Preskočiť na obsah

Madeleine Albrightová: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d +ref. na úmrtie
Bez shrnutí editace
 
(11 medziľahlých úprav od 6 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Politik
{{Infobox Politik
| Meno = Madeleine Albrightová
| Meno = Madeleine Albrightová
| Rodné meno = Marie Jana Korbelová
| Rodné meno = Marie Jana Korbelová
| Popis osoby =
| Popis osoby =
| Portrét = Albrightmadeleine.jpg
| Portrét = Albrightmadeleine.jpg
| Veľkosť portrétu =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Popis portrétu =
| Podpis = Madeleine Albright Signature.svg
| Podpis = Madeleine Albright Signature.svg


| Poradie = 64.
| Poradie = 64.
| Úrad = ministerka zahraničných vecí Spojených štátov
| Úrad = ministerka zahraničných vecí Spojených štátov
| Začiatok obdobia = [[23. január]] [[1997]]
| Začiatok obdobia = [[23. január]] [[1997]]
| Koniec obdobia = [[20. január]] [[2001]]
| Koniec obdobia = [[20. január]] [[2001]]
| Predchodca = [[Warren Christopher]]
| Predchodca = [[Warren Christopher]]
| Nástupca = [[Colin Powell]]
| Nástupca = [[Colin Powell]]
| Prezident = [[Bill Clinton]]
| Prezident = [[Bill Clinton]]


| Poradie2 = 20.
| Poradie2 = 20.
| Úrad2 = Veľvyslankyňa Spojených štátov pri Organizácií spojených národov
| Úrad2 = Veľvyslankyňa Spojených štátov pri Organizácií spojených národov
| Začiatok obdobia2= [[27. január]] [[1993]]
| Začiatok obdobia2 = [[27. január]] [[1993]]
| Koniec obdobia2 = [[21. január]] [[1997]]
| Koniec obdobia2 = [[21. január]] [[1997]]
| Predchodca2 = [[Edward J. Perkins]]
| Predchodca2 = [[Edward J. Perkins]]
| Nástupca2 = [[Bill Richardson]]
| Nástupca2 = [[Bill Richardson]]


| Dátum narodenia = {{dn|1937|5|15}}
| Dátum narodenia = {{dn|1937|5|15}}
| Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
| Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2022|3|23|1937|5|15}}
| Dátum úmrtia = {{dúv|2022|3|23|1937|5|15}}
| Miesto úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Politická strana = [[Demokratická strana (USA)|Demokratka]]
| Politická strana = [[Demokratická strana (USA)|Demokratka]]
| Alma mater = [[Johns Hopkins University]]<br/>[[Columbia University]]
| Alma mater = [[Johns Hopkins University]]<br/>[[Columbia University in the City of New York|Columbia University]]
| Profesia =
| Profesia =
| Národnosť =
| Národnosť =
| Vierovyznanie = [[Episkopálna cirkev Spojených štátov|episkopálne]]
| Vierovyznanie = [[Episkopálna cirkev Spojených štátov|episkopálne]]
| Manžel = Joseph Albright (1959 - r. 1982)
| Rodičia =
| Príbuzní =
⚫
| Deti = Alice (* 1961), Anna (* 1961), Katherine (* 1967)
| Poznámky =
| Súrodenci =
| Portál1 =
| Manžel = Joseph Albright (1959{{--}}1982)
| Portál2 =
| Partner =
⚫
| Deti = Alice (* 1961)<br />Anna (* 1961)<br />Katherine (* 1967)
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
}}
}}


'''Madeleine Albright,''' pôvodným menom '''Marie Jana Korbelová''' (* [[15. máj]] [[1937]], [[Praha]]{{--}}† [[23. marec]] [[2022]]<ref>{{Citácia Harvard
'''Madeleine Albrightová''' pôvodným menom '''Marie Jana Korbelová''' ({{vjz|eng|Madeleine Albright}}; * [[15. máj]] [[1937]], [[Praha]] – † [[23. marec]] [[2022]]<ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Kelly
| Priezvisko = Kelly
| Meno = Caroline
| Meno = Caroline
Riadok 51: Riadok 56:
| DátumVydania = 2022-03-23
| DátumVydania = 2022-03-23
| DátumPrístupu = 2022-03-24
| DátumPrístupu = 2022-03-24
}}</ref>), bola americká diplomatka, bývalá [[minister]]ka zahraničných vecí [[Spojené štáty|USA]], prvá žena v tomto úrade. Zohrala významnú úlohu v rozširovaní [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] o krajiny bývalého východného bloku. Hovorila plynulo česky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na plovárně : Madeleine Albright | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/1093836883-na-plovarne/205522160100026/ | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2005-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-26 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> a rozumela slovensky.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Slovensko ju nakoniec potešilo. Zomrela Albrightová, prvá žena na čele americkej diplomacie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://svet.sme.sk/c/22868558/usa-madeleine-albrightova-umrtie-nekrolog.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-03-23|dátum prístupu=2022-03-26}}</ref> Do slovenského politického vývoja vstúpila označením Slovenska ako „čiernej diery na mape Európy“ pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentnými voľbami v roku 1998]].<ref>Harry Maurer: A `Black Hole' Emits Some Light... Bloomberg, 25. Október 1998 (anglicky), [http://www.bloomberg.com/bw/stories/1998-10-25/a-black-hole-emits-some-light-dot-dot-dot-but-the-old-gang-isnt-giving-up-intl-edition online]</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby 1998 neodviali Mečiara ďaleko | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/4093993/volby-1998-neodviali-meciara-daleko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-09-26 | dátum prístupu = 2022-03-26 }}</ref>
}}</ref>), bola americká diplomatka, bývalá [[minister]]ka zahraničných vecí [[Spojené štáty|USA]], prvá žena v tomto úrade. Zohrala významnú úlohu v rozširovaní [[NATO]] o krajiny bývalého východného bloku. Hovorila plynulo česky<ref>Na plovárně, Madeleine Albright, Rozhovory Marka Ebena, iVysílaní ČT2 25. okt. 2005, [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1093836883-na-plovarne/205522160100026-na-plovarne-s-madeleine-albrightovou online]
</ref> a do slovenského politického vývoja vstúpila označením Slovenska ako "čiernej diery na mape Európy" pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentnými voľbami v roku 1998]].<ref>Harry Maurer: A `Black Hole' Emits Some Light... Bloomberg, 25. Október 1998 (anglicky), [http://www.bloomberg.com/bw/stories/1998-10-25/a-black-hole-emits-some-light-dot-dot-dot-but-the-old-gang-isnt-giving-up-intl-edition online]</ref><ref>Miroslav Kern: Voľby 1998 neodviali Mečiara ďaleko, sme.sk, 26. Sept. 2008, [http://www.sme.sk/c/4093993/volby-1998-neodviali-meciara-daleko.html online]</ref>


