Miláno

	Miláno
	Milano
	mesto
	Porta Nuova, Sforzovský hrad, La Scala, Galleria Viktora Emanuela II., Milano Centrale, Porta Sempione a Milánsky dóm.
Vlajka	Erb
Štát	Taliansko
Región	Lombardsko
Nadmorská výška	120 m n. m.
Súradnice	45°28′S 9°10′V / 45,467°S 9,167°V
Rozloha	182 km² (18 200 ha)
Obyvateľstvo	1 366 037 (2017)
Primátor	Giuseppe Sala
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	20100
	Poloha mesta v rámci Talianska
	Wikimedia Commons: Milan
	Webová stránka: [www.comune.milano.it comune.milano.it]
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O provincii pozri Miláno (provincia).

Súradnice: 45°28′S 9°10′V / 45,467°S 9,167°V

Miláno (po taliansky Milano, v milánskom nárečí Milàn) je druhé najväčšie mesto a hlavné ekonomické centrum Talianska. Je to hlavné mesto provincie Miláno. Nachádza sa na severe Talianska v oblasti Lombardsko.

Na základe skutočnosti, že v meste majú sídlo viaceré banky a aj talianska burza, je Miláno ekonomické centrum Talianska. Miláno patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. V Miláne možno vidieť aj umelecké pamiatky, ako sú napríklad Castello Sforzesco, Poslednú večeru od Leonarda da Vinci, Galériu Viktora Emanuela II., svetovo preslávené operné divadlo La Scala alebo sa iba prechádzať medzi obchodmi v módnej štvrti, kde majú svoje butiky preslávení návrhári. Sídli tu veľa módnych firiem, známa je hlavne ulica via Montenapoleone.

Samotné mesto (Comune di Milano) má 1 366 037 obyvateľov (30.11.2017), počet obyvateľov Veľkého Milána (La Grande Milano), celej konurbácie je približne 7 400 000 obyvateľov.

Susedné obce

Geografia a podnebie

Miláno sa nachádza na severnej časti Apeninského polostrova, v západnej časti oblasti Lombardsko. Mesto leží v nížine, na sever od mesta sa nachádzajú Alpy, hranica so Švajčiarskom a mesto Lugano. Mestom pretekajú len malé rieky (Olona na západe, Lambro na východe a Seveso). V meste je aj systém prepojených kanálov – Naviglio.

Miláno má na malej rozlohe veľký počet obyvateľstva, takže má pomerne veľkú hustotu obyvateľstva.

Miláno má kontinentálne podnebie [1], ktoré je odlišné od podnebia v strednej a južnej časti Talianska, pre ktorú je typické stredomorské podnebie. Zima v Miláne je obvykle vlhká a chladná a leto horúce a daždivé. Priemerné teploty sú -2/+4 °C v januári a +17/+29 °C v júli. Sneženie bývalo typické medzi decembrom a februárom až do 40 cm ročne. V súčasnosti je to skôr ale neobvyklý jav. Vlhkosť býva pomerne vysoká počas celého roka, priemerné ročné zrážky sú okolo 1 000 mm. Môže sa tu vyskytnúť hmla, ale redukcia ryžových polí a znižovanie znečistenia vzduchu v okolí mesta spôsobujú menší výskyt hmlistého počasia.

Dejiny

Miláno v roku 1926

Predpokladá sa, že zakladateľmi mesta boli Kelti okolo roku 600 pred Kr. Okolo roku 222 pred Kr. bolo mesto zahrnuté do Rímskej ríše a Rimania mu dali meno Mediolanum. V 4. storočí, v čase biskupa Ambróza a cisára Theodosia I. bolo Miláno hlavným mestom Západorímskej ríše a druhým najväčším mestom v Európe. Štatút hlavného mesta stratilo už v roku 402, keď sa novým hlavným mestom ríše stala Ravenna. Bolo to predovšetkým v dôsledku pohybu barbarských kmeňov, hlavne vizigótov. V roku 452 došlo k vpádu hunského kráľa Attilu a k úpadku mesta. V roku 569 sa mesto stalo súčasťou ríše Longobardov, byzantskí úradníci ušli do Janova kvôli bezpečnosti. Longobardi z Milána vybudovali svoje hospodárske centrum, ktoré predčilo susedné mestá Pavia, či Monza. V 11. storočí dochádza k jeho ekonomickej a mocenskej expanzii. V roku 1167 vstúpilo do voľnej federácie združujúcej talianske mestské štáty pod názvom Lombardská liga. Vymanili sa spod vlády cisára a postupne ovládali mestá feudálne rody, Miláno sa stalo mestským štátom. Miláno preslávili rody Viscontiovcov a Sforzovcov. Spolu s ostatným talianskymi mestami sa od 18. storočia stávali záujmom veľkých mocností Európy. V 18. storočí sa Miláno stalo jedno z hlavných centier hnutia Risorgimento. V roku 1859 sa vymanilo spod vlády rakúskych Habsburgovcov, stalo sa súčasťou Sardínskeho kráľovstvo, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Talianske kráľovstvo.

