Preskočiť na obsah

Daň z pridanej hodnoty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z DPH)

Daň z pridanej hodnoty, skrátene DPH, je v súčasnosti na svete základný druh univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu.

Princíp fungovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Pomocou DPH sa zdaňuje spotreba.

Systém DPH funguje tak, že konečný spotrebiteľ daň predpísanú na daný výrobok, resp. službu zaplatí v cene výrobku, ale daň štátu v konečnom dôsledku „za neho“ odvedú všetci „členovia“ distribučného kanála prostredníctvom pomerne premysleného systému platieb, ktorý zaisťuje to, že daň sa naozaj zaplatí za každý tovar resp. služby, ktorých sa dotýka. Základ dane pritom tvorí všetko, čo dodávateľ prijal alebo má prijať od odberateľa alebo od inej osoby.

Ak si napríklad koncový spotrebiteľ kúpi (je oprávnený narábať s tovarom ako vlastník) u maloobchodníka predmet za 3 000 EUR (vrátane 20 % DPH vo výške 500 EUR, teda 2500 bez DPH + 20 % = 3 000 EUR), tak uvedených 500 EUR fyzicky zaplatí koncový spotrebiteľ maloobchodníkovi, ale do štátneho rozpočtu túto sumu (500 EUR) fyzicky odvedú v konečnom dôsledku spolu členovia distribučného kanála (napríklad výrobca + veľkoobchodník + maloobchodník) ako tzv. platitelia dane rozličnými predpísanými platbami.

Pri zjednodušenom pohľade sa touto daňou v konečnom dôsledku vždy zaťažuje hodnota (teda cena), o ktorú každý jednotlivý člen distribučného kanála zvýšil hodnotu (teda cenu), ktorú zaplatil predchádzajúcemu členovi distribučného kanála (napríklad veľkoobchodník maloobchodníkovi, keď mu predal daný predmet). Odtiaľ pochádza názov „daň z pridanej hodnoty“.

Predchodca dane z pridanej hodnoty bola vo viacerých krajinách, vrátane Česko-Slovenska, tzv. daň z obratu (v Nemecku a Rakúsku sa DPH v doslovnom preklade dodnes oficiálne nazýva daň z obratu, nem. Umsatzsteuer, hoci sa dnes princíp DPH oproti pôvodnej dani z obratu výrazne zmenil).

Prvý nápad zaviesť DPH pochádza z Nemecka z obdobia prvej svetovej vojny, ale DPH v jej dnešnej podobe ako prvé v skutočnosti zaviedlo až Francúzsko, na popud francúzskeho ekonóma Maurice Laurého, 10. apríla 1954. Spočiatku sa táto daň vo Francúzsku dotýkala iba veľkých podnikov, až s účinnosťou od roku 1968 sa rozšírená na celé hospodárstvo.[1][2]

V ďalších štátoch sveta sa DPH postupne zavádzala od začiatku 60. rokov 20. storočia. Okrem Francúzska DPH ako prvé zaviedlo Pobrežie Slonoviny (Côte d'Ivoire) v roku 1960 (podľa iných údajov v roku 1964[3]), ako druhé Maroko v roku 1962. V západnej Európe, okrem Francúzska, sa začala zavádzať postupne od roku 1967. Dnes DPH existuje takmer vo všetkých štátoch sveta, prominentná výnimka sú USA.[4][5]

Výška DPH

[upraviť | upraviť zdroj]

Výška DPH v danom štáte je občas len jedna pre všetky výrobky a služby, ale obyčajne je rôzna pre rôzne skupiny výrobkov resp. služieb, takže obyčajne v danom štáte existujú dve, tri i viac sadzieb DPH.[4]

Zákon č. 222/1992 Zb. [6][7]

[upraviť | upraviť zdroj]

Z textu prvého (česko-)slovenského zákona o DPH (zák. č. 222/1992 Zb.), účinného v plnom rozsahu od januára 1993 do roku 1995, vyplývali nasledujúce sadzby:

Od roku 1993 do júla 1994 bola základná sadzba 23 % a znížená sadzba 5 %. Zníženej sadzbe podliehali najmä stavebné práce, prevod a nájom nehnuteľností, potraviny, energie, lieky, zdravotnícke pomôcky, tlač, služby v poľnohospodárstve, opravy, ubytovacie služby, služby jedální, vybrané druhy dopravy, právne, architektonické a niektoré ďalšie služby. Niektoré aktivity boli oslobodené od DPH; boli to konkrétne najmä určité poštové, zdravotné, výchovné, vzdelávacie, sociálne, poisťovacie, finančné a rozhlasové/televízne služby, ako aj predaj podniku, (čiastočne) prevod a nájom nehnuteľností a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.

