Sieť (súhvezdie)
| Sieť | |
 | |
| Latinský názov | Reticulum |
|---|---|
| Skratka | Ret |
| Genitív | Reticuli |
| Symbolické vyjadrenie | sieť |
| Rektascenzia | 3h |
| Deklinácia | -60° |
| Plocha | 114 štvorcových stupňov Poradie: 82 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α Ret (Zdanl. magnitúda 3,33) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +23° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Január | |
Sieť je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754. U nás nepozorovateľné súhvezdie.
Pôvodný názov bol Kosoštvorcová sieť (Reticulum romboid), zrejme podľa meracieho prístroja používanom popri ďalekohľade.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Ret | α Ret | 3,35m |
| β Ret | β Ret | 3,84m |
Najjasnejšou hviezdou je Alfa Reticuli, patriaca do spektrálnej triedy G6, magnitúda 3,35. Vo vzdialenosti 49” má malého fyzického sprievodcu s mangitúdou 11,9. Ďalej nasledujú hviezdy beta /3,85 mag/, epsilon /4,44 mag/, gama /4,51 mag/ a delta /4,56 mag/. Všetky sú oranžovej farby a dodávajú súhvezdiu oranžový vzhľad najmä v triédroch.[1] Hviezda beta Reticuli má vo vzdialenosti 14" sprievodcu s magnitúdou 8,1.[2] Epsilon Reticuli má tiež spoločníka, ktorý je od nej na oblohe vzdialený 14” a má magnitúdu 12,5. Nevie sa však, či je to len optická alebo reálna dvojhviezda. Vizuálna dvojhviezda rozlíšiteľná už voľným okom je zéta Reticuli. Jej zložky s magnitúdou 5,2 a 5,5 delí vzdialenosť 310”. Táto dvojica je skutočný, gravitačne previazaný pár a za ich široký rozostup sa zaslúžil fakt, že sú k Zemi dosť blízko, len 39 ly a zároveň sú jej zložky od seba veľmi vzdialené.[1]
Objekty v súhvezdí
[upraviť | upraviť zdroj]- NGC 1543 – špirálová galaxia, 10,6 mag.
- NGC 1559 – špirálová galaxia, 10,5 mag.
- NGC 1313 – špirálová galaxia, 9 mag. V tejto galaxii boli v poslednej dobe pozorované nezvyčajné výbuchy mrakov modrastých hviezd. Je tam možné pozorovať tvorbu hviezd v časovo nepravidelných sériách výbuchov. Vonkajšie časti galaxie sú dosť odlišné od špirálového stredu a majú viacej-menej nepravidelnú formu.[3][4]
Do súhvezdia zasahuje časť nadkopy galaxií Horologium-Reticulum.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Súhvezdie Siete je malé, patrí medzi desať najmenších súhvezdí oblohy. Jeho štyri najjasnejšie hviezdy tvoria pomerne výrazný tvar pretiahnutého kosoštvorca alebo diamantu. Možno ho vyhľadať pomocou jasných vzdialenejších hviezd – v polovičnej uhlovej vzdialenosti medzi hviezdami Canopus z Kýlu a Achernarom z Eridanu. Pomôckou pri jeho hľadaní môže byť aj Veľký Magellanov mrak, ktorý sa nachádza v susediacich súhvezdiach.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- http://www.aao.gov.au/images/captions/aat064.html Archivované 2012-02-27 na Wayback Machine
- Hviezdy a planéty, Patrick Moore, vydavateľstvo Slovart, 2001
- http://www.seds.org
- ↑ a b c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Sieť.
- ↑ Hviezdy a planéty, Patrick Moore, vydavateľstvo Slovart, 2001
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2008-08-17]. Dostupné online. Archivované 2012-02-27 z originálu.
- ↑ [1]