Wikipédia

Frankfurt nad Mohanom

mesto v Nemecku
(Presmerované z Frankfurt am Main)

Frankfurt nad Mohanom je najväčším mestom v Hesensku a po Berlíne, Hamburgu, Mníchove a Kolíne nad Rýnom piatym najväčším mestom Nemecka. Užšia mestská oblasť mala v roku 2010 približne 2,3 milióna obyvateľov[1] a celý metropolitný región Rhein-Main je s vyše 5,6 miliónmi obyvateľov[2] druhý najväčší metropolitný región Nemecka. Frankfurt je sídlom Európskej centrálnej banky[3], najdôležitejším finančným centrom Nemecka a významným svetovým finančným mestom. Má celosvetový význam ako veľtržné mesto a zároveň patrí k najdôležitejším dopravným uzlom Európy. Od stredoveku neprestajne patrí k najdôležitejším mestám Nemecka. V roku 1875 Frankfurt dosiahol hranicu 100 000 obyvateľov a stal sa veľkomestom. Jeho centrálna poloha v Európe podstatne pomáha rozvoju Letiska Frankfurt nad Mohanom, ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy ako v osobnej tak v nákladnej preprave. Letisko je motorom rozvoja celého regiónu. Jedinečnou v Európe je známa Frankfurtská Skyline[4], pozostávajúca z mrakodrapov, ktoré patria k najvyšším v Európe.

Frankfurt nad Mohanom
Frankfurt am Main
mesto
Nočná skyline s Mohanom v popredí
Vlajka
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Hesensko
Vládny obvod Darmstadt
Kreisfreie Stadt Frankfurt am Main
Diaľnica A 3, A 5, A 66, A 661, A 648
Rieka Mohan
Nadmorská výška 112 m n. m.
Súradnice 50°07′00″S 8°41′00″V / 50,116667°S 8,683333°V / 50.116667; 8.683333
Najvyšší bod Berger Warte
 - výška 212,4 m n. m.
 - súradnice 50°09′35″S 8°44′18″V / 50,159722°S 8,738333°V / 50.159722; 8.738333
Najnižší bod Frankfurt-Sindlingen
 - výška 88 m n. m.
 - súradnice 50°04′51″S 8°31′07″V / 50,080833°S 8,518611°V / 50.080833; 8.518611
Rozloha 248,31 km² (24 831 ha)
Obyvateľstvo 746 878 (31. 12. 2017)
Hustota 3 007,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 22. február 794
Primátor Mike Josef (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 60308 – 60599; 65929 – 65936
Tel. predvoľba +49(0)69
Kód 06 4 12 000
EČV F
Poloha mesta Frankfurt nad Mohanom v rámci Nemecka
Poloha mesta Frankfurt nad Mohanom v rámci Nemecka
Poloha mesta Frankfurt nad Mohanom v rámci spolkovej krajiny Hesensko
Poloha mesta Frankfurt nad Mohanom v rámci spolkovej krajiny Hesensko
Wikimedia Commons: Frankfurt nad Mohanom
Webová stránka: www.frankfurt.de
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Erb

upraviť

Erb vyobrazuje striebornú orlicu so zlatou korunou na červenom pozadí. Orlica symbolizuje niekdajší štatút mesta ako slobodné ríšske mesto. V 20. rokoch 20. storočia mal byť erb nahradený v radikálne zjednodušenej forme. Primátor Ludwig Landmann chcel v duchu času zameniť orlicu expresionistickou verziou. Obyvateľstvu sa taký návrh nepáčil a rýchlo bola zavedená verzia pôvodného erbu.

Geografia

upraviť

Geografická poloha

upraviť

Mesto leží centrálne v najdôležitejšej hospodárskej časti krajiny, juhovýchodne od pohoria Taunus na juhozápade Nemecka, obojstranne popri spodnom toku rieky Mohan. Približne 1/3 mestského územia je vyznačená ako krajinné chránené územie s názvom Frankfurter Grüngürtel. Do tohto územia patrí aj mestský lesopark Frankfurter Stadtwald, jeden z najväčších mestských lesoparkov v Nemecku. Najvyššie položeným miestom mesta je Berger Warte (212,6 m n. m.) v geologickej formácii Berger Rücken v mestskej časti Seckbach. Najnižší bod (88 m n. m.) leží na brehu rieky Mohan v mestskej časti Sindlingen. Mesto leží na najsevernejšom okraji nížiny Oberrheinischen Tiefebene, ktorá sa rozprestiera od Bazileju až po oblasť Rýn-Mohan.

Susediace okresy

upraviť

Frankfurt hraničí na západe s Main-Taunus-Kreis (mestá a obce Hattersheim am Main, Kriftel, Hofheim am Taunus, Kelkheim (Taunus), Liederbach am Taunus, Bad Soden am Taunus, Sulzbach (Taunus), Schwalbach am Taunus a Eschborn), na severozápade s Hochtaunuskreis (mestá Steinbach (Taunus), Oberursel (Taunus) a Bad Homburg vor der Höhe), na severe s Wetteraukreis (mestá Karben a Bad Vilbel), na severovýchode s Main-Kinzig-Kreis (obec Niederdorfelden a mesto Maintal), na juhovýchode a mestom Offenbach am Main, na juhu s Kreis Offenbach (mesto Neu-Isenburg) a na juhozápade s Kreis Groß-Gerau (mestá Mörfelden-Walldorf, Rüsselsheim a Kelsterbach).

Členenie mesta

upraviť
 
Pričleňovanie obcí k Frankfurtu

Mestské časti a obvody

upraviť

Mesto je rozdelené do 46 mestských častí a tie sú ďalej rozdelené do 118 podčastí. Rozlohovo najväčšou mestskou časťou je Sachsenhausen-Süd. Väčšina mestských častí sú pričlenené obce a pôvodné mestá (napr. Höchst). Niektoré, ako napríklad Nordend, vznikli počas prudkého rastu mesta v gründerskom období. Iné vznikli zo sídlisk, ktoré dovtedy patrili iným mestským častiam ako napríklad Dornbusch. 46 mestských častí je v spolu zadelených do 16 mestských obvodov, z ktorých každý má poradný zbor s jedným predsedom.