V máji [[2012]] jej [[Barack Obama]] udelil [[Presidential Medal of Freedom]].<ref>http://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/269004-obama-udelil-albrightove-nejvyssi-americke-civilni-vyznamenani.html</ref>
V máji [[2012]] jej [[Barack Obama]] udelil [[Presidential Medal of Freedom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Obama udělil Albrightové nejvyšší americké civilní vyznamenání | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/clanek/obama-udelil-albrightove-nejvyssi-americke-civilni-vyznamenani-156013 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>


== Život==
== Život ==
Madeleine Albrightová sa narodila v pražskej [[Židia|židovskej]] rodine. Bola však pokrstená a vychovávaná ako katolíčka a o svojom židovskom pôvode sa, podľa nej, dozvedela až keď [[The Washington Post]] publikoval reportáž, v ktorej bolo spomenuté, že jej prarodičia a niekoľkí príbuzní sa stali obeťami [[holokaust]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Madeleine Albrightová sa narodila v pražskej [[Židia|židovskej]] rodine. Bola však pokrstená a vychovávaná ako katolíčka a o svojom židovskom pôvode sa, podľa nej, dozvedela až keď [[The Washington Post]] publikoval reportáž, v ktorej bolo spomenuté, že jej prarodičia a niekoľkí príbuzní sa stali obeťami [[holokaust]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = „Miluji své děti, svá vnoučata a Ameriku,“ říká Madeleine Albrightová | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/archiv/1137995-miluji-sve-deti-sva-vnoucata-a-ameriku-rika-madeleine-albrightova | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2012-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-26 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref>
| autor = ČT24
| titul = "Miluji své děti, svá vnoučata a Ameriku," říká Madeleine Albrightová
| vydavateľ = Česká televize
| dátum_vydania = 2012-10-27
| dátum_prístupu = 2014-07-24
| url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/exkluzivne-na-ct24/osobnosti-na-ct24/201253-miluji-sve-deti-sva-vnoucata-a-ameriku-rika-madeleine-albrightova/
}}</ref>


Hneď po Hitlerovej okupácii zvyšku [[Česko-Slovensko|Česka]] v marci [[1939]] sa jej otcovi, diplomatovi Josefovi Korbelovi, podarilo aj s celou rodinou utiecť do [[Londýn]]a, kde v suterénnom byte zažili [[Nacistické Nemecko|nemecké]] bombardovanie. „''Značnú časť detstva som prežila v protilietadlovom kryte a spievala som si,'' “ spomína Madeleine. Neskôr sa rodina presťahovala do mestečka [[Walton-on-Thames]].
Hneď po Hitlerovej okupácii zvyšku [[Česko-Slovensko|Česka]] v marci [[1939]] sa jej otcovi, diplomatovi Josefovi Korbelovi, podarilo aj s celou rodinou utiecť do [[Londýn]]a, kde v suterénnom byte zažili [[Nacistické Nemecko|nemecké]] bombardovanie. „''Značnú časť detstva som prežila v protilietadlovom kryte a spievala som si''“, spomína Madeleine. Neskôr sa rodina presťahovala do mestečka [[Walton-on-Thames]].


