Sviatlana Heorhijevna Cichanovská
| Sviatlana Cichanovská | |
_2.jpg) | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Rodné meno | Sviatlana Heorhijevna Pilipčuková |
| Narodenie | 11. september 1982 (42 rokov) Mikaševičy, Bieloruská SSR, ZSSR (dnešné Bielorusko) |
| Politická strana | nezávislá |
| Alma mater | Mazyrská štátna pedagogická univerzita I. P. Šamjakina |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Deti | 2 |
| Odkazy | |
| Sviatlana Cichanovská na tsikhanouskaya2020.by | |
 | Sviatlana Heorhijevna Cichanovská (multimediálne súbory) |
Sviatlana Heorhijevna Cichanovská, rodená Pilipčuková (biel. Святлана Георгіеўна Ціханоўская; * 11. september 1982, Mikaševičy) je učiteľka angličtiny, prekladateľka,[1] bieloruská politička, aktivistka a kandidátka v bieloruských prezidentských voľbách v roku 2020, v ktorých podľa úradne uznaných výsledkov získala 10,12 %.[2] Voľby podľa oficiálnych štátnych údajov vyhral Alexandr Lukašenko, no na základe viacerých podozrení z masívneho falšovania bieloruských prezidentských volieb je Cichanovská presvedčená, že zvíťazila ona.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Cichanovská chodila na strednú školu v Mikaševičiach. Nejaký čas žila aj v Írsku, keďže bola postihnutá černobyľskou haváriou.[3] Na Mazyrskej štátnej pedagogickej univerzite vyštudovala filológiu v odbore angličtiny a nemčiny,[1] okrem toho absolvovala aj štátnu jazykovú skúšku a stala sa tlmočníčkou. Do roku 2013 žila v Homeli, kde bola učiteľkou angličtiny. Neskôr sa so svojím manželom Siarhejom Cichanovskim a synom presťahovala do Minsku.[4]
Od augusta 2020 žije v exile v Litve. Vo februári 2023 ju súd v Minsku odsúdil v neprítomnosti na 15 rokov odňatia slobody pre údajnú vlastizradu a sprisahanie s cieľom zvrhnúť vládu.[5] Jej manžel si v Bielorusku odpykáva 18-ročný trest odňatia slobody za organizovanie masových nepokojov a podnecovanie spoločenskej nenávisti.[6]
Má jedného syna (* 2010) a jednu dcéru (* 2016).[7]
Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020
[upraviť | upraviť zdroj]Cichanovskej manžel, Siarhej Leanidavič Cichanovski, známy bieloruský youtuber a blogger, kandidoval na post prezidenta Bieloruskej republiky, avšak bol zatknutý, lebo sa zúčastnil nepovolenej akcie, no podľa iného zdroja bol obvinený „z podnecovania násilia voči príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní“.[8]
Po tom, ako bol jej manžel odsúdený na odňatie slobody, rozhodla sa, že bude kandidovať namieste neho.[9] Začala spolupracovať so štábom odmietnutých kandidátov Viktara Babaryku a Valeryja Capkala.
Údajne získala vo voľbách 10,12 %[2], no podľa nej vyhrala prezidentské voľby ona.[1]
10. augusta utiekla Cichanovská do Litvy,[10][11] lebo sa obávala, že by ju Lukašenkova vláda mohla zatknúť. Podporu Cichanovskej vyjadrilo i viac krajín a organizácií.
25. júla vystúpila Cichanovská v Európskom parlamente. Vyhlásila, že sa Bielorusi prebudili a že nikdy neprijmú vládu Alexandra Lukašenka.[12]
Počas leta 2020 pokračovali v Bielorusku protesty proti Lukašenkovi, popričom demonštranti súbežne vyjdarovali podporu Cichanovskej.[13]
Koncom augusta odišla pre obavy o osobnú bezpečnosť do exilu do Litvy.[14][15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d A.S, Petit Press. Cichanovská vyhlásila, že sa považuje za víťazku volieb [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
- ↑ a b Выборы Президента Республики Беларусь 9 августа 2020 [online]. vybary2020.by, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online. Archivované 2020-06-01 z originálu.
- ↑ Z černobylského dítěte „Janou z Arku“. Příběh Lukašenkovy soupeřky udivuje [online]. iDNES.cz, 2020-08-11, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
- ↑ «Я хочу снова стать просто женой и мамой». Большое интервью Светланы Тихановской [online]. belsat.eu, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ TASR. R. Káčer kritizoval odsúdenie S. Cichanovskej. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-03-06. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
- ↑ TASR. Siarhej Cichanovski bol odsúdený na 18 rokov väzenia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-12-14. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
- ↑ Ціханоўская на перыяд да выбараў вывезла дзяцей у Еўрасаюз [online]. Наша Ніва, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online. (po bielorusky)
- ↑ A.S, Petit Press. Stovky Bielorusov sa zišli pred väznicou, v ktorej držia Cichanovského [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
- ↑ Lukashenko “gave a signal” to open cases against competitors [online]. [Cit. 2020-08-27]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Cichanovskej zmiznutie: Hodiny ju zadržiavali, zrazu sa objavila v Litve a zverejnila emotívne video [online]. hnonline.sk, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Cichanovská potvrdila, že sa sama rozhodla opustiť Bielorusko [online]. svet.sme.sk, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
- ↑ TERAZ.SK. Cichanovská v EP: V Bielorusku prebieha mierová revolúcia [online]. TERAZ.sk, 2020-08-25, [cit. 2020-08-27]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Stovky ľudí piaty deň v Bielorusku protestujú proti voľbám. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-08-13. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
- ↑ TASR. Cichanovská na tlačovke z Litvy: Bielorusi nikdy neprijmú Lukašenka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-08-21. Dostupné online [cit. 2023-03-06].
- ↑ Bielorusko žiada Litvu o vydanie Cichanovskej, minister poslal Lukašenkovi jasný odkaz. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2021-03-05. Dostupné online [cit. 2023-03-06]. ISSN 1336-197X.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sviatlana Heorhijevna Cichanovská