Pričleňovanie obcí

upraviť

Až do polovice 19. storočia pozostával Frankfurt nad Mohanom zo súčasných mestských častí Altstadt, Innenstadt, Bahnhofsviertel, Gutleutviertel, Gallusviertel, Westend, Ostend, Riederwald, Sachsenhausen a časti Nordendu. Od roku 1877 boli mnohé samostatné obce a mestá pričlenené k Frankfurtu.

Panoráma mesta

upraviť
 
Panoráma mesta

Centrum mesta

upraviť

Obraz mesta sa po druhej svetovej vojne prudko zmenil kvôli škodám spôsobených bombardovaním a nasledovnou „modernou“ obnovou, ktorej mesto vďačí za sieť ulíc „vhodných pre autá“ a netypickú zástavbu starého mesta. Z niekdajšieho najväčšieho súvislého historického centra Nemecka zostalo iba málo. Z vyše 4 000 hrazdených domov ostal bez rozsiahlych poškodení iba jediný – „Haus Wertheym“. Už krátko po roku 1900 sa vykonávali prerazenia ulíc (Braubachstraße) a demolácie celých štvrtí (Judengasse). Zvyšky historického starého mesta sa nachádzajú na Römerbergu, jednom z najznámejších námestí Nemecka. Frankfurt-Altstadt je štvrť južne od Zeilu, na západe ohraničená ulicou Neue Mainzer Straße, východne Fischerfeldom a z juhu Mohanom. V Altstadt sa nachádza aj Katedrála sv. Bartolomeja a známy kostol svätého Pavla. Terajšie mestské centrum – Innenstadt, bolo založené v roku 1333 ako Neustadt (Nové mesto), prešlo začiatkom 19. storočia značnými zmenami. Barokové opevnenia s ich veľkými hradnými vežami, ktoré ohradzovali staré a nové mesto boli odstránené a namiesto nich sa spravil park okolo starého mesta. Fischerfeld (východne od starého mestského múru) bol novovybudovaný. Mestský plánovač Georg Heß vydal smernicu, v ktorej bolo určené, ako majú novostavby vyzerať. Požadoval, aby stavitelia dodržiavali klasicistický štýl. Príkladom frankfurtského klasicizmu je napríklad v rokoch 1820 až 1825 vybudovaná a v roku 1944 zničená Stará mestská knižnica (Alte Stadtbibliothek), ktorá bola nedávno znovupostavená ako „Literaturhaus“ v pôvodnom štýle na brehu Mohanu a je prístupná verejnosti. K tomu prišlo v roku 1827 nariadenie, v ktorom sa stanovilo, že chodníky prerobených hradných múrov nesmú byť zastavané. Toto nariadenie je ešte stále v platnosti, hoci mesto povolilo niekoľko výnimiek (Alte Oper, divadlo, mestské kúpalisko). Koncom 19. storočia sa stala Hauptwache stredobodom mesta. Zeil sa stal hlavnou nákupnou ulicou. V rokoch 1678 – 1681 bol pri vstupe na Zeil postavený barokový kostol svätej Kataríny, dnes najväčší evanjelický kostol Frankfurtu, úzko spätý s Goetheho rodinou.

Od 50-tych rokov sa Frankfurt etabloval ako mesto výškových budov. Henninger-Turm v Sachsenhausene postavená v roku 1960 bola prvou frankfurtskou budovou, ktorá prekonala výšku (120 m) západnej veže Kaiserdomu. Najvyššie výškové budovy 70-tych rokov (Plaza Büro Center/ Hotel Marriott, DG-Bank, strieborná veža Dresdner Bank) boli s výškou približne 150 m najvyššie v Nemecku. Messeturm dosiahla roku 1990 výšku 257 metrov a stala sa najvyššou budovou Európy, až kým ju o sedem rokov neskôr s výškou 300 m (vrátane stožiara) prekonala centrála Commerzbanky. Okrem výškových budov sú v meste ešte stále skvostné pobočky bankových domov zo začiatku 20. storočia a medzi vysokými kancelárskymi budovami je možné rozoznať aj budovy kostolov. Pomocou rámcového plánu pre výškové budovy sa pokúšalo zabrániť divokému urbanistickému rastu, ale boli a sú umožnené rôzne výnimky, ako napríklad novostavba Európskej centrálnej banky v štvrti Ostend. Momentálne najradikálnejšiu zmenu mimo tohto rámcového plánu uskutočňuje Frankfurt na nákupnej ulici Zeil. Tam vzniká na Hauptwache, na najdrahšom stavenisku Európy, exkluzívne nákupné stredisko so skupinou výškových budov na niekdajšom pozemku nemeckých telekomunikácií. Projekt „FrankfurtHochVier“ je riadený holandskou firmou MAB. Popri tom sa má znovu vybudovať palác Thurn und Taxis (postavený 1727 – 1741, zničený 1944) do stavu podobnému pôvodnému a začleniť moderné nákupné stredisko s prvotriednymi hotelmi a kancelárskymi budovami.

Okrsky gründerského obdobia

upraviť
 
Pôvodne koniareň postavená v roku 1880, Ulmenstraße, mestská časť Frankfurt-Westend.

Od roku 1830 vznikali mestské časti Westend, Nordend a Ostend. Po postavení hlavnej železničnej stanice vznikla v 90-tych rokoch 19. storočia staničná štvrť Bahnhofsviertel na území troch pred tým priamo s týmto územím susediacich železničných staníc. Zástavba pokračovala pozdĺž výpadoviek ako Eschersheimer Landstraße alebo Bockenheimer Landstraße. Zvyčajne sa stavali štvorposchodové budovy vo Wilhelmskom štýle gründerského obdobia a pri tom boli väčšinou zbúrané a nahradené klasicistické budovy. Mestské časti pripojené k mestu okolo roku 1890 ako napr. Bockenheim a Bornheim boli taktiež integrované – pripojené na nové ulice a električkovú dopravnú sieť, ale zachovali si až dodnes svoj vlastný charakter. Na vytýčenie novej hranice mesta bol začiatkom 20. storočia vybudovaný druhý okruh Alleenring, ktorý sa stal okruhom s hustou dopravou. Okrem parkov na mieste bývalého hradného múra, vznikli v meste ďalšie verejné parky. V mestskej časti Nordend-Ost sa napríklad nachádza Bethmann-Park s čínskou záhradou nebeského pokoja. V Nordende ležia takisto Holzhausenpark a Günthersburgpark. Západne, v mestskej časti Westend-Nord, leží Grüneburgpark a v časti Ostend Ostpark.