V čase keď sa jej otec ako pracovník [[Dočasné štátne zriadenie|česko-slovenskej exilovej vlády]] aktívne zúčastňoval boja proti [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] nastúpila šesťročná Madeleine do školy. Na vysvedčení z roku [[1943]] ju charakterizujú ako ''bystrú a živú žiačku, ktorá sa ľahko učí a učivo si dobre zapamätá''. Známky mala dobré, iba zo [[zemepis]]u mala štvorku.<ref>{{Citácia knihy
V čase keď sa jej otec ako pracovník [[Dočasné štátne zriadenie|česko-slovenskej exilovej vlády]] aktívne zúčastňoval boja proti [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] nastúpila šesťročná Madeleine do školy. Na vysvedčení z roku [[1943]] ju charakterizujú ako ''bystrú a živú žiačku, ktorá sa ľahko učí a učivo si dobre zapamätá''. Známky mala dobré, iba zo [[geografia|zemepis]]u mala štvorku.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Albrightová
| priezvisko = Albrightová
| meno = Madeleine
| meno = Madeleine
Riadok 82: Riadok 79:
}}</ref>
}}</ref>


Po vojne sa Korbelovci vrátili do Česko-Slovenska, ktoré vzápätí po komunistickom prevrate v roku [[1948]] opustili a usadili sa v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] v [[Colorado (štát USA)|Colorade]]. Po absolvovaní [[Wellesley College]] sa Madeleine vydala a zapísala na postgraduálne štúdium na newyorskej [[Kolumbijská univerzita|Kolumbijskej univerzite]]. Počas prípravy na doktorát, ktorý získala v roku [[1976]] bol jej konzultant poľský rodák [[Zbigniew Brzezinski]], ktorý patril k [[Hardliner|zarytým zástancom]] boja proti [[Východný blok|sovietskemu komunizmu]] počas [[studená vojna|studenej vojny]] v [[Demokratická strana USA|Demokratickej strane]]. Nasledujúce dva roky pracovala pre demokratického senátora za štát [[Maine]], [[Edmund Muskie|Edmunda Muskieho]]. Keď do administratívy [[Biely dom|Bieleho domu]] po víťazstve [[Jimmy Carter|Jimmyho Cartera]] nastúpil Brzezinski, zobral ju so sebou. Mala na starosti vzťahy s Kongresom a robila sprostredkovateľku medzi [[United States National Security Council|Radou pre národnú bezpečnosť (NSC)]] a ministerstvom zahraničných vecí, ktoré riadil Muskie.
Po vojne sa Korbelovci vrátili do Česko-Slovenska, ktoré vzápätí po komunistickom prevrate v roku [[1948]] opustili a usadili sa v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] v [[Colorado (štát USA)|Colorade]]. Po absolvovaní [[Wellesley College]] sa Madeleine vydala a zapísala na postgraduálne štúdium na newyorskej [[Columbia University in the City of New York|Kolumbijskej univerzite]]. Počas prípravy na doktorát, ktorý získala v roku [[1976]] bol jej konzultant poľský rodák [[Zbigniew Brzezinski]], ktorý patril k [[Hardliner|zarytým zástancom]] boja proti [[Východný blok|sovietskemu komunizmu]] počas [[studená vojna|studenej vojny]] v [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strane]]. Nasledujúce dva roky pracovala pre demokratického senátora za štát [[Maine]], [[Edmund Muskie|Edmunda Muskieho]]. Keď do administratívy [[Biely dom|Bieleho domu]] po víťazstve [[Jimmy Carter|Jimmyho Cartera]] nastúpil Brzezinski, zobral ju so sebou. Mala na starosti vzťahy s Kongresom a robila sprostredkovateľku medzi [[United States National Security Council|Radou pre národnú bezpečnosť (NSC)]] a ministerstvom zahraničných vecí, ktoré riadil Muskie.


V osobnom živote sa jej nedarilo. Manžel ju po dvadsaťtriročnom manželstve opustil kvôli inej žene. V roku [[1992]] ju [[Antony Lake]], poradca [[Bill Clinton|Billa Clintona]] pre otázky zahraničnej politiky, pozval do volebnej kampane. Na Clintona spravila dobrý dojem a ten ju po voľbách vymenoval za veľvyslankyňu USA pri [[OSN]]. Hneď nato ju vymenoval aj za vedúcu štábu pre spoluprácu s NSC. V týchto funkciách sa jej podarilo vybojovať rovnocenné miesto vo vláde s právom zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach NSC. Získala veľký vplyv na rozhodovanie o zahraničnej politike s ambíciou v nasledujúcom volebnom období uchádzať sa o post ministerky zahraničných vecí. Nakoniec ju Bill Clinton 5. decembra 1996 na to miesto navrhol a Madeleine Albrightová ho ihneď prijala. Senát ju schválil jednomyseľne.
V osobnom živote sa jej nedarilo. Manžel ju po dvadsaťtriročnom manželstve opustil kvôli inej žene. V roku [[1992]] ju [[Antony Lake]], poradca [[Bill Clinton|Billa Clintona]] pre otázky zahraničnej politiky, pozval do volebnej kampane. Na Clintona spravila dobrý dojem a ten ju po voľbách vymenoval za veľvyslankyňu USA pri [[Organizácia Spojených národov|OSN]]. Hneď nato ju vymenoval aj za vedúcu štábu pre spoluprácu s NSC. V týchto funkciách sa jej podarilo vybojovať rovnocenné miesto vo vláde s právom zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach NSC. Získala veľký vplyv na rozhodovanie o zahraničnej politike s ambíciou v nasledujúcom volebnom období uchádzať sa o post ministerky zahraničných vecí. Nakoniec ju Bill Clinton (na návrh svojej manželky [[Hillary Clintonová|HiIlary Clintonovej]])<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Albrightová urobila aj chyby, ale Slovensku pomohla (25. 3. 2022)|periodikum=Dobré ráno : Denný podcast denníka SME|odkaz na periodikum=|url=https://domov.sme.sk/t/4104/dobre-rano-denny-podcast-dennika-sme|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2022-03-26}}</ref> [[5. december|5. decembra]] [[1996]] na miesto ministerky navrhol a [[Senát Spojených štátov|Senát]] ju schválil jednomyseľne.


