Tokio

Tokio
東京
hlavné mesto a prefektúra
Zhora zľava: Šindžuku, Tókjó tawá, Dúhový most, Šibuja a Kokkai-gidžidó
Erb
Štát	Japonsko
Región	Kantó
Admin. delenie	23 zvláštnych obvodov, 26 miest, 1 okres a, 4 subprefektúry
Nadmorská výška	6 m n. m.
Súradnice	35°41′S 139°41′V
Rozloha	2 187,66 km² (218 766 ha)
Obyvateľstvo	13 843 403 (1.10.2018)
Hustota	6 327,95 obyv./km²
Guvernér	Yuriko Koike
Časové pásmo	UTC (UTC+9)
ISO 3166-2	JP-13
Poloha mesta v Japonsku
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Tokio (jap. 東京 – Tókjó; angl. Tokyo, vypočuj si; pôvodný názov jap. 江戸 – Edo), oficiálne Metropolitné mesto Tokio (jap. 東京都 – Tokjó-to) je hlavné mesto Japonska a najľudnatejšie mesto na svete s viac ako 14 miliónmi obyvateľov v roku 2023. Metropolitná oblasť Tokia, ktorá zahŕňa Tokio a okolité prefektúry, je najľudnatejšou metropolitnou oblasťou na svete so 40,8 milióna obyvateľov v roku 2023.

Tokio sa nachádza na začiatku Tokijského zálivu a je súčasťou regiónu Kantó na centrálnom pobreží najväčšieho japonského ostrova Honšu. Slúži ako hospodárske centrum Japonska a sídlo japonskej vlády aj japonského cisára. Tokijská metropolitná vláda spravuje 23 špeciálnych obvodov v centre Tokia (ktoré predtým tvorili Tokio City), rôzne prímestské mestá a predmestia v jeho západnej časti a dva vzdialené ostrovné reťazce známe ako Tokijské ostrovy. Napriek tomu, že väčšina sveta pozná Tokio ako mesto, od roku 1943 sa jeho riadiaca štruktúra podobá skôr prefektúre, pričom sprievodný guvernér a zhromaždenie majú prednosť pred menšími obecnými samosprávami, ktoré tvoria metropolu.

Pred 17. storočím bolo Tokio prevažne rybárskou dedinou a nazývalo sa Edo. V roku 1603 sa však mesto dostalo na politické výslnie po tom, čo bolo vymenované za sídlo šogunátu Tokugawa. V polovici 18. storočia sa Edo stalo jedným z najľudnatejších miest na svete s viac ako miliónom obyvateľov. Po reštaurácii Meidži v roku 1868 bolo cisárske hlavné mesto v Kjóte presunuté do Eda a mesto bolo premenované na Tokio (doslova „východné hlavné mesto“). V roku 1923 Tokio značne poškodilo veľké zemetrasenie v Kantó a neskôr bolo mesto zdecimované spojeneckými bombardovacími náletmi počas druhej svetovej vojny ako odveta za útok Japonska na Pearl Harbor. Od polovice 20. storočia prešlo Tokio rýchlou rekonštrukciou a expanziou, ktorá prispela k tzv. japonskému hospodárskemu zázraku, v ktorom sa japonská ekonomika dostala na druhé miesto na svete za Spojenými štátmi. Tokio je zaradené do kategórie Alpha+ podľa výskumnej siete Globalization and World Cities Research Network a je súčasťou priemyselného regiónu, ktorý zahŕňa Jokohamu, Kawasaki a Čibu. K roku 2023 je mesto sídlom 29 z 500 najväčších svetových spoločností uvedených v každoročnom rebríčku Fortune Global 500.

V roku 2020 sa Tokio umiestnilo na štvrtom mieste v rebríčku globálnych finančných centier za New Yorkom, Londýnom a Šanghajom. V meste sa nachádza najvyššia veža na svete Tokyo Skytree a najväčšie podzemné zariadenie na odvádzanie povodňovej vody na svete, Vonkajší podzemný výpustný kanál metropolitnej oblasti v Kasukabe na predmestí Saitama v Tokiu. Linka tokijského metra Ginza, ktorá bola otvorená v roku 1927, je najstaršou podzemnou linkou metra vo východnej Ázii. Tokio je považované za jedno z najpríjemnejších miest na svete; v rebríčku Global Livability Ranking, zverejnenom v roku 2021, sa umiestnilo na štvrtom mieste.

V 20. a 21. storočí hostilo niekoľko významných medzinárodných podujatí vrátane Letných olympijských hier 1964 a Letných paralympijských hier 1964, Letných olympijských hier 2020 a troch samitov G7 v rokoch 1979, 1986 a 1993. Je medzinárodným centrom výskumu a vývoja, akademickým centrom s niekoľkými významnými univerzitami vrátane Tokijskej univerzity. Tokijská stanica je centrálnym uzlom pre Šinkansen, japonskú vysokorýchlostnú železničnú sieť, a stanica Šindžuku v Tokiu je najrušnejšou železničnou stanicou na svete. K významným osobitným obvodom v Tokiu patria Čijoda, kde sa nachádza budova Národného parlamentu a Tokijský cisársky palác, Šindžuku, administratívne centrum mesta, a Šibuja, komerčné, kultúrne a obchodné centrum mesta.