Od augusta 1994 do roku 1995 bola základná sadzba 25 % a znížená sadzba 6 %. Zoznam aktivít podliehajúcich zníženej sadzbe a aktivít oslobodených od DPH zostal (takmer) nezmenený oproti roku 1993 (pozri vyššie).

Zákon č. 289/1995 Z. z. [8][7]

[upraviť | upraviť zdroj]

Z textu nového zákona o DPH (zák. č. 289/1995 Z. z.), účinného od januára 1996 do apríla 2004, vyplývali nasledujúce sadzby:

Od roku 1996 do roku 2003 bola základná sadzba 23 %; znížená sadzba bola najprv do júna 1999 6 %, potom do roku 2002 10 % a v roku 2003 14 %. Zníženej sadzbe podliehali podobné aktivity ako pred rokom 1996 (pozri vyššie). Niektoré aktivity boli oslobodené od DPH; boli to konkrétne najmä určité poštové, zdravotné, výchovné, vzdelávacie, vedecké, sociálne, poisťovacie, finančné a rozhlasové/televízne služby, ako aj predaj podniku, (čiastočne) prevod, prechod a nájom nehnuteľností, prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier, a do konca roku 1996 aj tvorba a vydávanie pôvodnej slovenskej literárnej, vedeckej a umeleckej tvorby.

Zákon č. 222/2004 Z. z. [9][7]

[upraviť | upraviť zdroj]

Z textu nového zákona o DPH (zák. č. 222/2004 Z. z.), účinného od v mája 2004 (t. j. dňa vstupu Slovenska do EÚ) dodnes, vyplývali (resp. vyplývajú) nasledujúce sadzby:

V rokoch 2004 - 2006 existovala jediná sadzba DPH 19 %. Niektoré aktivity boli oslobodené od DPH; od mája 2004 to boli konkrétne najmä určité poštové, zdravotné, výchovné, vzdelávacie, športové, sociálne, kultúrne, poisťovacie, finančné a verejnoprávne rozhlasové/televízne služby, ako aj predaj podniku, (čiastočne) dodanie a nájom nehnuteľností a prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier. Jednotná sadzba 19 % bola mimochodom zavedená s účinnosťou od januára 2004, t. j. už pár mesiacov pred účinnosťou zákona č. 222/2004 Z.

V rokoch 2007 - 2014 bol základná sadzba 19 % a znížená sadzba 10 %. Znížená sadzba sa vzťahovala na lieky, vybraný zdravotnícky tovar a (od roku 2008) na knihy. Zoznam aktivít oslobodených od DPH zostal v podstate nezmenený oproti máju 2004 (pozri vyššie).

V rokoch 2015 - 2024 bola základná sadzba 20 % a znížená sadzba 10 %. Znížená sadzba sa vzťahovala na lieky, vybraný zdravotnícky tovar a knihy (od roku 2020 aj tlačené periodiká), od roku 2016 aj na základné potraviny (konkrétne od roku 2016 len chlieb, mlieko, maslo, mäso a ryby, od roku 2020 aj niektoré ďalšie pekárenské a mliečne výrobky, med, zelenina a niektoré ovocie), a od roku 2019 aj na ubytovacie služby. Od roku 2023 existovala aj tretia sadzba DPH vo výške 5 % vzťahujúca sa na dodávky v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Zoznam aktivít oslobodených od DPH zostal v podstate nezmenený oproti máju 2004 (pozri vyššie).