== Udalosti ==
== Udalosti ==
Riadok 90: Riadok 87:
* Presvedčila [[Rusko]], aby podporilo vyslanie amerických vojakov do [[Haiti (štát)|Haiti]], takže sa operácia uskutočnila pod záštitou OSN.
* Presvedčila [[Rusko]], aby podporilo vyslanie amerických vojakov do [[Haiti (štát)|Haiti]], takže sa operácia uskutočnila pod záštitou OSN.
* Zasadila sa o nasadenie armády v [[Srbsko|Srbsku]], keď rozpútalo vojnu v [[Bosna a Hercegovina|Bosne]]. Až letecké útoky donútili Srbov sadnúť si za rokovací stôl.
* Zasadila sa o nasadenie armády v [[Srbsko|Srbsku]], keď rozpútalo vojnu v [[Bosna a Hercegovina|Bosne]]. Až letecké útoky donútili Srbov sadnúť si za rokovací stôl.
* Tým, že presvedčila spojencov, že zotrvanie [[Butrus-Butrus Ghálí|Butrusa-Butrusa Ghálího]] vo funkcii [[Generálny tajomník OSN|generálneho tajomníka OSN]] je proti dlhodobým záujmom OSN, prekazila jeho opätovné zvolenie do funkcie. Spojené štáty mu vyčítali, že odmietol zredukovať prebujnený administratívny systém OSN.
* Tým, že presvedčila spojencov, že zotrvanie [[Butrus Butrus-Gálí|Butrusa-Butrusa Ghálího]] vo funkcii [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálneho tajomníka OSN]] je proti dlhodobým záujmom OSN, prekazila jeho opätovné zvolenie do funkcie. Spojené štáty mu vyčítali, že odmietol zredukovať prebujnený administratívny systém OSN.
* Integračný proces Slovenska bol v júli 1997 pozastavený EÚ, nakoľko Slovensko nebolo prizvané do ďalších rokovaní o vstupe do EÚ a nevyhovelo politickým kritériám. „Momentálne je na mape Európy diera, ktorá sa nazýva Slovensko,“ povedala podľa TASR 30. januára 1998 pri osobnom stretnutí s vtedajším slovenským prezidentom [[Michal Kováč|Michalom Kováčom]]. Počas pracovného obeda sa vyjadrila, že USA nechcú podporovať na Slovensku iba jednu stranu, ale ide im o zachovanie demokracie ako takej. V záujme toho sa musí opozícia čo najviac zjednotiť a sformovať do širokej demokratickej koalície. Prezident Kováč v odpovedi pripustil, že demarše, ktoré vyjadrovali isté znepokojenie západu i USA nad smerovaním demokracie na Slovensku, odzrkadľovali situáciu pravdivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podľa Madeleine Albrightovej je na mape Európy diera, ktorá sa nazýva Slovensko | url = https://www.sme.sk/c/2142758/podla-madeleine-albrightovej-je-na-mape-europy-diera-ktora-sa-nazyva-slovensko.html | vydavateľ = TASR a ČTK | dátum prístupu = 2024-01-18 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> K postupnému rozmrazovaniu vzťahov došlo po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentných voľbách]], ktoré sa konali v septembri 1998 a vďaka ktorým sa novým predsedom vlády stal [[Mikuláš Dzurinda]] zo [[Slovenská demokratická koalícia|Slovenskej demokratickej koalície]]. Dzurinda aj jeho stranícky kolegovia interpretovali slová Albrightovej akoby hovorila o čiernej diere (ang. Slovakia, still the ‘black hole’ of Europe). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia, still the ‘black hole’ of Europe | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-black-hole-of-europe/ | dátum vydania = 2018-03-16 | dátum prístupu = 2024-01-18 | jazyk = en | priezvisko = Dzurinda | meno = Mikuláš}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = sme boli naozaj nazývaní aj čiernou dierou | url = https://www.demagog.sk/ | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-01-18 | jazyk = | meno = Fedor | priezvisko = Frešo}}</ref> Vyjadrenie Albrightovej že Slovensko je „čierna diera v srdci Európy”, je široko citované<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.cato.org/commentary/slovakias-return-black-hole | vydavateľ = www.cato.org | dátum prístupu = 2024-01-18 | priezvisko = Tupy | meno = Marian L. | titul = Slovakia’s Return to the ‘Black Hole’ | dátum vydania = JUNE 10, 2010 | jazyk = en}}</ref>, ale presný oficiálny dokument alebo prepis jej prejavov „čiernu dieru” neobsahujú, aj pretože vyjadrenie bolo urobené v neformálnom kontexte, v rozhovore.
* Zohrala významnú úlohu pri prvom rozšírení NATO o bývalých členov východného bloku, [[Poľsko]], [[Česko]] a [[Maďarsko]].
* Zohrala významnú úlohu pri prvom rozšírení [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] o bývalých členov [[Východný blok|východného bloku]], [[Poľsko]], [[Česko]] a [[Maďarsko]], ktoré sa udialo [[12. marec|12. marca]] [[1999]]. Albrightová osobné podpisovala zodpovedajúce dohody v mene USA vo Washingtone. Naopak, osobne zamietla vstup Slovenska do NATO v tomto treťom kole rozširovania, povedal jej vtedajší spolupracovník [[Tomáš Valášek|Valášek]].<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Heitmann|meno=Christian|autor=|odkaz na autora=|titul=Madeleine Albrightová|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/102265/preco-ju-chorvati-respektuju-bosniaci-miluju-a-srbi-nenavidia|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=2022-03-24|dátum prístupu=2022-03-26}}</ref>
* Svoje postavenie a vplyv využila pri investovaní do niektorých podnikov v Kosove.<ref>Exministryně Albrightová skupuje v Kosovu klíčové podniky - http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/192911-exministryne-albrightova-skupuje-v-kosovu-klicove-podniky/</ref>
* Bola kritizovaná, že svoje postavenie a vplyv využila pri investovaní do niektorých podnikov v Kosove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exministryně Albrightová skupuje v Kosovu klíčové podniky | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1151024-exministryne-albrightova-skupuje-v-kosovu-klicove-podniky | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2012-08-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-26 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref>
* Podporovala [[Operácia Deliberate Force|Operáciu Deliberate Force]] – bombardovanie [[Republika srbská|Republiky srbskej]] leteckými silami NATO v auguste až septembri 1995 a [[Operácia Spojenecká sila|Operáciu Spojenecká sila]] – [[Vojna v Kosove#Bombardovanie NATO|bombardovanie Juhoslávie a Belehradu]] v roku [[1999]], ktoré sa udialo v závere [[Vojna v Kosove|vojny v Kosove]].
* Najviac bola kritizovaná za podporu [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Druhej vojny v Perzskom zálive]] (vojenský konflikt medzi [[Irak|Irakom]] a koalíciou 34 národov poverených [[Organizácia Spojených národov|OSN]] vrátane [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a vedených [[Spojené štáty|USA]]) a podporu nasledovných ekonomických sankcií uvalené [[Organizácia Spojených národov|OSN]] na Irak od roku [[1991|1990]]. [[12. máj]]a [[1996]] Albrightová, vtedy veľvyslankyňa USA pri OSN, obhajovala sankcie OSN proti Iraku v 60-minútovom rozhovore, v ktorej sa jej redaktorka spýtala: ''„Počuli sme, že zomrelo pol milióna detí. Chcem povedať, že to je viac detí, ako zomrelo v Hirošime. Stojí tá cena za to?“'' a Albrightová odpovedala: ''„Myslíme si, že cena za to stojí“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=The mighty and the Almighty : reflections on America, God, and world affairs|url=http://archive.org/details/mightyalmie00albr|vydavateľ=New York : HarperCollins|rok=2006|isbn=978-0-06-089257-9|meno=Madeleine Korbel|priezvisko=Albright|meno2=William|priezvisko2=Woodward}}</ref>


