Talk
| Talk | |
 | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| Strunzova klasifikácia | VIII/E.04 (8.vyd.) 9.EC.05 (9.vyd.) |
| Nickelova-Strunzova klasifikácia | 9.EC.05 (10.vyd.) |
| Danaova klasifikácia | 71.2.1.3 (8.vyd.) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | Hexagonálna sústava |
| Zoznam minerálov Talk na mindat.org Talk na Commons | |
Talk alebo mastenec je minerál kryštalizujúci v triklinickej, resp. monoklinickej sústave. Má vrstevnatú štruktúru a patrí medzi fylosilikáty. Chemicky je to zásaditý kremičitan horečnatý - Mg3Si4O10(OH)2.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Zriedkavo vytvára tenké tabuľkovité kryštály. Zvyčajne sa však vyskytuje v podobe celistvých vláknitých alebo lístkovitých agregátov. Má svetlozelenú, tmavozelenú, sivú, niekedy až bielu prípadne ružovú farbu. Má biely vryp. Je to priesvitný minerál s matným, perleťovým alebo mastným leskom[1]. Často obsahuje prímesi Al2O3, Fe2O3, FeO a CaO[2]. Je pomerne ťažko taviteľný - od 1200 do približne 1530 °C[3]. Prímesi majú vplyv jednak na jeho farbu ale aj praktické použitie. Má vysokú sorpčnú schopnosť, viaže tuky, oleje, farby a živice[4].
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Je to sekundárny minerál. Bežne asociuje s chloritom, magnezitom a minerálmi serpentínovej skupiny. Vzniká dvomi spôsobmi - pri hydrotermálnej alterácii ultrabázických vyvretých hornín, alebo karbonátov. Všeobecne hornín, ktoré majú vysoký obsah horčíka. Nahradzuje olivín, pyroxény a amfiboly, často tvorí pseudomorfózy po ich kryštáloch[5].
Najčastejšie vzniká hydratáciou a karbonáciou serpentínu pri reakcii, tiež označovanej ako stealitizácia:
- serpentín + oxid uhličitý → mastenec + magnezit + voda
- 2Mg3Si2O5(OH)4 + 3CO2 → Mg3Si4O10(OH)2 + 3MgCO3 + 3H2O[6]
Môže vznikať aj pri metasomatickej premene karbonátov, pôsobením roztokov bohatých na SiO2[2].
- dolomit + oxid kremičitý + voda → mastenec + kalcit + oxid uhličitý
- 3CaMg(CO3)2 + 4SiO2 + H2O → Mg3Si4O10(OH)2 + 3CaCO3 + 3CO2[6]
Diagnostické vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Mastenec sa ľahko rýpe a na dotyk je mastný[1]. Má tvrdosť 1. Možno s ním písať - zanecháva svetlú stopu. V polarizačnom mikroskope je pri 1 nikole bezfarebný[7]. Kolmé rezy na (001) majú pri skrížených nikoloch vysoké interferenčné farby. Rezy rovnobežné s (001) majú nízke interferenčné farby.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Mastenec sa bežne vyskytuje v žilách a šošovkovitých telesách. Viaže sa na serpentinity, mastencové svory, mastencové bridlice alebo magnezit[5]. Mastenec je pomerne častým metamorfným minerálom fácie svetlých a modrých bridlíc.
Lokality
[upraviť | upraviť zdroj]Významnými producentmi mastenca sú Rusko, ktoré ťaží svoje ložiská na strednom Urale (Čeľabinská - Miass a Sverdlovská oblasť - Šábovskoje). V Kanade je mastenec ťažený v provincii Ontário. Dobré vzorky svetlých bridlíc s mastencom možno nájsť v Franciskskom metamorfnom pásme na západe USA. Bežný je v Georgii, Virgínii, Vermonte Severnej Karolíne, New Yorku, Texase a Kalifornii. V Austrálii je významné ložisko Three Springs, austrálske ložiská sú viazané na komatiitové pásmá Yilgarnského kratónu a Lachlan Fold Belt. Ďalšie výskyty sú známe v Brazílii, Turecku a Ománe. V Alpách ťažia mastenec Taliansko i Rakúsko. Spomedzi ostatných európskych krajín to je Francúzsko, Švédsko, Fínsko a Rumunsko. V Českom masíve je mastenec pomerne vzácny, ťaží sa na niektorých lokalitách ako napr. Sobotín v Hrubom Jeseníku, ale tiež pri Prachaticiach a Bohdaneči[3].
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Ložiská mastenca sú na Slovensku viazané na vrchnokarbónske a spodnotriasové magnezity alebo serpentinity v gemeriku a veporiku - hlavne v jeho kohútskej zóne (Slovenské rudohorie). Mnohé staršie ložiská sú už vyťažené (napr. Muránska Dlhá Lúka). V súčasnosti prebieha ťažba na 2 ložiskách pri Hnúšti (napr. Mútnik, Hačava), 3 ložiskách pri Kokave nad Rimavicou a jednom ložisku pri Gemerskej Polome, ktoré sa však radí k ložiskám európskeho významu. Ročne sa vyťaží okolo 2 - 3000 ton, väčšina sa vyváža[4].
Ekonomický význam
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho ekonomický význam v posledných rokoch vzrastá. Má široké využitie. Používa sa ako plnidlo a prísada do náterov, keramiky, gumy, insekticídov, strešných krytín, papiera, zlievarenských foriem a nehorľavých materiálov. Je dôležitou surovinou pre elektrotechniku (pri výrobe izolátorov a káblov). Je súčasťou medicínskych prípravkov[5] (ako plnidlo do tabliet) ale i v kozmetických prípravkoch (mydlo, zubné pasty, púdre, rúže atď.). Kvalitu mastenca znižujú všetky minerálne prímesi, obsahujúce Fe3+, pyrit a oxidy mangánu[3]. Primiešaním do asfaltu zabraňuje rozpukaniu vozoviek[4].
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b http://www.mineraly.sk prístup: 3.9.2008
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 511
- ↑ a b c Čorej, P., 2001; Priemyselný minerál pre ďalšie tisícročie. Acta Montanistica Slovaca, 6, s. 5 - 8
- ↑ a b c Michaeli, E., 2006; Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.[nefunkčný odkaz] Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
- ↑ a b c Klein, C., 2006. Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ a b Putiš, M.; 2004 Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
- ↑ Gregerová, M., Fojt, B., Vávra, V., 2002, Mikroskopie. Masarykova Univerzita, Brno
Ďalšie zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Talc na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Talk