Höchst a okrajové mestské časti

upraviť

Po roku 1920 nasledovali veľké sídliská plánované Ernstom Mayom mimo okruhu Alleenrings, ktoré symbolizujú Nový Frankfurt. Napríklad Römerstadt na severe pri Heddernheime, veľké sídlisko Bornheimer Hang na východe, sídlisko Riedhof a Heimatsiedlung na juhu. Mestské územie sa rozrástlo ďalej v 1928 cez pričlenenia obcí. Mesto Höchst am Main obohatilo Frankfurt o historické jadro, ktoré je dodnes veľmi dobre zachované. Je tam najstaršia budova mesta – kostol Justinuskirche. Posledné pričlenenia boli uskutočnené v rokoch 1972 a 1978 na severovýchode (Kalbach, Harheim, Nieder-Eschbach a Nieder-Erlenbach a na východe Bergen-Enkheim).

História

upraviť

Frankfurt nad Mohanom bol prvýkrát spomenutý 22. februára 794 v listine Karola Veľkého pre regensburgský kláštor Sv. Emmerama. V tejto listine bolo po latinsky uvedené: „…actum super fluvium Moin in loco nuncupante Franconofurd“ – „vystavené na rieke Mohan na mieste, zvané Frankfurt.“ Nepretržité osídlenie tejto pahorkatiny je však dokázané od mladšej doby kamennej. Na tomto mieste vznikol po rímskom vojenskom tábore v Merovejovských časoch franský kráľovský dvor. V 843 bolo vo Frankfurte dočasne najdôležitejšie kráľovské Falcko východofranskej ríše a sídlo ríšskeho snemu. V roku 1220 sa stal Frankfurt slobodným ríšskym mestom. Zlatá bula ustanovila Frankfurt od roku 1356 stálym volebným mestom rímskeho kráľa potom, ako sa tu uskutočnilo od roku 1147 najviac volieb kráľov. Od 1562 boli vo Frankfurte korunovaní aj cisári. Posledným bol v roku 1792 František II. Po páde Svätej rímskej ríše vstúpil Frankfurt pod vládu kniežacieho arcibiskupa von Dalberga, ktorý ho spolu so svojimi kniežatstvami Regensburgom a Aschaffenburgom zjednotil ako samostatný štát do Rýnskeho zväzu. Roku 1810 odstúpil Dalberg Regensburg Bavorsku a bol odškodnený územím Hanau a Fulda. Spolu s mestom Frankfurt a Aschaffenburgským územím vytvoril tento a celok krátkotrvajúce (1810 – 1813) veľkovojvodstva Frankfurt. So zrútením napoleonského systému sa Frankfurt dostal 14. decembra 1813 pod dočasnú správu víťazných spojencov pod prefektom Carlom von Günderrodom. Na Viedenskom kongrese plánovalo Bavorské kráľovstvo anektovanie Frankfurtu, ale výsledkom kongresu bolo obnovenie štatútu Frankfurtu ako slobodného mesta v rámci Nemeckého spolku. Týmto bol vedľa Hamburgu, Brém a Lübecku jedným zo štyroch slobodných miest, ktoré si udržali svoj tradičnú mestskú slobodu až do moderných čias. Bol tu zriadený Spolkový snem Nemeckého zväzu. Roku 1848 prišlo v nemeckých štátoch k revolúcii. Zvolané Národné zhromaždenie zasadalo vo frankfurtskom kostole svätého Pavla.

 
Pohľad na mesto okolo roku 1900

V rakúsko-pruskej vojne zostal Frankfurt verný Nemeckému zväzu. Verejná mienka bola skôr na strane Rakúska a jeho cisára, hoci sa aj z Frankfurtu dlhšie ozývali hlasy, ktoré z hospodárskych a zahraničnopolitických dôvodov obhajovali dobrovoľné pripojenie k Prusku. 18. júla bolo mesto obsadené pruskou armádou a bolo zaťažené veľkou kontribúciou. Mesto bolo 2. októbra anektované Pruskom, následnom čoho definitívne stratilo svoj štatút mestského štátu; bolo priradené k Vládnemu obvodu Wiesbaden provincie Hessen-Nassau. Ako symbol zmierenia bola frankfurtským mierom v roku 1871 vo Frankfurte oficiálne ukončená prusko-francúzska vojna.

Pre hospodársky vývoj mesta na priemyselné mesto s rýchlym rastom obyvateľstva bola anektácia výhodná. Frankfurt pričleňoval v nasledujúcich desaťročiach množstvo okolitých obcí a miest a takto zdvojnásobil svoju plochu oproti roku 1866. Frankfurt sa stal dokonca na krátky čas na začiatku 20. storočia plochou najrozsiahlejším mestom Nemecka. V časoch nacionálneho socializmu bolo z Frankfurtu deportovaných 9 000 židov. V následnej druhej svetovej vojne zničili cielené letecké útoky takmer úplne Altstadt a Innenstadt. Do roku 1944 takmer čisto stredoveký charakter mesta – v tejto forme už vtedy jedinečný pre nemecké veľkomesto – sa aj v rámci modernej obnovy vytratil. Kde sa kedysi rozprestierala spleť uličiek medzi vedľa seba tesne postavených hrazdených domov, sú dnes veľké časti niekdajšieho historického jadra formované betónovými stavbami z 50-tych rokov. Po skončení vojny si americká okupačná armáda zriadila v meste svoje sídlo. Nadväzujúc na to, sa stal Frankfurt správnym sídlom trizóny. Pri voľbe o hlavné mesto Nemecka, Frankfurt veľmi tesne prehral proti Adenauerovmu favoritovi Bonnu. V tom čase už postavená budova parlamentu vo Frankfurte tak dala prístrešie Hesenskému rozhlasu. V povojnových časoch sa mesto stalo opäť hospodárskou metropolou a v roku 1999 sídlom Európskej centrálnej banky.

Obyvateľstvo

upraviť

Pre vývoj počtu obyvateľov pozri Vývoj počtu obyvateľov Frankfurtu nad Mohanom (tabuľka s grafom).