Pravidelne sa zúčastňovala na zasadnutiach vlády a Kongresu, mnohokrát vystúpila v Rade pre národnú bezpečnosť a pred Senátom.
Pravidelne sa zúčastňovala na zasadnutiach vlády a Kongresu, mnohokrát vystúpila v Rade pre národnú bezpečnosť a pred Senátom.


== Kritika ==
== Kritika ==
Podľa belehradského denníka ''Večernje novosti'' zarobila v roku [[2011]] Albrightovej spoločnosť Albright Group 20 miliónov eur na predaji podielu v kosovskom mobilnom operátorovi Ipko. Zisk podielu v operátorovi pripisuje srbská strana angažovanosti Albrightovej vo [[vojna v Kosove|vojne v Kosove]] v rokoch [[1998]]{{--}}[[1999]] na strane [[Kosovo|kosovských]] [[Albánci|Albáncov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novosti: Albrightová zarobila na Kosove milióny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/5727740/novosti-albrightova-zarobila-na-kosove-miliony.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-19 | dátum prístupu = 2020-07-23}}</ref>
Podľa belehradského denníka ''Večernje novosti'' zarobila v roku [[2011]] Albrightovej spoločnosť Albright Group 20 miliónov eur na predaji podielu v kosovskom mobilnom operátorovi Ipko. Zisk podielu v operátorovi pripisuje srbská strana angažovanosti Albrightovej vo [[vojna v Kosove|vojne v Kosove]] v rokoch [[1998]]{{--}}[[1999]] na strane [[Kosovo|kosovských]] [[Albánci|Albáncov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Novosti: Albrightová zarobila na Kosove milióny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/5727740/novosti-albrightova-zarobila-na-kosove-miliony.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-01-19 | dátum prístupu = 2020-07-23}}</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 112: Riadok 112:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* Madeleine Albrightová (rozhovor z cyklu České televize "Na plovárně") - [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/205522160100026-na-plovarne/ video on-line v archivu ČT]
* Madeleine Albrightová (rozhovor z cyklu České televize ''Na plovárně'') – [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/205522160100026-na-plovarne/ video on-line v archivu ČT]
* [http://www.ted.com/talks/lang/cze/madeleine_albright_on_being_a_woman_and_a_diplomat.html Být ženou a diplomatkou]
* [http://www.ted.com/talks/lang/cze/madeleine_albright_on_being_a_woman_and_a_diplomat.html Být ženou a diplomatkou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200701105602/https://www.ted.com/talks/madeleine_albright_on_being_a_woman_and_a_diplomat |date=2020-07-01 }}