Od roku 2025 by mala platiť základná sadzba 23 %, znížená sadzba 19 % a tretia sadzba 5 %. Znížená sadzba 19 % sa má vzťahovať na potraviny iné než základné potraviny a na elektrickú energiu. Tretia sadzba 5 % sa má vzťahovať na lieky, vybraný zdravotnícky tovar, učebnice, základné potraviny, ubytovacie služby a na dodávky v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Niektoré aktivity budú naďalej oslobodené od DPH.[10]

Zdroje:[11][12][13]

Stav: leto 2024

štát základná sadzba znížená sadzba skratka názvu názov
Albánsko Albánsko[14] 20% 6% TVSH tatimi mbi vlerën e shtuar
Andorra Andorra

[15]

4,5% (9,5% na banky a financie) 2,5% a 1% IGI impost general indirecte
Belgicko Belgicko 21% 12% a 6% BTW
TVA
MWSt
(hol.) belasting over de toegevoegde waarde
(fr.) taxe sur la valeur ajoutée
(nem.) Mehrwertsteuer
Bielorusko Bielorusko[16] rovnako ako Rusko rovnako ako Rusko НДС
ПДВ
(rus.) налог на добавленную стоимость
(nalog na dobavlennuju stoimosť)
(bielor.) падатак на дададзеную вартасць
(padatak na dadadzenuju vartasc)
Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina 17% PDV porez na dodanu vrijednost
Bulharsko Bulharsko 20% 9% ДДС данък върху добавената стойност
(danak varchu dobavenata stojnost)
Cyprus Cyprus 19% 9% a 5% ΦΠΑ Φόρος Προστιθέμενης Αξίας
(Foros Prostithemenis Aksias)
Česko Česko 21% 12% DPH daň z přidané hodnoty
Čierna Hora Čierna Hora 21% 7% PDV porez na dodatu vrijednost
Dánsko Dánsko 25%
moms
(Faerské os.: MVG)
merværdiafgift

(Faerské os.: meirvirðirgjald)

Estónsko Estónsko 22% 9% km käibemaks
Fínsko Fínsko 24% 14% a 10% ALV
moms
(fín.) аrvonlisävero
(švéd.) mervärdesskatt
Francúzsko Francúzsko
a Monako Monako
20% 10% a 5,5% a 2,1% TVA taxe sur la valeur ajoutée
Grécko Grécko 24%
(na ostrovoch 17%)
13% a 6%
(na ostrovoch 9% and 4%)
ΦΠΑ Φόρος Προστιθέμενης Αξίας
(Foros Prostithemenis Aksias)
Guernsey Guernsey - - - nemá DPH
Holandsko Holandsko 21% 9% BTW belasting toegevoegde waarde
Chorvátsko Chorvátsko 25% 13% a 5% PDV porez na dodanu vrijednost
Írsko Írsko 21% 13,5% a 9% a 4,8% CBL
VAT
(írs.) cáin bhreisluacha
(angl.) value-added tax
Island Island 24% 11% VSK virðisaukaskattur
Jersey Jersey 5% GST goods and services tax
Kosovo Kosovo 18% 8% TVSH tatimi mbi vlerën e shtuar
Lotyšsko Lotyšsko 21% 12% a 5% PVN pievienotās vērtības nodoklis
Litva Litva 21% 9% a 5% PVM pridėtinės vertės mokestis
Luxembursko Luxembursko 17% 14% a 8% a 3% TVA taxe sur la valeur ajoutée
Maďarsko Maďarsko 27% 18% a 5% ÁFA általános forgalmi adó
Malta Malta 18% 7% a 5% VAT taxxa tal-valur miżjud
Moldavsko Moldavsko 20% 5% TVA taxa pe valoarea adăugată
Nemecko Nemecko 19% 7% USt. Umsatzsteuer
(mimo práva aj: Mehrwertsteuer)
Nórsko Nórsko 25% 15% a 12% mva. (bokmål) merverdiavgift
(nynorsk) meirverdiavgift
Poľsko Poľsko 23% 8% a 5% PTU/VAT podatek od towarów i usług
Portugalsko Portugalsko 23% 13% a 6% IVA imposto sobre o valor acrescentado
Rakúsko Rakúsko 20% 13% a 10% USt. Umsatzsteuer
(mimo práva aj: Mehrwertsteuer)
Rumunsko Rumunsko 19% 9% a 5% TVA taxa pe valoarea adăugată
Rusko Rusko[17] 20% 10% НДС налог на добавленную стоимость
(nalog na dobavlennuju stoimosť)
San Maríno San Maríno - - - nemá klasickú DPH
Severné Macedónsko Severné Macedónsko 18% 10% a 5% ДДВ данок на додадена вредност
(danok na dodadena vrednost)
Slovensko Slovensko 20% 10% a 5% DPH daň z pridanej hodnoty
Slovinsko Slovinsko 22% 9.5% a 5% DDV davek na dodano vrednost
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
a Ostrov Man
20% 5% VAT value-added tax
Srbsko Srbsko 20% 10% PDV porez na dodatu vrednost
Španielsko Španielsko 21%
(Kanár. ostrovy: 13,5% a 7%)
10% a 4%
(Kanár. ostrovy: 3%)
IVA impuesto sobre el valor añadido
(Kanár. ostrovy:impuesto general indirecto canario)
Švajčiarsko Švajčiarsko
a Lichtenštajnsko Lichtenštajnsko
8,1% 3,8% a 2,6% MWST
TVA
IVA
TPV
(nem.) Mehrwertsteuer
(fr.) taxe sur la valeur ajoutée
(tal.) imposta sul valore aggiunto
(rétor.) taglia sin la plivalur
Švédsko Švédsko 25% 12% a 6% moms mervärdesskatt
Taliansko Taliansko 22% 10% a 5% a 4% IVA imposta sul valore aggiunto
Ukrajina Ukrajina 20% 14% a 7% ПДВ податок на додану вартість
(podatok na dodanu vartisť)
Vatikán Vatikán - - - nemá DPH