Poloha

Graf počasia pre Tokio
J	F	M	A	M	J	J	A	S	O	N	D
49   10 2	60   10 2	115   13 5	130   18 11	128   23 15	165   25 19	162   29 23	165   31 24	209   27 21	163   22 15	93   17 10	40   12 5
teploty v °C zrážky v mm zdroj: JMA

Nachádza sa v regióne Kantó na východe ostrova Honšu. Je to jedno z najväčších miest na svete, žije v ňom viac ako 13 miliónov ľudí. S predmestiami a aglomeráciami okolitých miest, ako napríklad Jokohama alebo Kawasaki tvorí najväčšiu konurbáciu a metropolitnú oblasť na svete, nazývanú Veľké Tokio, kde žije až 35 miliónov obyvateľov na ploche o veľkosti Západného Slovenska. Do roku 1868 sa nazývalo Edo. Niekedy je metropolitná oblasť Tokia nazývaná aj pojmom megalopolis.

Ekonomika

Tokio má najväčšiu metropolitnú ekonomiku na svete. Nominálny hrubý domáci produkt dosahuje okolo 1,316 biliónov USD, čo je viac ako ôsma najväčšia ekonomika na svete. Je to hlavné finančné centrum a hlavné sídlo niekoľkých najväčších svetových bánk a poisťovacích spoločností.

Počas centralizovaného rastu japonskej ekonomiky po druhej svetovej vojne sa mnoho veľkých firiem presťahovalo z miest ako Osaka do Tokia s cieľom získať lepší prístup k vláde. Tento trend sa postupne spomaľuje kvôli rastu populácie a vysokým nákladom na život v Tokiu.

Tokio bolo označené ako najdrahšie mesto na svete 28 rokov po sebe až do roku 2015.

Doprava

Tokio je najväčší dopravný uzol domácej a medzinárodnej železničnej, cestnej a leteckej dopravy. Verejná doprava je zabezpečovaná rozsiahlou sieťou čistých a efektných a často pomerne preplnených vlakov a podzemnou rýchlodráhou prevádzkovaných rozličnými spoločnosťami, pričom druhú úlohu zohrávajú autobusy, monoraily a električky.

Tokijské medzinárodné letisko Haneda ponúka predovšetkým vnútroštátne lety, zatiaľ čo medzinárodné lety zabezpečuje medzinárodné letisko Narita v prefektúre Čiba.

Primárnym dopravným prostriedkom je vlak. Železničná sieť v Tokiu je najrozsiahlejšia mestská železničná sieť na svete a jej dĺžka sa približne rovná dĺžke povrchových liniek. Expresné linky spájajú hlavné mesto s ostatnými časťami metropolitného Tokia, oblasť Kantó a ostrovy Kjúšu a Šikoku.

Taxíky fungujú v 23 špeciálnych štvrtiach, mestách a mestečkách. Trajekty na dlhé trate obsluhujú tokijské ostrovy a prevážajú cestovateľov do domácich a zahraničných prístavov.

Demografia

Ako jedno z najvýznamnejších svetových miest, Tokio má viac ako 13 miliónov obyvateľov žijúcich v 23 mestských častiach a cez deň sa tento počet zvyšuje o 2,5 milióna pracujúcich a študentov z okolitých oblastí. Tento efekt je ešte výraznejší v troch centrálnych častiach Čijoda, Čúó a Minato, ktorých populácia je menšia ako 300 000 v noci, ale väčšia ako 2 milióny cez deň.

Školstvo

Tokio je centrum národného školstva. Nachádza sa tu mnoho univerzít a odborných škôl. Je tu väčšina najprestížnejších japonských univerzít. Najprestížnejšou je Tokijská univerzita (Tódai). Medzi ďalšie patrí Univerzita Keió gidžuku, Univerzita Hitocubaši a Univerzita Waseda.

Turistika

Tokio má veľa turistických, kultúrnych a športových atrakcií vrátane známych chrámov, svätýň, každoročných festivalov a udalostí, parkov, javiskových vystúpení, ako aj populárnych nákupných centier a štvrtí s možnosťami nočného života. Medzi vrcholné kultúrne miesta patria múzeá, koncertné haly a divadlá.

Slováci, ktorí tu pôsobili

• Jozef Forner (* 1905 – † 1983) – salezián, kníhtlačiar, spoluzakladateľ grafickej školy v Tokiu, misionár (misionárom v Japonsku bol 47 rokov).
• Jozef Heriban (* 1925 – † 2009) – rímskokatolícky kňaz, salezián, biblista, univerzitný profesor.

Galéria obrázkov

• 
  Tokijská veža
• 
  Tokijská radnica
• 
  Nočné Tokio
• 
  Most Seimon Ishibashi k cisárskemu palácu
• 
  Dúhový most

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tokio
• Wikislovník ponúka heslo Tokio