== Zdroj ==
== Zdroj ==
* časopis Výber (október 1997)
* časopis Výber (október 1997)

{{Autoritné údaje}}


{{DEFAULTSORT:Albrightová, Madeleine}}
{{DEFAULTSORT:Albrightová, Madeleine}}
⚫
[[Kategória:Členovia Demokratickej strany USA]]
⚫
[[Kategória:Absolventi Kolumbijskej univerzity]]
⚫
[[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]]
⚫
[[Kategória:Absolventi Johns Hopkins University]]
[[Kategória:Osobnosti z Prahy]]
[[Kategória:Osobnosti z Prahy]]
⚫
[[Kategória:Političky USA]]
[[Kategória:Diplomati USA]]
[[Kategória:Ministri zahraničia USA]]
[[Kategória:Ministri zahraničia USA]]
[[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]]
[[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]]
[[Kategória:Stáli predstavitelia USA pri Organizácii spojených národov]]
[[Kategória:Stáli predstavitelia USA pri Organizácii spojených národov]]
⚫
[[Kategória:Diplomati USA]]
[[Kategória:Ministerky]]
[[Kategória:Ministerky]]
[[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA českého pôvodu]]
[[Kategória:Politici židovského pôvodu]]
⚫
[[Kategória:Členovia Demokratickej strany USA]]
[[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]]
[[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]]
⚫
[[Kategória:Nositelia Radu bieleho leva]]
⚫
[[Kategória:Absolventi Johns Hopkins University]]
⚫
[[Kategória:Absolventi Kolumbijskej univerzity]]
[[Kategória:Nositelia Radu kríža zeme Panny Márie]]
[[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]]

Aktuálna revízia z 18:45, 3. máj 2024

Madeleine Albrightová
Madeleine Albrightová
Madeleine Albrightová, podpis
64. ministerka zahraničných vecí Spojených štátov
V úrade
23. január 1997 – 20. január 2001
PrezidentBill Clinton
Predchodca Warren Christopher Colin Powell Nástupca
20. Veľvyslankyňa Spojených štátov pri Organizácií spojených národov
V úrade
27. január 1993 – 21. január 1997
Predchodca Edward J. Perkins Bill Richardson Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoMarie Jana Korbelová
Narodenie15. máj 1937
Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie23. marec 2022 (84 rokov)
Politická stranaDemokratka
Alma materJohns Hopkins University
Columbia University
Vierovyznanieepiskopálne
Rodina
Manžel
Joseph Albright (1959 – 1982)
DetiAlice (* 1961)
Anna (* 1961)
Katherine (* 1967)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMadeleine Albrightová
(multimediálne súbory)

Madeleine Albrightová pôvodným menom Marie Jana Korbelová (angl. Madeleine Albright; * 15. máj 1937, Praha – † 23. marec 2022[1]), bola americká diplomatka, bývalá ministerka zahraničných vecí USA, prvá žena v tomto úrade. Zohrala významnú úlohu v rozširovaní NATO o krajiny bývalého východného bloku. Hovorila plynulo česky[2] a rozumela slovensky.[3] Do slovenského politického vývoja vstúpila označením Slovenska ako „čiernej diery na mape Európy“ pred parlamentnými voľbami v roku 1998.[4][5]

V máji 2012 jej Barack Obama udelil Presidential Medal of Freedom.[6]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Madeleine Albrightová sa narodila v pražskej židovskej rodine. Bola však pokrstená a vychovávaná ako katolíčka a o svojom židovskom pôvode sa, podľa nej, dozvedela až keď The Washington Post publikoval reportáž, v ktorej bolo spomenuté, že jej prarodičia a niekoľkí príbuzní sa stali obeťami holokaustu.[7]

Hneď po Hitlerovej okupácii zvyšku Česka v marci 1939 sa jej otcovi, diplomatovi Josefovi Korbelovi, podarilo aj s celou rodinou utiecť do Londýna, kde v suterénnom byte zažili nemecké bombardovanie. „Značnú časť detstva som prežila v protilietadlovom kryte a spievala som si“, spomína Madeleine. Neskôr sa rodina presťahovala do mestečka Walton-on-Thames.

