Ytong

Logo

Ytong je značka stavebných výrobkov z bieleho pórobetónu. Na Slovensku ho vyrába spoločnosť Xella Slovensko (súčasť nadnárodného koncernu Xella International). Spoločnosť ponúka stavebné riešenie pre každý projekt a okrem značky Ytong do jej portfólia spadajú aj značky Silka, Multipor a Hebel.

Tvárnice značky Ytong sú typické svojou jednoliatosťou, nízkou hmotnosťou, vysokou tepelnou izoláciou, stabilitou a jednoduchou opracovateľnosťou (tvárnice sa dajú ľubovoľne rezať). Tvárnice je možné použiť na stavbu samonosnej až päťpodlažnej konštrukcie. Ide o najpredávanejšiu značku výrobkov z ľahkého autoklávovaného betónu – pórobetónu – na Slovensku.

História

História rozšírenia produktu tejto značky je spätá s rozvojom stavebného priemyslu v medzivojnovom období a nutnosťou šetriť so zdrojmi na vykurovanie v Švédsku, kde bol vysoký dopyt po úsporných domoch. Prvýkrát bola pórobetónová tvárnica priemyselne vyrobená v roku 1927 v juhošvédskom meste Yxhultu. Priemyselná výroba bola zahájená na základe objavu z roku 1923, keď dr. Johan Axel Eriksson prvýkrát namiešal bázu na výrobu autoklávového pórobetónu. Značka Ytong bola oficiálne zaregistrovaná v roku 1940. Názov značky je odvodený z miesta výroby a názvu technológie: Yxhult anghärdade Lättbetong = YTONG.

Výrobky a ich zloženie

Tvárnice Ytong na stavbe

• Pórobetón Ytong: piesok, vápno, cement, voda a kypriaca látka (hliník)
• Vápennopiesková tvárnica Silka: vápno, piesok a voda
• Minerálne, tepelnoizolačné dosky Multipor: piesok, vápno, cement, voda a kypriaca látka (hliník). Ide v zásade o extrémne vyľahčený biely pórobetón.

Vlastnosti a výroba bieleho pórobetónu

Pórobetón získava vo všeobecnosti svoje vlastnosti vytvorením vzduchových dutín (tzn. pórov v betónovej hmote) pri výrobe. Vzduch uložený v týchto póroch robí materiál ľahším a zároveň sa stáva izolantom, keďže nemá možnosť v póroch cirkulovať.

Tvárnice značky Ytong sú vyrábané výhradne zo štyroch surovín prírodného pôvodu – kremičitý piesok, vápno, cement a voda. Pri výrobe sa k nim doplní reakčný prvok – hliník v podobe prášku alebo pasty. Hliník potom reaguje s hydroxidom vápenatým a následne sa pevne viaže v umelom minerále – tobermorite. Vďaka jemne namletému piesku získavajú tvárnice typickú bielu farbu. Ytong neobsahuje žiadne nebezpečné ani zdraviu škodlivé chemické zlúčeniny a látky.

Rozdiel medzi bielym a sivým pórobetónom

Do sivého pórobetónu sa ako prímes, ktorá nahradzuje piesok, používa popolček, ktorý vznikol ako vedľajší priemyselný produkt pri spaľovaní uhlia v elektrárňach. Pri popolčeku ako prímesi je však problém s presným určením jeho pôvodu, teda aj presného zloženia – často môže obsahovať stopové množstvo zdraviu nebezpečných látok, napr. olova, kadmia, ortute a arzénu. Doteraz nie je dokázané, že sa tieto látky nemôžu zo sivých tvárnic uvoľňovať. Sivý pórobetón tak môže byť potenciálne nebezpečný pri rezaní a inom opracovaní.

Neexistuje žiadna štúdia o stabilite týchto látok v pórobetóne, nie je teda jasné, či látky časom nemôžu unikať do okolia. Európska komisia momentálne prejednáva zaradenie popolčeka na zoznam látok s nebezpečnými vlastnosťami. Napríklad v Nemecku sa už sivý pórobetón takmer nepoužíva, pretože je problém s jeho ekologickou likvidáciou (látky obsiahnuté v popolčeku sa nesmú dostať do pôdy a vody). Naopak, pri výrobe bieleho pórobetónu Ytong sa znovu používa odpad, ktorý vznikol jeho produkciou a všetky komponenty z Ytongu sa tak môžu aj po demolácii budovy znovu použiť.

Sivý pórobetón je chemicky aj mechanicky menej stabilnejší, pretože využitie popolčeka znižuje podiel oxidu kremičitého či kremeňa. To znamená, že stabilizujúca substancia nie je použitá v dostatočnom množstve. Navyše je preukázané, že sivý pórobetón má niekoľkonásobne vyššiu zrážanlivosť, po rokoch teda môže byť nestabilný. Tvárnice zo sivého pórobetónu môžu mať tendenciu v priebehu rokov praskať a odlupovať sa.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ytong