Náboženstvá

upraviť

Ako multikulturálne a mnohonárodnostné mesto, má Frankfurt početné náboženské zoskupenia, ktoré nie sú všetky oficiálne registrované. Pôvodné, tradične prevládajúce náboženstvá vo Frankfurte sú luteránsky protestantizmus a židovstvo. Hoci sa vtedajšie slobodné ríšske mesto pripojilo v roku 1522 k reformácii, vďaka úzkym kontaktom ku katolíckemu "Kaiserdom-u", bola katolíckej obci ponechaná náboženská sloboda. Katolíci používali ako svoj kostol cisársku katedrálu sv. Bartolomeja. V roku 1786 bola dodatočne povolená reformná obec. Kvôli prisťahovalectvu v 19. a 20. storočí, sa katolíci počtom takmer dotiahli na protestantov. Stará židovská obec patrí popri berlínskej k najväčším v Nemecku.

Politika

upraviť

Politická história

upraviť

Na začiatku bolo mesto spravované priamo ríšou, preto mesto spravoval fojt, neskôr ríšsky richtár. Od roku 1311 prešla správa na mesto. Ako orgán samosprávy vznikla rada a dvaja richtári, „starší“ bol volený konšelmi („prvá rada“) a „mladší“ druhou radou. Neskôr vznikla v rade aj tretia rada, ktorá bola zložená z remeselníkov. Celkovo mala rada 43 členov. V roku 1867 bola zavedená „nepravá ústava magistrátu“. Na čelo mesta sa dostal magistrát s jedným 1. primátorom, ktorý obdržal titul „Oberbürgermeister“, jedným 2. primátorom, ako aj 10 platenými a 12 neplatenými členmi. Oberbürgermeister bol do roku 1918 vyberaný kráľom z troch návrhov. Jeho funkčné obdobie trvalo 12 rokov. Po roku 1918 bol Oberbürgermeister volený mestským ustanovujúcim zborom. Po druhej svetovej vojne bol Oberbürgermeister dosadzovaný americkou vojenskou správou.

Komunálne voľby v roku 2001

upraviť

Komunálne voľby, ktoré sa konali 18. marca 2001 skončili s nasledovným výsledkom:

Rozdelenie kresiel

upraviť
CDU SPD GRÜNE FDP FAG REP PDS BFF ÖkoLinX-ARL Europa Liste Spolu
2001 36 28 13 4 3 2 2 1 1 1 93

Petra Rothová bola v úrade vrchného primátora (nem. Oberbuergermeister) od roku 1995. V komunálnych voľbách v roku 2001 sa opäť presadila a vo funkcii ostala potvrdená. Frankfurtský mestský ustanovujúci zbor je najväčším komunálnym parlamentom Nemecka.

Hospodárstvo a infraštruktúra

upraviť

Podľa rebríčka Liverpoolskej univerzity z roku 2004 je Frankfurt najbohatším mestom Európy (podľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa); nasledujú Karlsruhe, Paríž a Mníchov.[5] Frankfurt má s 922 pracovnými miestami na 1000 obyvateľov najvyššiu hustotu pracovných miest Nemecka. Vysoké číslo pracovných miest (asi 600 000), popri iba asi 650 000 obyvateľoch vyplýva z vysokého počtu dochádzajúcich za prácou. Počas dňa sa Frankfurt stáva miliónovým mestom, ktoré sa v noci odsťahuje. V celosvetovom rebríčku veľkomiest s najvyššou kvalitou života (podľa agentúry Mercer) skončil Frankfurt ako najlepšie nemecké mesto na celkovom 8 mieste a to v rokoch 2008 a 2009.[6][7]

Napriek tomu malo mesto v 2003 najvyššiu kriminalitu medzi nemeckými mestami. Táto štatistika je ale skreslená tým, že hoci do štatistiky sa započítava 650 000 obyvateľov, Frankfurt je vďaka dochádzajúcim miliónové mesto. Navyše sa do štatistiky započítavajú aj všetky trestné činy z letiska (napr. pašeráctvo). V skutočnosti je Frankfurt bezpečným mestom, čo dokazujú aj ankety obyvateľstva o subjektívnej bezpečnosti. Frankfurt má však od 80-tych rokov kvôli veľkorysej stavebnej politike CDU primátorov Waltera Wallmanna a Wolframa Brücka najväčšie zadlženie Nemecka na hlavu (bez mestských štátov). Frankfurtské letisko je najväčším pracoviskom v Nemecku.

Doprava

upraviť

Diaľková doprava

upraviť
 
Pohľad na letisko
 
Západný prístav
Cestná doprava
upraviť

Mesto Frankfurt je vďaka centrálnej polohe, jedným z najdôležitejších dopravných uzlov Európy. Na najrušnejšej diaľničnej križovatke Európy Frankfurter Kreuz, sa križujú diaľnice A5 (Hattenbacher Dreieck – Weil am Rhein) a A3 (Arnheim – Passau).

Letecká doprava
upraviť

Pri meste leží Flughafen Frankfurt am Main, podľa údajov za rok 2010 je letisko na tretom mieste v Európe a deviatom na svete v počte prepravených osôb[8], na druhom mieste v Európe a na jedenástom na svete v počtu vzletov a pristátí[9] a v objeme prepravovaného nákladu je na druhom meste v Európe a na siedmom celosvetovo.[10]

Železničná doprava
upraviť

V železničnej doprave má Frankfurt s asi 350 000 cestujúcimi denne, najväčšiu železničnú stanicu Európy. Od roku 2000 je v prevádzke nová ICE-trať do Kolína nad Rýnom, ktorá skrátila čas jazdy medzi oboma mestami na iba 75 minút. Po dokončení vysokorýchlostnej dráhy medzi Kolínom a Bruselom budú mať finančné centrá Frankfurt a Londýn priame spojenie vysokorýchlostnými vlakmi cez Eurotunel. Okrem toho sa buduje aj vysokorýchlostná dráha do Paríža. Význam nákladnej dopravy na koľajniciach sa však zmenšil. Z dvoch zoraďovacích staníc je v prevádzke iba tá menšia (Frankfurt am Main-Ost), medzitým čo väčšia (Frankfurt am Main-Hauptgüterbahnhof) je nepoužívaná a územie ktorej je čiastočne využívané frankfurtskými veľtrhmi.