V Miláne vzniklo Mussoliniho fašistické hnutie, tu však bol Mussolini aj potupne popravený.

Kultúra a zaujímavosti

Hrad Sforzesco

Bazilika Sv. Lorenza

V Miláne je viacero pamiatok a turistických atrakcií.

Pamiatky

Milánsky dóm (Duomo) – je druhá najväčšia katedrála na svete a stavba s najväčším počtom sôch na svete.
Castello Sforzesco (Sforzovský hrad) – hrad postavený Francescom Sforzom s niekoľkými múzeami a galériou.
Bazilika svätého Lorenza
Bazilika svätého Ambróza
Kostol Santa Maria delle Grazie – v ktorého refektári sa nachádza svetoznáma maľba Posledná večera
Biblioteca Ambrosiana – historická knižnica a galéria
Galleria Vittorio Emmanuele II.
Colonne di San Lorenzo – rímske ruiny
Piazza Mercanti
Arco della Pace

Múzeá a divadlá

Múzeum Bagatti Valsecchi
Múzeum Poldi Pezzoli
Divadlo Teatro alla Scala (La Scala)
Divadlo Teatro degli Arcimboldi
Museo del 900
Galéria moderného umenia
Národné múzeum vedy a technológie Leonarda da Vinciho
Múzeum Leonardo3
Museo Civico di Storia Naturale
Gallerie d’Italia
Pinacoteca di Brera – galéria umenia

Vzdelanie

Štátna univerzita

V Miláne sídli veľký počet univerzít a iných inštitúcií vyššieho vzdelania.

V Miláne sídli najväčšia talianska univerzita technického zamerania – Politecnico di Milano Archivované 2021-05-01 na Wayback Machine
Jedna z najväčších univerzít Talianska – Università degli Studi di Milano (skratka UNIMI), má 9 fakúlt a študuje na nej vyše 60 000 študentov.
University of Milan Bicocca je jedna z novších univerzít, založená v 1998
Katolícka univerzita Università Cattolica del Sacro Cuore
Univerzita Luigiho Bocconiho^{[nefunkčný odkaz]} – prestížna univerzita s obchodným a ekonomickým zameraním
Iné (Istituto Europeo di Design, Scuola Superiore di Direzione Aziendale – Bocconi, Università C. Cattaneo L.I.U.C., Università Vita-Salute San Raffaele, Conservatorio Superiore "G. Verdi" di Milano, Accademia delle Belle Arti di Brera)

Životný štýl

Obyvatelia Milána sú označovaní ako Milanesi (neformálne Meneghini, alebo Ambrosiani). Miláno je pomerne bohaté na parky, v centre mesta sa nachádzajú Parco Sempione, za pevnosťou Castello Sforzesco, Giardini Pubblici Indro Montanelli, v blízkosti ktorých sa nachádza Prírodovedné múzeum a Giardini della Guastalla,^[1] či nový park Biblioteca degli Alberi v rekvalifikovanej časti Porta Nuova.

Ako väčšina talianskych miest má Miláno typickú kuchyňu. Preslávená je "Cotoletta alla Milanese" (špeciálne teľacie kotlety), "Casoela", "Polenta", "Pizzoccheri", "Ossobuco" a "Risotto alla Milanese". Jedlami podávanými počas sviatkov sú "Chiacchiere", podávané počas karnevalu, "Tortelli fritti" počas Veľkej noci a vianočný koláč "Panettone". V opátstve Chiaravalle na dnešnom milánskom predmestí vznikol syr "Grana Padano" a neďaleká dedinka Gorgonzola dala meno ďalšiemu syru s modrou plesňou.

Ekonomika

Via Turati

Miláno patrí k väčším finančným centrám vo svete. Sídli tu Borsa Italiana, hlavná talianska burza. V meste sa nachádza avantgardná priemyselná štvrť, viaceré banky a slávne firmy.^[2]

Fiera Milano je veľký výstavný a obchodný komplex v Miláne. Miláno je svetové stredisko módy a designu. Mesto patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. Slávne firmy sídliace v Miláne:

Doprava

Letecká doprava

Mesto má veľké medzinárodné letisko Malpensa (MXP), nachádza sa neďaleko priemyselných mestečiek Busto Arsizio a Gallarate a je spojené s centrom mesta prostredníctvom "Malpensa Express" – železničným spojením (zo stanice Cadorna). Malpensa bolo navrhnuté slávnym architektom Ettorem Sottsassom. Miláno má tiež letisko Linate (LIN), spojené s centrom autobusovou linkou 73 (zo S. Babila). Tretie letisko je Orio al Serio (BGY), neďaleko mesta Bergamo. To spájajú s centrom viaceré pravidelné súkromné autobusové linky. Ďalšie letiská v regióne sú vo Vergiate, Venegono, Bresso, Voghera a Montichiari.