Poznámka: Skoro všetky štáty majú aj nulovú sadzbu DPH a/alebo rôzne oslobodenia od DPH. Ojedinele sa táto sadzba resp. tieto oslobodenia vzťahujú na základné životné potreby, obyčajne však skôr na špecifické aktivity (podobne ako v slovenskom zákone o DPH). Toto v tabuľke nie je osobitne uvedené.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Il y a 70 ans, un Français inventait la TVA, « le Graal fiscal ». 10/04/2024 [1]
  2. Le soixantième anniversaire de la taxe sur la valeur ajoutée (TVA) [2]
  3. [3]
  4. a b Annex A. Countries with VAT [4]
  5. Lent, G. E., Casanegra de Jantscher, M., & Guerard, M. (1973). The Value-Added Tax in Developing Countries. IMF Staff Papers, 1973(002), A002. Retrieved Sep 17, 2024 [5]
  6. zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty (znenia od januára 1993 do decembra 1995)
  7. a b c JAROŠOVÁ, B. Vývoj sadzieb dane z pridanej hodnoty v SR od roku 1993. epi 2007 [6]
  8. zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (znenia od roku 1996 do roku 2003)
  9. zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (znenia od roku 2004 do roku 2024)
  10. Pravda. Veľké vládne šetrenie. Fico predstavil nové dane, DPH bude oveľa vyššia (+ zoznam). Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-09-17. Dostupné online [cit. 2024-09-17]. ISSN 1336-197X.
  11. VAT Rates in Europe, 2024 [online]. taxfoundation.org, 2024-01-30, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  12. Quick Charts [online]. taxsummaries.pwc.com, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  13. BAULF, Alex. Top 10 special territories for VAT purposes [online]. avalara.com, 2022-01-25, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  14. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-05-17]. Dostupné online. Archivované 2011-05-20 z originálu.
  15. Impost general indirecte [online]. impostos.ad, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  16. Russia and Belarus announce VAT and excise union 2023 [online]. vatcalc.com, 2022-09-22, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.
  17. Что такое НДС: сколько процентов в 2024 году, как рассчитать, кто платит [online]. rbc.ru, 04 апр, 17:40, [cit. 2024-09-18]. Dostupné online.