Lodná doprava
upraviť

Vo vnútrozemskej lodnej doprave je Frankfurt prepojený cez Rýn s najdôležitejšími priemyselnými regiónmi v Severnom Porýní-Vestfálsku a v Holandsku a cez kanál Mohan-Dunaj s juhovýchodnou Európou.

Mestská a prímestská doprava

upraviť
 
Sieť verejnej dopravy

Ponuka mestskej a prímestskej dopravy vo Frankfurte a v oblasti Rýn-Mohan pozostáva zo siete mestskej rýchlodráhy S-Bahn (Stadtbahn), U-Bahn (Untergrundbahn), električiek, autobusov a takisto aj viacerých prímestských a regionálnych železníc. Cez frankfurtskú hlavnú stanicu prechádzajú všetky linky S-Bahn, takmer všetkých električiek a dvoch zo siedmich trás U-Bahn. Ďalšie dôležité dopravné uzly sú Hauptwache, kde sa križuje U-Bahn a S-Bahn (8 liniek S-Bahn a 5 liniek U-Bahn), ako aj Konstablerwache (8 liniek S-Bahn, 4 linky U-Bahn a električková linka). Tieto dve stanice ležia pod nákupnou ulicou Zeil. Najväčším dopravným podnikom mesta je Verkehrsgesellschaft Frankfurt (Dopravný podnik Frankfurt). Miestna dopravná spoločnosť traffiQ GmbH prevzala koordináciu a správu miestnej ponuky dopravných spoločností. Je partnerom Rhein-Main-Verkehrsverbund (RMV)[11], ktorý je zodpovedný za pravidelné spoje a jednotný tarifný systém. Vďaka množstvu mestských diaľnic (čiastočne diaľnice, čiastočne diaľniciam podobné cesty prvej triedy) je tento región prístupný aj pre individuálnu dopravu.

Elektronická komunikácia

upraviť

Aj pre Internet predstavuje Frankfurt dôležité miesto. Nachádzajú sa tu najväčšie nemecké internetové uzly DE-CIX a DeNIC.

Veľtrhy

upraviť
 
Messeturm

Veľtrhy majú vo Frankfurte dlhú tradíciu. Podľa najnovších poznatkov bol Frankfurt s Frankfurtským veľtrhom prvým veľtržným mestom na svete. Už od stredoveku tu mohli obchodníci ponúkať svoj tovar. S Lipskom, druhým veľkým veľtržným mestom v svätej rímskej ríši, bol spojený cez diaľkovú cestu Via Regia. Najdôležitejšími veľtrhmi vo Frankfurte sú okrem veľmi známych Frankfurter Buchmesse (Frankfurtská knižná výstava), Internationale Automobilausstellung (Medzinárodná automobilová výstava) a Achemy aj Ambiente Frankfurt, najväčší veľtrh spotrebného tovaru na svete.

Domáce podniky

upraviť
 
Mrakodrapy (na obrázku dva mrakodrapy Deutsche Bank AG), utvárajú obraz mesta

V takmer žiadnom inom nemeckom meste, nesídli toľko medzinárodne úspešných podnikov z rôznych odvetví. Nachádzajú sa tu chemické koncerny, reklamné agentúry, softvérové firmy a Call centrá. Z priemyslu vystupuje do popredia predovšetkým chemický. Frankfurt bol známy vďaka firme Hoechst celé roky ako „lekáreň sveta“. Aj asociácie ako Verband der Chemischen Industrie (VCI – Zväz chemického priemyslu), Verband Deutscher Maschinen- und Anlagenbau (VDMA – Zväz nemeckých výrobcov strojov a zariadení), Verband der Elektrotechnik und Informationstechnik (VDE – Zväz elektrotechniky a informačných technológií) s pridruženými normovacími komisiami (DKE v DIN a VDE) a Verband der deutschen Automobilhersteller (VDA – Zväz nemeckých výrobcov automobilov) tu majú svoje sídlo. Zo strany zamestnancov je Frankfurt zastúpený sídlom IG Metall a IG BAU. Frankfurt nad Mohanom je však svetoznámy predovšetkým ako medzinárodné finančné centrum a burzové mesto. V centre Frankfurtu sa nachádzajú centrály troch najväčších nemeckých bánk. Deutsche Bank AG sídli na Mainzer Landstraße v blízkosti Taunusanlage. Niekoľko ulíc ďalej smerom do centra sa dajú rozoznať mrakodrapy Commerzbank AG, z ktorých najvyšší má výšku takmer 300 metrov. Aj Dresdner Bank AG je riadená z Frankfurtu. Tá patrí ale Allianz AG so sídlom v Mníchove. Takisto sa tu nachádza najväčšia nemecká priama banka – ING-DiBa. Okrem toho ma sídlo vo Frankfurte aj niekoľko významných súkromných bánk, ako napríklad Bankhaus Metzler, Hauck & Aufhäuser Privatbankiers, Bethmann-Bank a BHF Bank. K najväčším súkromným bankám patria aj DZ BANK, Deka, Frankfurter Sparkasse von 1822 ako aj Landesbank Hessen-Thüringen (HELABA). Väčšina z ďalších 300 bánk je zo zahraničia. S burzovými parketmi „Frankfurter Wertpapierbörse“ a „XETRA“ spravovanými Deutsche Börse AG je Frankfurt druhým najväčším trhom s akciami Európy a vybavuje leví podiel nemeckého obchodu s cennými papiermi. Podľa hodnoty trhovej kapitalizácie je Deutsche Börse AG najväčšou burzou na svete.

Štátne inštitúcie a organizácie

upraviť
 
Eurotower je sídlom Európskej centrálnej banky.

Frankfurt nad Mohanom je bankovou metropolou aj s ohľadom na štátne banky. Okrem Nemeckej centrálnej banky a Úverovej banky pre obnovu a rozvoj majú aj Európska centrálna banka a nemecká pobočka IFC (International Finance Corporation je členom skupiny svetovej banky) sídlo vo Frankfurte. Okrem toho sídli vo Frankfurte nemecká knižnica, hesenský vrchný krajinský súd ako aj hesenský krajinský pracovný súd a má vlastné policajné prezídium, hasičov z povolania so siedmimi požiarnymi zbrojnicami. Frankfurt je aj sídlom 88 konzulátov. Iba New York a Hamburg majú viac zahraničných zastúpení bez toho, aby boli hlavným mestom. Čína a Rusko tu otvorili prednedávnom svoj generálny konzulát.