Mestská hromadná doprava

Miláno má štyri linky metra: M1 – červená, M2 – zelená, M3 – žltá a M5 - fialová. Celý systém metra Milan Metro M prepája vyše 80 km. Miláno má jeden z najväčších električkových systémov na svete (zhruba 286 km koľajníc a 20 liniek). Ďalej tu premáva 93 autobusových liniek, ktoré dopĺňajú štyri trolejbusové.

Miestna dopravná autorita – spoločnosť ATM, ktorá poskytuje hromadnú dopravu pre mesto Miláno prepravila vyše 600 miliónov obyvateľov v roku 2003.

Železničná doprava

Miláno je druhým najväčším železničným centrom Talianska a päť hlavných staníc v Miláne patrí k najrušnejším. Vôbec prvá železnica začala premávať v roku 1840.

K najväčším staniciam patria:

Milano Centrale (druhá najrušnejšia stanica v Taliansku)
Milano P.ta Garibaldi
Milano Lambrate

Šport

V Miláne pôsobia dva významné svetové futbalové kluby, AC Miláno a FC Internazionale Miláno. Svoje domáce zápasy hrajú obe kluby na štadióne San Siro, ktorý má kapacitu 85 700 divákov. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako Derby della Madonnina, či milánske derby.

Miláno hostilo Majstrovstvá sveta vo futbale v rokoch 1934 a 1990 a Majstrovstvá Európy v roku 1980.

Slávny okruh v Monze, celým názvom Autodromo Nazionale Monza je lokalizovaný blízko mesta. Od roku 1950 sa na ňom pravidelne konajú preteky Formuly 1.

Miláno bolo spoločne s Lombardskom kandidátom na usporiadanie Letných Olympijských hier v roku 2020.

Miláno spoločne s Cortina d'Ampezzo sú organizátormi Zimných olympijských hier roku 2026.

Osobnosti mesta

Didius Julianus (* 133 – † 193), starorímsky cisár
Ambrosius Milánsky (* okolo 340 – † 397), starorímsky cirkevný otec a biskup
Augustín z Hippa (* 354 – † 430), kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a mystik, cirkevný Otec
Urban III. (* asi 1120 – † 1187), pápež
Celestín IV. (* ? – † 1241), pápež
Leonardo da Vinci (* 1452 – † 1519), renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar
Bianca Mária Sforza (* 1472 – † 1510), cisárovná ako manželka Maximiliána I. Habsburského
Pius IV. (* 1499 – † 1565), pápež
Giuseppe Arcimboldo (* asi 1526 – † 1593), maliar
Michelangelo Merisi da Caravaggio (* 1571 – † 1610), maliar
Stendhal (* 1783 – † 1842), francúzsky spisovateľ
Alessandro Manzoni (* 1785 – † 1873), spisovateľ
Karol Ambróz Habsburg-Este (* 1785 – † 1809), rakúsky arcivojvoda, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský
Mária Ludovika Modenská (* 1787 – † 1816), rakúska cisárovná
Ernesto Teodoro Moneta (* 1833 – † 1918), publicista a politik
Giulio Ricordi (* 1840 – † 1912), hudobný vydavateľ
Alessandro Anzani (* 1877 – † 1956), inžinier
Ettore Bugatti (* 1881 – † 1947), podnikateľ a konštruktér
Elvira de Hidalgo (* 1888 – † 1980), španielska operná speváčka
Giuseppe Meazza (* 1910 – † 1979), futbalista a futbalový tréner
Alberto Ascari (* 1918 – † 1955), automobilový pretekár
Aldo Rossi (* 1931 – † 1997), architekt a dizajnér
Claudio Abbado (* 1933 – † 2014), dirigent
Silvio Berlusconi (* 1936), politik a podnikateľ
Enrico Bombieri (* 1940), matematik
Paolo Nespoli (* 1957), astronaut
Giuseppe Bergomi (* 1963), futbalista a futbalový tréner
Benny Benassi (* 1967), spevák a diskdžokej
DJ Dado (* 1967), diskdžokej
Paolo Maldini (* 1968), futbalista
Silvia Farina Elia (* 1972), tenistka
Gala (* 1975), speváčka
Ivano Brugnetti (* 1976), chodec
Francesca Schiavone (* 1980), tenista
Rik De Voest (* 1980), tenista
Umberto Eco (*1932 - † 2016)