Sporenie
Sporenie je odkladanie a zhromažďovanie nateraz nadbytočných finančných prostriedkov, ktorého cieľom je nadobudnutie úspor. Tie sú opakom dlhu a ich prostredníctvom vzniká majetok alebo kapitál. Predstavujú rozdiel medzi disponibilným príjmom a výdavkami a posudzuje sa objemom financií za určitý čas.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Charakteristickým znakom sporenia je, že klient si môže odkladať ľubovoľnú čiastku v ľubovoľnom čase. Pri individuálnom sporení bez zhodnocovania si osoba odkladá prostriedky doma (napr. do pokladničky), pri cielenom sporení so zhodnotením ukladá financie v banke. Pri využívaní bankových produktov ide zväčša o pravidelné sporenie v určitej dohodnutej výške, za čo je vklad úročený a klient tak navyše zhodnocuje svoje financie, čím ide o investíciu. Pri tomto spôsobe sporenia môže klient s peniazmi disponovať bez obmedzenia a o stave pohybov a zostatku na sporiacom účte je informovaný výpismi. Bankové produkty podliehajú ochrane vkladov v zmysle zákona.
- Sporiaci účet – je bankový produkt, umožňujúci odkladať si v pravidelných čiastkach a intervaloch finančné prostriedky
- Vkladná knižka – je produkt podobný sporiacemu účtu, odlišujúci sa dobrovoľnosťou v oblasti pravidelnosti i výšky vkladaných financií
Rozhodovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Pri rozhodovaní sa klient rozhoduje medzi likviditou (prístupom k peniazom) a výnosom. Najlikvidnejšie formy sporenia sú sporiaci účet a vkladná knižka, ktoré však ponúkajú len nízku mieru úročenia. Vyšší úrok pri nižšej likvidite prináša napríklad termínovaný vklad a stavebné sporenie.
Dlhodobé sporenie
[upraviť | upraviť zdroj]Osobitným druhom sporenia sú starobné sporenie a dôchodkové sporenie, ktoré predstavujú dlhodobé sporenie s cieľom zabezpečenia vo vyššom veku.
Sporenie v slovenských domácnostiach
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa prieskumu VÚB banky z roku 2017 si Slováci odkladali len 8,8% zo svojich príjmov v roku 2016, kým v roku 1997 si slovenské domácnosti odkladali takmer 14% príjmov. V porovnaní s ostatnými európskymi štátmi, je toto číslo značne pod priemerom, ktorý je 12,4 percenta. Podľa súčasného demografického vývoja na Slovensku bude výraznejšie šetrenie nevyhnutnosťou.[1]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- KRÁLIK, Jozef; JAKUBOVIČ, Daniel. Slovník finančného práva. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 283 s. ISBN 80-224-0814-X.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Šetríme menej, ako je zvykom v Európe [online]. VÚB banka, [cit. 2018-07-02]. Dostupné online. Archivované 2018-07-02 z originálu.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Sporenie
- Zhodnocovanie úspor Archivované 2013-10-14 na Wayback Machine
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spoření na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).