Médiá

upraviť
 
Vydavateľstvo novín Frankfurter Rundschau – Rundschau-Haus blízko Eschenheimer Tor vo Frankfurte.

Frankfurt, je jedno z najstarších novinárskych miest sveta, miestom s dvoma celoštátnymi denníkmi s dvoma rozdielnymi smermi. Liberálno-konzervatívny Frankfurter Allgemeine Zeitung prevádzkuje ako redakciu ako aj vydavateľstvo v blízkosti Mainzer Landstraße v mestskej časti Gallusviertel. Ľavicovo-liberálny Frankfurter Rundschau má naproti tomu vydavateľstvo spoločne s redakciou od júla 2005 v Sachsenhausene. K tomu vychádzajú vo Frankfurte aj najvplyvnejšie regionálne konzervatívne noviny Frankfurter Neue Presse, vo vydavateľstve Frankfurter Societät v priamom susedstve k vydavateľstvu FAZ. Vo Frankfurte sa vydáva aj denník NEWS Frankfurt vo vydavateľstve Handelsblatt, ktorý chce zaujať hlavne novým menším formátom a modernou úpravou. Okrem denníkov vychádzajú vo Frankfurte aj niektoré zaujímavé časopisy. Journal Frankfurt je najznámejším časopisom mesta pre podujatia, oslavy a zasvätené tipy. Podobne ako aj FAZ a FNP, má Journal Frankfurt svoju redakciu vo frankfurtskej Gallusviertel. Najstaršia frankfurtská rozhlasová stanica bola súkromná, v roku 1924 založená, Südwestdeutsche Rundfunkdienst AG. Dnes je jej nástupcom verejnoprávna Hessischer Rundfunk[12], so svojou budovou rozhlasu „Am Dornbusch“, ktorá je jedným z najdôležitejších mediálnych rozhlasových a televíznych spoločností. Nachádzajú sa tu aj rozvádzacie body ARD, ktoré rozdeľujú spoločné programy (napríklad Das Erste) cez vysokovýkonnú sieť na jednotlivé vysielacie zariadenia. Americký mediálny koncern Bloomberg má v centre Frankfurtu na Neuen Mainzer Straße svoje nemecké štúdio. Okrem toho je tu aj regionálne štúdio RTL Group. Z Frankfurtu vysielajú aj čisto rozhlasové spoločnosti, ako napríklad Main FM. Ďalšou súkromnou, ale nie komerčnou rozhlasovou stanicou, je Radio X. Jej štúdio je neďaleko Konstablerwache. Najväčšia rozhlasová regionálna stanica, Hitradio FFH, má svoje sídlo v neďalekom Bad Vilbely. Rovnako je vo Frankfurte udomácnená tlačová agentúra Reuters Nemecko. Svoje kancelárie má v reprezentatívnej Messeturm. Aj americká stanica pre vojakov American Forces Network mala od augusta 1945 svoje hlavné sídlo vo Frankfurte. V rámci redukcie vojska sa ale sídlo AFN vo Frankfurte odsťahovalo a od októbra 2004 vysiela American Forces' Network svoj európsky program z Mannheimu.

Vzdelávanie a výskum

upraviť

Vyznamenania odovzdávané mestom

upraviť

Kultúra a pamätihodnosti

upraviť

Historické centrum

upraviť
 
Kostol Paulskirche

Tri z najdôležitejších pamätihodností sa nachádzajú v tesnej blízkosti od seba, v centre mesta v mestskej časti Altstadt. Sú to Kaiserdom, Römerberg a Paulskirche. Katedrála sv. Bartolomeja[13][13] so svojou nápadnou neskorogotickou západnou vežou bola volebným a korunovacím miestom nemeckých cisárov. Od Dómu vedie k Römeru cesta Königsweg, ktorá viedla čerstvo korunovaných kráľov na slávnostný banket v radnici. Pred dómom sa dnes nachádza historická záhrada s vykopávkami z rímskych a karolských čias. Römerberg je centrálnym námestím historickej časti mesta s radnicou (Römer) zo 14. storočia, skorogotickým kostolom Alte Nikolaikirche a po zničení vojnou, znovu postavenou radovou zástavbou domov na východnej strane námestia. Medzi Römerbergom a Zeilom sa nachádza v 14. storočí vybudovaný kostol kostol Panny Márie. Kostol svätého Pavla je klasicistická stavba, otvorená v roku 1789, miesto národného zhromaždenia v 1848/1849. Námestie pri kostole je obľúbené miesto s mnohými kaviarňami.

Mosty a brehy Mohanu

upraviť

Brehy rieky Mohan (Mainufer) sa stávajú jednou z najatraktívnejších častí mesta. Prispievajú ku tomu projekty ako rozvoj múzeí na brehu rieky (Museumsufer), nanovo vybavené verejné priestranstvá a architektonicky náročné mosty. Eiserner Steg, jeden z mostov vyhradených pre chodcov, ktorý bol postavený v roku 1863, je jeden z charakteristických znakov mesta. Pohľad z jedného z východných mostov v centre mesta, na historické centrum a mrakodrapy na horizonte, sa často používa v médiách ako ilustrácia pre príspevky z Frankfurtu (pozri aj obrázok na tejto stránke). Pri brehoch rieky boli v posledných rokoch otvorené aj dva veľké plážové kluby (Gallerie Beachclub v Ostende a Kingkamehameha Beachclub v Offenbachu).