V čase keď sa jej otec ako pracovník česko-slovenskej exilovej vlády aktívne zúčastňoval boja proti Hitlerovi nastúpila šesťročná Madeleine do školy. Na vysvedčení z roku 1943 ju charakterizujú ako bystrú a živú žiačku, ktorá sa ľahko učí a učivo si dobre zapamätá. Známky mala dobré, iba zo zemepisu mala štvorku.[8]

Po vojne sa Korbelovci vrátili do Česko-Slovenska, ktoré vzápätí po komunistickom prevrate v roku 1948 opustili a usadili sa v Spojených štátoch v Colorade. Po absolvovaní Wellesley College sa Madeleine vydala a zapísala na postgraduálne štúdium na newyorskej Kolumbijskej univerzite. Počas prípravy na doktorát, ktorý získala v roku 1976 bol jej konzultant poľský rodák Zbigniew Brzezinski, ktorý patril k zarytým zástancom boja proti sovietskemu komunizmu počas studenej vojny v Demokratickej strane. Nasledujúce dva roky pracovala pre demokratického senátora za štát Maine, Edmunda Muskieho. Keď do administratívy Bieleho domu po víťazstve Jimmyho Cartera nastúpil Brzezinski, zobral ju so sebou. Mala na starosti vzťahy s Kongresom a robila sprostredkovateľku medzi Radou pre národnú bezpečnosť (NSC) a ministerstvom zahraničných vecí, ktoré riadil Muskie.

V osobnom živote sa jej nedarilo. Manžel ju po dvadsaťtriročnom manželstve opustil kvôli inej žene. V roku 1992 ju Antony Lake, poradca Billa Clintona pre otázky zahraničnej politiky, pozval do volebnej kampane. Na Clintona spravila dobrý dojem a ten ju po voľbách vymenoval za veľvyslankyňu USA pri OSN. Hneď nato ju vymenoval aj za vedúcu štábu pre spoluprácu s NSC. V týchto funkciách sa jej podarilo vybojovať rovnocenné miesto vo vláde s právom zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach NSC. Získala veľký vplyv na rozhodovanie o zahraničnej politike s ambíciou v nasledujúcom volebnom období uchádzať sa o post ministerky zahraničných vecí. Nakoniec ju Bill Clinton (na návrh svojej manželky HiIlary Clintonovej)[9] 5. decembra 1996 na miesto ministerky navrhol a Senát ju schválil jednomyseľne.

Udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • V roku 1996 na pôde OSN ostro reagovala na zostrelenie dvoch civilných lietadiel nad Kubou. Označila tento čin ako chladnokrvnú vraždu a neváhala použiť neslušné výrazy.
  • Presvedčila Rusko, aby podporilo vyslanie amerických vojakov do Haiti, takže sa operácia uskutočnila pod záštitou OSN.
  • Zasadila sa o nasadenie armády v Srbsku, keď rozpútalo vojnu v Bosne. Až letecké útoky donútili Srbov sadnúť si za rokovací stôl.
  • Tým, že presvedčila spojencov, že zotrvanie Butrusa-Butrusa Ghálího vo funkcii generálneho tajomníka OSN je proti dlhodobým záujmom OSN, prekazila jeho opätovné zvolenie do funkcie. Spojené štáty mu vyčítali, že odmietol zredukovať prebujnený administratívny systém OSN.
  • Integračný proces Slovenska bol v júli 1997 pozastavený EÚ, nakoľko Slovensko nebolo prizvané do ďalších rokovaní o vstupe do EÚ a nevyhovelo politickým kritériám. „Momentálne je na mape Európy diera, ktorá sa nazýva Slovensko,“ povedala podľa TASR 30. januára 1998 pri osobnom stretnutí s vtedajším slovenským prezidentom Michalom Kováčom. Počas pracovného obeda sa vyjadrila, že USA nechcú podporovať na Slovensku iba jednu stranu, ale ide im o zachovanie demokracie ako takej. V záujme toho sa musí opozícia čo najviac zjednotiť a sformovať do širokej demokratickej koalície. Prezident Kováč v odpovedi pripustil, že demarše, ktoré vyjadrovali isté znepokojenie západu i USA nad smerovaním demokracie na Slovensku, odzrkadľovali situáciu pravdivo.[10] K postupnému rozmrazovaniu vzťahov došlo po parlamentných voľbách, ktoré sa konali v septembri 1998 a vďaka ktorým sa novým predsedom vlády stal Mikuláš Dzurinda zo Slovenskej demokratickej koalície. Dzurinda aj jeho stranícky kolegovia interpretovali slová Albrightovej akoby hovorila o čiernej diere (ang. Slovakia, still the ‘black hole’ of Europe). [11][12] Vyjadrenie Albrightovej že Slovensko je „čierna diera v srdci Európy”, je široko citované[13], ale presný oficiálny dokument alebo prepis jej prejavov „čiernu dieru” neobsahujú, aj pretože vyjadrenie bolo urobené v neformálnom kontexte, v rozhovore.
  • Zohrala významnú úlohu pri prvom rozšírení NATO o bývalých členov východného bloku, Poľsko, Česko a Maďarsko, ktoré sa udialo 12. marca 1999. Albrightová osobné podpisovala zodpovedajúce dohody v mene USA vo Washingtone. Naopak, osobne zamietla vstup Slovenska do NATO v tomto treťom kole rozširovania, povedal jej vtedajší spolupracovník Valášek.[9][3][14]
  • Bola kritizovaná, že svoje postavenie a vplyv využila pri investovaní do niektorých podnikov v Kosove.[15]
  • Podporovala Operáciu Deliberate Force – bombardovanie Republiky srbskej leteckými silami NATO v auguste až septembri 1995 a Operáciu Spojenecká sila – bombardovanie Juhoslávie a Belehradu v roku 1999, ktoré sa udialo v závere vojny v Kosove.
  • Najviac bola kritizovaná za podporu Druhej vojny v Perzskom zálive (vojenský konflikt medzi Irakom a koalíciou 34 národov poverených OSN vrátane Česko-Slovenska a vedených USA) a podporu nasledovných ekonomických sankcií uvalené OSN na Irak od roku 1990. 12. mája 1996 Albrightová, vtedy veľvyslankyňa USA pri OSN, obhajovala sankcie OSN proti Iraku v 60-minútovom rozhovore, v ktorej sa jej redaktorka spýtala: „Počuli sme, že zomrelo pol milióna detí. Chcem povedať, že to je viac detí, ako zomrelo v Hirošime. Stojí tá cena za to?“ a Albrightová odpovedala: „Myslíme si, že cena za to stojí“.[16]

