Telkibánya

Telkibánya
obec
Vlajka Erb
Štát	Maďarsko
Župa	Boršodsko-abovsko-zemplínska
Obvod (Kistérség)	Göncský
Súradnice	48°28′58″S 21°21′24″V
Rozloha	46 km² (4 600 ha)
Obyvateľstvo	585 (1. január 2011)
Hustota	12,72 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
KSH	13763
Wikimedia Commons: Telkibánya
Štatistika: www.ksh.hu
Webová stránka: https://telkibanya.hu/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Telkibánya (slov. Telkibaňa, Telki Baňa) je obec v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Göncskom okrese.

Má rozlohu 4682 ha a žije tu 644 obyvateľov (2007).

Obec Telkibánya sa nachádza pár kilometrov od slovensko-maďarských hraníc na severnej strane Zemplínskych vrchov v župe Boršod-Abaúj-Zemplén, na sever od Miškolca a na juh od Košic.

Dejiny

Jej história je už od čias vlády Karola Róberta, neskôr v 15. storočí sa rozvíjala a prekvitala ako banícka osada. Ťažbou zlata a striebra bola vychýrená v celej krajine. Mala povahu nie dediny, ale skôr mesta, ktoré sa rozkladalo na kopci okolo terajšieho kostola, ktorého podkovovitý tvar obmýval potok Ósva. Počas panovania kráľa Žigmunda si získala meno „Zlatogombíková Telkibánya“, (Aranygombos Telkibánya) keďže guľatú ozdobu na kostolnej veži bohatého mesta pozlátili. Ťažba zebezpečovala obyvateľom blahobyt a dobré podmienky pre obchod a život. Mestská povaha obce bola však husitskými vojnami zdecimovaná a jej rozkvet prerušilo banícke nešťastie v 17. storočí, keď ťažba ustala, hospodársky význam obce v krajine bol čoraz nižší a obyvatelia sa stiahli do doliny rýchlotečúceho potoka Ósva, ktorý v tom čase poháňal mlyny na obilie.

Napriek ťažkým časom sa však vďaka krásnej polohe, prírodným danostiam okolia, hlbokým lesom Zemlínskych vrchov bohatých na divú zver, vzrušujúcim turistickým chodníkom, krásnym scenériám a množstvu či už historických alebo prírodných pokladov stalo z obce rekreačné stredisko nielen lokálneho významu. Navštevujú ho turisti, ktorí ocenia jedinečnosť nádhernej prírody, malebnej a krásne udržiavanej dedinky, kde sa snúbi banícka história s pokojom a majestátnou krásou prírody. Nemá vychýrené wellness hotely s hlučnými atrakciami, netlačia sa tu zahraniční turisti, ani preplnené parkoviská, je skôr oázou pokoja, oddychu a znovuzrodenia. Možností na príjemné posedenie a slušnú gastronomiu s nenútenou maďarskou pohostinnosťou je tu nad očakávanie dosť a hostia sa tu cítia príjemne. V mnohých domácnostiach sú dodnes uchovávané historické kusy keramiky a porcelánu pre domáce použitie pochádzajúce z prvej továrne na výrobu porecelánu v Maďarsku. (az elso magyar porcelándyár) pochádzajúce zo začiatku 19. storočia. Na rozdiel od výrobcov porcelánu z Holíča, Kormocbánye a neskôr Pápy, Herendu, kde sa používal dovážaný kaolín z Čiech, sa v Telkibányi spracovávala domáca tunajšia surovina. Výrobky boli označované pod menom Regécz. Objavenie náleziska kaolínu kniežaťom Bretzenheimom dalo nápad na založenie výroby porcelánu, neskôr sa kaolín dovážal aj sem z Čiech. Podľa dostupných údajov sa výroba porcelánu v továrni kniežaťa Regécza datuje od roku 1825. V priebehu rokov sa v továrni vystriedalo viacero riaditeľov, majiteľov či nájomcov aby po veľkom požiari v roku 1907 ktorý spôsobil značné škody v továrni v Holloháza bola zastavená výroba aj v Telkibányi nakoľko domáca produkcia nedokázala držať tempo s priemyselnou výrobou, ktorá dodávala veľké množstvo týchto výrobkov z Rakúska. Od roku 1908 sa pokúšal Gusztáv Wittich znovu vzkriesiť výrobu porcelánu v Telkibányi ale nepodarilo sa mu to pre konkurečný boj s českými výrobcami ktorí na vývoz urobili dumping cien o 40% čo ekonomicky znemožňovalo znovuzavedenie výroby. V nasledujúcich 10tich rokoch boli pokusy o zaujatie nových investorov do tejto výroby aj s použitím domáceho kaolínu, ale nenašiel sa vhodný záujemca. Výroba porcelánu v Telkibányi napriek plánom a projektom tak definitívne končí začiatkom 1. svetovej vojny. Jeden z vzácnejších kusov keramiky z posledného obdobia je zdobený tanier s textom „Légy boldog Tercsi“ ktorý je v súkromnej zbierke. Bezpočet krásnych kusov porcelánu je možné nájsť v domoch pôvodných obyvateľov po celej obci, aby pripomínali túto krásnu históriu a dnes už len slúžili ako dekorácie či ozdoby.

Cykloturistika a turistika je v tomto kraji výrazne podporovaná a populárna nielen návštevníkmi z príhraničných obcí, ale aj zo vzdialenejších miest ako Budapešť, Viedeň, ale aj celého Slovenska. Atraktívne a udržiavané cyklotrasy je možné násť pod označením Tiszamente kerékpárút.