Vyšehrad (hradisko)
Vyšehrad | |
vrcholové hradisko | |
Vyšehrad od východu
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský a Trenčiansky kraj |
Okres | Prievidza a Turčianske Teplice |
Pohorie | Žiar |
Nadmorská výška | 829,1 m n. m. |
Súradnice | 48°52′34″S 18°41′57″V / 48,87611°S 18,69917°V |
Najľahší výstup | Z Vyšehradského sedla po na vrchol. |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Wikimedia Commons: Vyšehrad (Žiar) | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vyšehrad (829,1 m n. m.) je hradisko na rovnomennom vrchu v pohorí Žiar, nad obcou Jasenovo a časťou obce Nitrianske Pravno – Vyšehradné.
Sedlo pod Vyšehradom bolo strategickým prechodom z Ponitria do Turca, využívaným už v počiatkoch osídľovania Slovenska. Na ťažko prístupnom vrchu Vyšehrad tak od mladšej doby kamennej možno badať stopy osídlenia. Výrazné stopy sa v lokalite spájajú s bronzovou dobou a ľudom lužickej kultúry (rok 1200 – 700 pred Kr.), ako aj s neskoršou železnou dobou (rok 750 pred Kr. – 0), z ktorých sa tu našlo množstvo nálezov.
Najvýznamnejšiu úlohu zohralo hradisko v období Veľkej Moravy, kedy bolo centrom regiónu. Osídľovanie územia na sever si vyžadovalo budovať opevnené miesta, z ktorých sa rozširovala moc z Ponitria do Turca, na Oravu či Liptov. Obrannú a obchodnú funkciu výšinného hradiska postupne preberali okolité osady a po zániku Veľkej Moravy upadol i jeho význam.
V 13. storočí sa objavujú prvé písomné správy o Vyšehrade, ktorý spravoval rod Diviackovcov. Z roku 1277 pochádza správa, že po mongolskom vpáde sa Vyšehrad spomínal už len ako bývalý hrad. V 15. storočí sa časť bratríkov, prenasledovaných kráľovskými vojskami, uchýlila aj na Vyšehrade. Z tohto obdobia pochádzajú nálezy zbraní, rozličných železných predmetov, súčastí konských postrojov, hlásny roh, ale najmä mincí z 2. polovice 15. storočia.
Územie na vrchole je súčasťou NPR Vyšehrad.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po označenom turistickom chodníku z Vyšehradského sedla (579 m n. m.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Beňko, Ján: Starý Turiec. Martin: Osveta, 1996.
- Kováč, D. a kol.: Kronika Slovenska I, Fortuna Print & Adox, 1998
- Najstaršie osídlenie obce Nitrianske Pravno
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšehrad (hradisko)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- ŠEBEST, Jozef. Vyšehrad - centrálne hradisko? [online]. scriptorius.sk, [cit. 2016-01-20]. Dostupné online.
- Poloha na turistickej mape