Preskočiť na obsah

Západoslovenské nárečia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Západoslovenské nárečie/západoslovenský dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri západoslovenský dialekt rómčiny.

Západoslovenské nárečia (iné názvy: západoslovenský dialekt, makroareál západoslovenských nárečí, západná slovenčina, západoslovenčina) sú jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Západoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalej Bratislavskej župy, Trenčianskej župy a Nitrianskej župy (z poslednej len časť). Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Prvky západoslovenských nárečí sa historicky uplatnili v kultúrnej západnej slovenčine.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Základné znaky sú najmä[1][2]:

  • prízvuk na prvej slabike slova
  • slabiky ro-, lo- na začiatku slov typu rovní, rola, vloni a pod.
  • samohláska e v slovách ocet, ďeň, buben, pes, oves, ven, bečka, deska, zdechnúť, kotel, sen (ako striednica za jery) a v slovách vieter, blázen, švager, cuker (ako vkladná hláska)
  • samohláska a (v krátkych slabikách) resp. á (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (napr. masso, hovado, hrádeľ, zajác); v záhorských nárečiach je ale namiesto nosového e ja alebo je (napr. hovjadzí, pjet)
  • výskyt zdvojených spoluhlások rozličného pôvodu (okrem záhoráckych nárečí), napr. occa, precca, masso, frejjér, stuňňa
  • skupina šč namiesto spisovného šť (ešče a pod.)
  • neplatí rytmický zákon
  • nominatív singulár podstatných mien stredného rodu ma častejšie príponu -o (vajco)
  • podstatné mená mužského rodu a stredného rodu zakončené na -r, -l, -z, -s pri skloňovaní prechádzajú od tvrdých vzorov k mäkkým (napr. na Zobori)
  • lokál singulár príd. mien mužského rodu a stredného rodu má príponu -ém (vysokém)
  • inštrumentál singulár príd. mien ženského rodu má príponu -ú (dobrú)
  • slovesá s neurčitkom na -iť (robiť, piť) majú v minulom čase -el (robel, pel)
  • viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach (alebo iba v týchto a stredoslovenských nárečiach alebo iba v týchto a východoslovenských nárečiach), napr. čisto len do západoslovenských nárečí spadajú slová širák, ručník, strecha, hodi, kočka, sinokvet, hrebíček, egreš a pod.)

Podľa Encyklopédie jazykovedy (identický text je v Encyklopédii Slovenska)

[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia:

Podľa Krajčoviča

[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia (makroareál západoslovenských nárečí):

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča

[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenský dialekt:

Podľa Kačírka a slovake.eu

[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia:

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia[3]:

Podľa Etnografického atlasu Slovenska

[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia[4]

Podľa Jána Stanislava

[upraviť | upraviť zdroj]

západoslovenské nárečia[5]:

  • moravskoslovenské nárečia
    • dolské nárečia
    • kelecké nárečia
    • slovensko-chorvátske nárečia
    • kopaničiarske nárečia
  • západoslovenské nárečia na Slovensku
    • delenie 1:
      • nárečie Moravského dolu (= pomoravské nárečie)
      • nárečia západoslovenského Považia a Ponitria
        • severovýchodné nárečia
        • juhozápadné nárečia
    • delenie 2:
      • nárečia nitrianskeho Považia s trnavským okolím
        • trnavské nárečia
        • myjavsko-brezovské nárečie
        • vlastné nitrianske Považie
      • nárečia trenčianskeho Považia a Ponitria
        • nárečia trenčianskeho Považia
          • hornotrenčienske nárečie
          • dolnotrenčianske nárečie
        • nárečia Ponitria
          • nárečie horného Ponitria
          • nárečie dolného Ponitria

Príkladové texty

[upraviť | upraviť zdroj]

Trnavské nárečie

[upraviť | upraviť zdroj]

Čo vám povedzet? Veru nevím, čo budem vedzet. Volakedi, víte nebívalo jako neská. Já som veru málo chodzila do školi, lebo som si nemala čo obut. Velice to bolo zle zime. Do školi som odbehla len nékedi, keca mi tí botki ušli. Kecom prišla ze školi, mosela som it gazdzinám pestuvat maličké, abi dostala obet. Oca som nemala. Zabili ho v prvnejšéj vojne. Bolo nas šest dzecí a kedzme sceli žit, najstaršé so moseli chicit roboti. Bratofci išli slúžit na jednu komenciju – to je robit za zboží u gazdu. Dostali zme jednu izbu, f kteréj bívali štiri famílije: štiré bíreši, čo též mali po sedem osem dzecí. Bolo nás tam teda pekná kópka. Boli tam dva šporhele, tam sa aj narodzilo, tam aj umírali a bíval tam aj vistretí a chodzilo sa ho aj opáčit. Šecko sa tam veru moselo robit.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Encyklopédia jazykovedy
  2. slovenské nárečia. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987. s. 481-482.
  3. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 81 – 82.
  4. Etnografický atlas Slovenska : mapové znázornenie vývinu vybraných javov ľudovej kultúry. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. ISBN 80-224-0075-0. S. 7.
  5. STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka I : Úvod a hláskoslovie. 2. dopl. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1958. 631 s. S. 256 – 266.