Pravidelne sa zúčastňovala na zasadnutiach vlády a Kongresu, mnohokrát vystúpila v Rade pre národnú bezpečnosť a pred Senátom.

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa belehradského denníka Večernje novosti zarobila v roku 2011 Albrightovej spoločnosť Albright Group 20 miliónov eur na predaji podielu v kosovskom mobilnom operátorovi Ipko. Zisk podielu v operátorovi pripisuje srbská strana angažovanosti Albrightovej vo vojne v Kosove v rokoch 1998 – 1999 na strane kosovských Albáncov.[17]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Kelly, Caroline (2022), „Madeleine Albright, first female US secretary of state, dies“, CNN ([Atlanta, GA]: Cable News Network), 2022-03-23, https://edition.cnn.com/2022/03/23/politics/madeleine-albright-obituary/index.html, dost. 2022-03-24 
  2. ↑ Na plovárně : Madeleine Albright [online]. Praha: Česká televize, 2005-10-25, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Slovensko ju nakoniec potešilo. Zomrela Albrightová, prvá žena na čele americkej diplomacie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-23. Dostupné online [cit. 2022-03-26]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ Harry Maurer: A `Black Hole' Emits Some Light... Bloomberg, 25. Október 1998 (anglicky), online
  5. ↑ KERN, Miroslav. Voľby 1998 neodviali Mečiara ďaleko. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-09-26. Dostupné online [cit. 2022-03-26]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ ČTK. Obama udělil Albrightové nejvyšší americké civilní vyznamenání [online]. novinky.cz, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  7. ↑ „Miluji své děti, svá vnoučata a Ameriku,“ říká Madeleine Albrightová [online]. Praha: Česká televize, 2012-10-27, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  8. ↑ ALBRIGHTOVÁ, Madeleine. Madeleine. Praha : Práh, 2003. 551 s. ISBN 8072520792. S. 17. (česky)
  9. ↑ a b Albrightová urobila aj chyby, ale Slovensku pomohla (25. 3. 2022). Dobré ráno : Denný podcast denníka SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-03-26]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ Podľa Madeleine Albrightovej je na mape Európy diera, ktorá sa nazýva Slovensko [online]. TASR a ČTK, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
  11. ↑ DZURINDA, Mikuláš. Slovakia, still the ‘black hole’ of Europe [online]. 2018-03-16, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ FREŠO, Fedor. sme boli naozaj nazývaní aj čiernou dierou [online]. Demagog.sk, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
  13. ↑ TUPY, Marian L.. Slovakia’s Return to the ‘Black Hole’ [online]. www.cato.org, JUNE 10, 2010, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ HEITMANN, Christian. Madeleine Albrightová. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-03-24. Dostupné online [cit. 2022-03-26]. ISSN 1336-720X.
  15. ↑ Exministryně Albrightová skupuje v Kosovu klíčové podniky [online]. Praha: Česká televize, 2012-08-22, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  16. ↑ ALBRIGHT, Madeleine Korbel; WOODWARD, William. The mighty and the Almighty : reflections on America, God, and world affairs. [s.l.] : New York : HarperCollins, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0-06-089257-9.
  17. ↑ TASR. Novosti: Albrightová zarobila na Kosove milióny. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-01-19. Dostupné online [cit. 2020-07-23]. ISSN 1335-4418.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Blood, Thomas: Madeleine Albrightová : portrét ministryně zahraničí (orig. Madam secretary, česky Knižní klub, 1998)
  • Albright, Madeleine: Madeleine : "Nejlepší ze všech možných světů"(orig. Madam secretary: a memoir by Madeleine Albright, česky Práh, 2003)
  • Albright, Madeleine: Mocní a všemohoucí : úvahy o Bohu, Americe a mezinárodních vztazích (orig. Mighty and the Almighty, česky Práh, 2006)
  • Albright, Madeleine: Doporučení budoucímu prezidentovi : Jak vrátit Americe dobrou pověst a vůdčí roli ve světě (orig. Memo to the president-elect, česky Práh, 2008)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • časopis Výber (október 1997)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Madeleine_Albrightová&oldid=7846049“