Preskočiť na obsah

Salvádor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toto je článok o krajine. O jej hlavnom meste pozri San Salvador (Salvádor).
Salvádorská republika
Vlajka Salvádora Štátny znak Salvádora
Vlajka Znak
Národné motto:
Dios, Unión, Libertad
(Boh, Jednota, Sloboda)
Štátna hymna:
Himno Nacional de El Salvador
(Národná hymna Salvádoru)
Miestny názov  
 • dlhý República de El Salvador
 • krátky El Salvador
Hlavné mesto San Salvador
13°40′ s.š. 89°10′ z.d.
Najväčšie mesto San Salvador
Úradné jazyky španielčina, aztéčtina (nahuatl)


Štátne zriadenie
Prezident
Viceprezident
Prezidentská republika
Nayib Bukele
Vznik 15. september 1821 (od Španielska)
13. apríl 1839 (zánik Stredoamerickej konfederácie)
Susedia Guatemala, Honduras
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
21 041 km² (148.)  
 km² (1,5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)
 
6 344 722 (99.)

303,1/km² (47.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2015
28,986 mld. $ (?.)
8 668 $ (?.)
Mena americký dolár, Bitcoin (od 7. septembra 2021) (USD, BTC)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód SLV /SV
Medzinárodná poznávacia značka ES
Internetová doména .sv
Smerové telefónne číslo +503
¹ Americký dolár je hlavná mena, ktorá sa používa v bežnom styku. Nahradil salvádorský colón, ktorý už nie je v obehu od roku 2001.

Súradnice: 13°40′08″S 88°51′58″Z / 13,668889°S 88,866111°Z / 13.668889; -88.866111

Salvádor (normovaný názov [1], zriedkavo: El Salvador[2]; od cca. 50. rokov 20. stor. do roku 1991 aj: Salvador; cca. do 40. rokov 20. stor. len: Salvador alebo San Salvador alebo El Salvador [3][4][5][6][7][8]; po španielsky El Salvador - doslova "Spasiteľ"), dlhý tvar Salvádorská republika[1] (po španielsky República de El Salvador), je štát v Strednej Amerike, ktorý sa nachádza pri pobreží Tichého oceánu. Na severozápade susedí s Guatemalou a na severovýchode s Hondurasom. S počtom obyvateľov viac ako 6 miliónov na rozlohe 21 041 km² je s hustotou 303,1 obyvateľov na km² najhustejšie zaľudnenou krajinou v Amerike.

Salvádor je jedinou krajinou v Strednej Amerike, ktorá nemá pobrežie na Karibskom mori. Povrch krajiny je zväčša hornatý, s úzkou pobrežnou nížinou a centrálnou náhornou planinou.

Salvádor je známy svojimi sopkami, spomedzi ktorých sú najznámejšie Ilamatepec (v departmente Santa Ana), Chichontepec (San Vicente), San Salvador (San Salvador), Chaparrastique (San Miguel) a Izalco.

Podnebie v Salvádore je celý rok takmer rovnaké. Od pobrežia často fúka vietor, ktorý prináša vlahu a teplo do vnútrozemia. Priemerné ročné teploty dosahujú takmer 25 °C. Najchladnejší mesiac je december a január, najteplejší apríl. Ročný priemer zrážok je 1 823 mm.

V Salvádore sú dve ročné obdobia: suché (november až apríl) a dažďové (máj až október). V období od júna do novembra zasahujú nad územie krajiny cyklóny z Karibskej oblasti. Vtedy sa môžu vyskytovať záplavy. Najničivejšie uragány v Salvádore boli: Fifi (1974), Gilbert (1988), Andrew (1992), Mitch (1998), Stan (2005) a Félix (2007).

V predkolumbovskom období bolo dnešné územie štátu osídlené rôznymi indiánskymi etnikami. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo Cuzcatlán. Španieli do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku 1524. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z Guatemaly.

Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku 1811. Salvádor sa stal nezávislým od Španielska v roku 1821 a prestal byť súčasťou Stredoamerickej únie v roku 1839. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku 1871. V tomto období sa začala pestovať káva. V roku 1931 sa dostal k moci vojenským prevratom generál Maximiliano Hernández Martínez a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku 1944 bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku 1982 zvolením ustanovujúceho parlamentu. V roku 1984 sa konali prvé demokratické voľby prezidenta.