Mrakodrapy

upraviť

pozri hlavný článok: Zoznam najvyšších budov vo Frankfurte nad Mohanom
Ako jediné európske veľkomesto spolu s Moskvou, má Frankfurt vyšší počet mrakodrapov v bezprostrednej blízkosti centra. Známe sú hlavne Messeturm a Commerzbank-Tower ako teraz najvyššie mrakodrapy Európy, centrály Dresdner Bank a Deutsche Bank alebo budova Európskej centrálnej banky. Jediný verejnosti prístupný mrakodrap v centre mesta je Maintower s vyhliadkovou terasou vo výške 200 nad úrovňou ulice.[14] Najvyššou stavbou v meste je telekomunikačná veža Europaturm s výškou 337,5 m, ktorá je druhou najvyššou vežou v Nemecku. Vďaka týmto mrakodrapom, je Frankfurt niekedy označovaný ako Mainhattan – ako narážka na Manhattan v New Yorku. Na regulovanie stavieb mrakodrapov bol vytvorený rámcový plán, ktorý predpisuje, kde a ako sa môžu stavať mrakodrapy.

Sachsenhausen

upraviť

Na južnom brehu rieky Mohan sa nachádza štvrť Sachsenhausen, ktorá bola hlavne v 1970-tych rokoch obľúbenou štvrťou pre vychádzky a návštevu krčiem. Obzvlášť bolestivý bol pokles návštevníkov štvrte po odsune amerických vojsk. Prázdnota a úpadok sa nedali prehliadnuť. Ostalo len niekoľko tradičných a čiastočne aj veľmi starých lokálov, v ktorých sa predáva tradičné frankfurtské jablkové víno. Mesto sa už dlhší čas snaží túto štvrť pozdvihnúť. Cieľom je etablovať v tejto štvrti okrem krčiem aj malé obchody a ateliéry, aby štvrť viac ožila aj počas dňa. Staré budovy v severnej časti Sachsenhausenu okolo námestia Schweizer Platz patria medzi najobľúbenejšie obytné štvrte Frankfurtu a tomu zodpovedajú aj vysoké ceny. Je tu aj vhodná zmes ponuky maloobchodu a gastronómie. Okrem typických krčiem, kde sa podáva hlavne jablkové víno, ako sú Wagner a Gemalten Haus, sa tu nachádzajú aj moderné kokteilové bary. Ďalej na juh sa nachádzajú vilové štvrte ako napríklad Lerchesberg, ktorá vznikla v 1960-tych rokoch.

Hlavná stanica a Bahnhofsviertel

upraviť
 
Hlavná železničná stanica Frankfurt nad Mohanom.

Hlavná železničná stanica Frankfurt nad Mohanom, otvorená roku 1888, nie je iba po lipskej najväčšia svojho druhu v Európe, ale vďaka jej obrovskej päťloďovej hale, zachovalej vstupnej haly a neprehľadnou spleťou podzemných priestorov aj pozoruhodnosťou sama o sebe. Prislúchajúca Bahnhofsviertel (Staničná štvrť) je miestom spolužitia mnohých kultúr. Nachádzajú sa tu nespočetné obchody rôzneho druhu z ešte rozdielnejších kultúr. Bahnhofsviertel žije 24 hodín denne, a to nie iba kvôli štvrti „červených svetiel“. Na túto štvrť sa je možné dívať ako na typický vzor pre mestské problémy. Alkoholici a závislí sú všadeprítomní. Ulica Kaiserstraße je mestským bulvárom, na ktorom je možné pozorovať biedu a bohatstvo v tesnom susedstve.

Múzeá

upraviť

Museumsufer (Múzejný breh[15]), na južnej strane rieky Mohan, zahŕňa najznámejšie budovy ako Städel (maľby), Liebieghaus (antické plastiky), Museum für Kommunikation (Múzeum komunikácie), Deutsche Architekturmuseum (Nemecké múzeum architektúry), Deutsches Filmmuseum (Nemecké filmové múzeum), Museum für Weltkulturen (Múzeum pre svetovú kultúru) a Museum für angewandte Kunst (Múzeum pre aplikované umenie). Museumsuferfest (Festival na múzejných brehoch) sa koná každoročne na brehoch rieky a láka návštevníkov bohatou kultúrnou ponukou. Na strane Mohanu starého mesta sa nachádzajú Jüdisches Museum Frankfurt (Židovské múzeum), Museum für Vor- und Frühgeschichte (Múzeum pre predhistorické a rané dejiny), Historisches Museum (Historické múzeum), Museum für Moderne Kunst (Múzeum moderného umenia) a Kunsthalle Schirn (Umelecká sieň Schirn). Vo Westende leží okrem toho najvýznamnejšie múzeum prírody Naturmuseum Senckenberg, v ktorom sú okrem iného fosílie nájdené v messelskej bani pri Darmstadte, pôvodný praveký jašter so zachovanými zvyškami kože a rôzne kostry dinosaurov. V Nordende je múzeum optických a iných klamov EXPLORA. Nachádzajú sa tam rôzne anaglyfy, stereoskopické obrázky, stereogramy, hologramy a iné formy optického pozorovania.

Javiská

upraviť
 
Alte Oper

Vo Frankfurte sú opery, ktoré už viackrát obdržali vyznamenanie "Opera roka". V Opern- und Schauspielhaus (Operný a divadelný dom) sú obe javiská spojené. Alte Oper (Stará opera)[16], otvorená 1881, ktorá bola počas druhej svetovej vojny zničená a v roku 1981 znova postavená, sa využíva na koncerty a iné podujatia. Ďalšími dôležitými koncertnými budovami sú Jahrhunderthalle v mestskej časti Unterliederbach a Festhalle v mestskej časti Bockenheim. Svetovo presláveným fórom pre súčasnú hudbu je v roku 1980 založený Ensemble Modern vo frankfurtskej mestskej časti Ostend. Okrem Tigerpalast, Stalburg-Theater, Gallustheater, Fritz-Rémond-Theater a English Theatre sa tu nachádzajú Das Neue Theater v mestskej časti Höchst, TiTS-Theater a Dramatische Bühne Café Exzess.

Knižný veľtrh

upraviť

Od 15. storočia sa vo Frankfurte nad Mohanom pravidelne usporiadava Frankfurtský knižný veľtrh (nem. Frankfurter Buchmesse). V súčasnosti ide o najväčší knižný veľtrh sveta a v meste je najdôležitejšou kultúrnou udalosťou. Počas každoročného veľtrhu sa konajú aj početné sprievodné akcie. Vyvrcholením veľtrhu je odovzdávanie Friedenspreis des Deutschen Buchhandels (Ceny mieru nemeckého knižného trhu) v Paulskirche.

