Preskočiť na obsah

Strofika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Strofika (od strofa, z gr. strofé obrat) je náuka o strofickej kompozícii básní, študujúca skladbu strofy (slohy), jej druhy a formy a ich ustálené samostatné útvary.[1]

V antike sa strofy pomenúvali podľa počtu veršov: distichon, tristich, tetrastich (= kvartet), kvintet, sextet alebo podľa ich tvorcov: alkajská strofa, sapfická strofa) atď. Početné strofy a samostatné strofické útvary rafinovanej kompozície sa odvodzujú zo stredovekej trubadúrskej poézie románskych literatúr: stanca, sestína, ritornel, rondel, rondo, triolet, madrigal, rispet atď.; sonet, francúzska balada atď.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b I. Verzológia - disciplína poetiky. In: ŠTRAUS, F.: Základy slovenskej verzológie, 2003.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ŠTRAUS, František: Základy slovenskej verzológie. 1. vydanie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2003. 251 s. ISBN 80-88878-81-0.