dvoch válených klenieb[2]
- necková
- zrkadlová
- kupola / kupolová klenba – má v pôdoryse kruh (prípadne elipsu alebo osemuholník) a je polguľová
- placka / česká klenba – má guľovú plochu, namiesto polgule[2]
- Otvorené
- krížová – kolmý prienik válených klenieb s rovnakou výškou v pravom uhle[2]
- krížová rebrová – konštrukčne založená na rebrách na mieste hrán, v ktorých sa stretávajú plochy. Hrany sú konštrukčne zosilené.[2]
- hviezdicová – zložitejšia rebrová klenba vytvárajúca hviezdicové motívy
- sieťová – rebrová klenba jednoduchšia ako hviezdicová,
- vejárová – variácia rebrovej klenby
- krúžená
- visutá
- stĺpiková
- diamantová
- hrebienková – nahradzuje rebrá ostrými hranami v omietke
- korýtková – je valená klenba s priečne zaklenutými čelami
- zrkadlová – korýtková klenba, ktorej vrchná časť je horizontálne odrezaná
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ S. Šaling, C. Laco: Stavebnícky náučný slovník. 4, Konštrukcie. 1. časť, Teória konštrukcií, Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, Bratislava, 1968
- ↑ a b c d e f Radko Chodura: Malýslovník pojmů sakrální architektury, teologická fakulta Jihočeské university, 1999
- ↑ a b Česká a pruská placková klenba [online]. [Cit. 2016-10-21]. Dostupné online. Archivované 2017-04-20 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klenba