Medzitým v roku 1969 sa odohrala krátka vojna s Hondurasom, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako Futbalová vojna. Dôvodom bola snaha Hondurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky Salvádorčanov usídlených v Hondurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením arcibiskupa zo San Salvadoru, Óscara Arnulfa Romera.

Tieto udalosti viedli k občianskej vojne, ktorá trvala 12 rokov (1980 – 1992), ktorá stála viac ako 70 000 životov. 16. januára 1992 ľavicové guerrilly a pravicová vláda vtedajšieho prezidenta Alfreda Cristianiho podpísali mierovú dohodu v Chapultepecu v Mexiku.

V prezidentských voľbách v marci 2009 zvíťazil ľavicovo orientovaný kandidát Carlos Mauricio Funes.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva tvoria z 90 % mestici, z 9 % belosi a z 1 % Indiáni. Väčšina obyvateľov je španielskeho pôvodu. Ako v jedinej stredoamerickej krajine tu nežijú potomkovia čiernych Afričanov. Navyše, v roku 1930 generál Martínez vydal rasistický zákon, ktorým sa zakazuje, aby sa tu usídlili. To isté platilo pre Malajcov, Rómov a Arabov. Takmer 80 % obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a takmer 20 % patrí k rôznym protestantským denomináciám.

V zahraničí žijú asi 3 milióny Salvádorčanov, najmä v USA, ale aj v Kanade, Taliansku, Austrálii a Švédsku.

Územné členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Salvádor sa delí na 14 departmentov v troch zónach (západná, stredná a východná). Každý department má na čele guvernéra menovaného prezidentom.

Po podpise mierovej dohody v Chapultepecu zaznamenávala ekonomika mierny, ale trvalý rast. Od 1. januára 2001 sa americký dolár stal platidlom rovnocenným domácemu colónu, ktorý postupne ako platidlo v obchodnej praxi zanikol. Rastie podiel výroby a služieb na výkonnosti ekonomiky, a to na úkor pestovania kávy. Hlavné priemyselné odvetvia sú potravinárstvo, petrochémia, chémia, textilný a nábytkársky priemysel.

Salvádor podpísal dohodu o voľnom obchode s USA, Strednou Amerikou a Dominikánskou republikou (CAFTA), ako aj s Mexikom, Čile, Tchajwanom, Kolumbiou a Panamou.

Najväčším zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu je DPH, ktorej sadzba je od roku 1995 13%. Dolarizácia ekonomiky spôsobila pokles úrokových sadzieb. Finančné agentúry ako Moody´s dávajú vyššie hodnotenie ekonomiky v Latinskej Amerike iba Čile a Mexiku. Salvádorské investície je možné nájsť v celej Strednej Amerike. Významným zdrojom vylepšujúcim zahraničnoobchodné saldo sú aj úspory, ktoré zasielajú krajania pracujúci v Severnej Amerike svojim príbuzným. Medziročná inflácia je menšia ako 10% a export stále rastie.

Slováci, ktorí tu pôsobili

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b [1]
  2. KUSÝ, Ivan; ROSENBAUM, Karol. Slovenské pohl'ady. [s.l.] : Matica slovenská, 2005. 1004 s. S. 86.
  3. JACKO, J. Pravopis zemepisných názvov Salvádor, San Salvador, Salvador. In: Kultúra slova č. 8, 1985, S. 376-377 [2]
  4. KAČALA, Ján. Pravidlá slovenského pravopisu. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1991. 535 s. ISBN 80-224-0080-7. S. 358.
  5. heslo Salvador a mapa Severná a Stredná Amerika (v hesle Amerika). . In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s.
  6. Národný kalendár na ... rok .... [s.l.] : Tlačou a nákladom Kníhtlačiarne účastinárskej spoločnosti, 1931. 774 s. S. 132.
  7. COMMITTEE, Slovak Liberation. Právo Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov: Biela kniha. [s.l.] : Slovenský Oslobodzovací Výbor, 1954. 1008 s. S. 176.
  8. Drobnosti. In: Slovenské noviny 21. apríla 1873, S. 3
  9. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 235 - 236.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Salvádor.