Šport

upraviť

Frankfurt nad Mohanom je domovom mnohých športových klubov:

Každoročné športové udalosti:

Športoviskami mesta sú:

Frankfurt nad Mohanom je sídlom športových zväzov:

Pravidelné podujatia

upraviť

Frankfurťania sú považovaný za veľmi spoločenských. Počet pravidelných podujatí je vysoký. K najdôležitejším patrí Dippemess (voľne preložené – trh kameninových riadov), ktorý je vo Frankfurte slávený hneď dvakrát. Jedenkrát na jar, obvykle medzi aprílom a májom a na jeseň v septembri. Rovnako známy je aj Wäldchestag (Dni lesíka), ktorý sa koná vždy v utorok, po svätodušných sviatkoch (Turícach) vo Frankfurtskom mestskom lese. Každoročný hudobný festival Sound of Frankfurt je obľúbený predovšetkým mladými. S 500 000 návštevníkmi, dosiahol tento koncert pod voľným nebom v roku 2003 nový rekord. V roku 2005 sa kvôli finančnej náročnosti a nedostatku sponzorov tento koncert nekonal. Museumsuferfest jedinečnou zmesou hudby a kultúry priláka každú jeseň Herbst počas víkendov až 3 000 000 záujemcov o kultúru. Okrem toho sú medzi podujatiami obľúbené aj „Nacht der Museen“ (Noc múzeí) a „Nacht der Clubs“ (Noc klubov). Jednotlivé mestské časti majú vlastné slávnosti, ako napríklad Höchster Schlossfest (Höchtské zámocké slávnosti).

Kulinárske špeciality

upraviť
 
Bethmännchen

Osobnosti

upraviť

Pozri v Zozname osobností Frankfurtu nad Mohanom.

Partnerské mestá

upraviť

Referencie

upraviť
  1. ↑ Wendell Cox Consultancy (Demographia). World Urban Areas [PDF]. [Cit. 2007-09-20]. Dostupné online.
  2. ↑ Organization for Economic Cooperation and Development, Competitive Cities in the Global Economy, OECD Territorial Reviews, (OECD Publishing, 2006), Table 1.1
  3. ↑ http://www.ecb.int/home/html/index.en.html
  4. ↑ http://www.skyline-frankfurt.com/
  5. ↑ European cities outperform their English counterparts [online]. City Mayors, 3.2.2004, [cit. 2010-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Quality of Living global city rankings 2008 – Mercer survey [online]. Mercer, 2008, [cit. 2010-11-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Quality of Living global city rankings 2009 – Mercer survey [online]. Mercer, 2009, [cit. 2010-11-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ http://www.aci.aero/cda/aci_common/display/main/aci_content07_c.jsp?zn=aci&cp=1-5-54-55_666_2__
  9. ↑ http://www.aci.aero/cda/aci_common/display/main/aci_content07_c.jsp?zn=aci&cp=1-5-54-57_666_2__
  10. ↑ http://www.aci.aero/cda/aci_common/display/main/aci_content07_c.jsp?zn=aci&cp=1-5-54-4819_666_2__
  11. ↑ http://www.rmv.de/
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-04-09]. Dostupné online. Archivované 2006-12-05 z originálu.
  13. ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-04-09]. Dostupné online. Archivované 2007-02-12 z originálu.
  14. ↑ http://www.maintower.helaba.de/
  15. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-04-09]. Dostupné online. Archivované 2007-01-14 z originálu.
  16. ↑ http://www.alteoper.de/

Literatúra

upraviť

História

upraviť
  • Hessisches Städtebuch; Band IV 1. Teilband z „Deutsches Städtebuch. Handbuch städtischer Geschichte“, von Erich Keyser, Stuttgart, 1957
  • Ludwig Börne, „Juden in der freien Stadt Frankfurt“, 1820, Sämtliche Schriften, Bd. II, Düsseldorf 1964
  • Lothar Gall (Hg.), FFM 1200. Traditionen und Perspektiven einer Stadt, Sigmaringen 1994
  • Waldemar Kramer (Hg.), Frankfurt Chronik, Frankfurt am Main 1964
  • Walter Gerteis, Das unbekannte Frankfurt, 3 Bde. Frankfurt am Main 1960-1963
  • Ernst Mack, Von der Steinzeit zur Stauferstadt. Die frühe Geschichte von Frankfurt am Main, Frankfurt am Main 1994
  • Armin Schmid, Frankfurt im Feuersturm. Die Geschichte der Stadt im Zweiten Weltkrieg, Societäts Verlag Frankfurt am Main 1984, ISBN 3-7973-0420-X
  • Hans-Otto Schembs, Spaziergang durch die Frankfurter Geschichte, Frankfurt am Main 2002, ISBN 3-7829-0530-X

Architektúra

upraviť
  • Heinz Ulrich Krauß, Frankfurt am Main. Daten, Schlaglichter, Baugeschehen, Frankfurt am Main 1997
  • Dieter Bartetzko, Frankfurts hohe Häuser, Frankfurt am Main und Leipzig 2001
  • Ulf Jonak, Die Frankfurter Skyline, Frankfurt am Main und New York
  • Heinz Schohmann, Frankfurt am Main und Umgebung. Von der Pfalzsiedlung zum Bankenzentrum, Köln 2003
  • Hugo Müller-Vogg, Hochhäuser in Frankfurt, Frankfurt am Main

Rôzne

upraviť
  • Marco Polo-Führer Frankfurt, Mairs Geographischer Verlag, 5. Auflage, Ostfildern 2001
  • Barbara M. Henke, Thomas Kirn u. Ruth Rieger, Edition Die deutschen Städte - Frankfurt. Verlag C. J. Bucher, München 1994 ISBN 3-7658-0873-3
  • Elisabeth Ehrhorn, Carmen Sorgler u. Renate Schildheuer, (S)Turmspitzen, Societätsverlag ISBN 3-7973-0618-0
  • Christian Setzepfandt, Geheimnisvolles Frankfurt am Main. Wartberg Verlag ISBN 3-8313-1347-4
  • Martin Mosebach: Mein Frankfurt. Mit Photographien von Barbara Klemm. Frankfurt am Main: Insel 2002. (Insel-Taschenbuch, 2871) ISBN 3-458-34571-X

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Frankfurt_nad_Mohanom&oldid=7722428“