Sanssouci

Châteaux et parcs de Potsdam et Berlin*
Châteaux et parcs de Potsdam et Berlin**
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
	zámok Sanssouci
Štát	Nemecko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, iv
Identifikačné č.	532
Región**	Lokality Svetového dedičstva v Európe
Súradnice	52°24′15″S 13°02′19″V / 52,40417°S 13,03861°V
	História zápisu
Zápis	1990 (14. zasadnutie)
Dodatky	1999
	* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.; ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Svetové dedičstvo UNESCO

Sanssouci (nem. Schloss Sanssouci) je zámok, letné sídlo založené Hohenzollernovcami vo východnej časti parku Sanssouci v Postupime v nemeckej spolkovej krajine Brandenbursko. Zámok Sanssouci je často pokladaný za nemeckého konkurenta francúzskeho Versailles, je však vybudovaný v intímnejšom rokoku než barokový francúzsky zámok a je pozoruhodný najmä svojimi záhradami. Sanssouci tým patrí do súboru palácov a parkov v Postupime a Berlíne zaradených v roku 1990 do svetového dedičstva UNESCO.

Zámok Sanssouci dal v rokoch 1745 – 1747 vybudovať pruský kráľ Fridrich II. Veľký ako svoju letnú rezidenciu. V rokoch 1840 – 1842 bol zámok na želanie Fridricha Viliama IV. prestavaný a rozšírený Ferdinandom von Arnim podľa projektu Ludwiga Persia. Postupim a jeho paláce boli obľúbenou rezidenciou nemeckej cisárskej rodiny až do pádu cisárstva v roku 1918.

Po 2. svetovej vojne sa zámok stal verejne prístupným a zmenil sa vo vyhľadávanú turistickú atrakciu bývalej Nemeckej demokratické republiky. Vzhľadom na svoj historický význam bol starostlivo udržovaný. Po zjednotení Nemecka v roku 1990 bolo splnené posledné želanie Fridricha Veľkého. Vrátil sa k svojmu milovanému zámku a jeho ostatky boli uložené do hrobu na najvyššej terase zámockej záhrady.

Zámok Sanssouci a okolité paláce a parky navštívia každoročne viac než dva milióny ľudí z celého sveta. O údržbu a reštaurovanie celého komplexu sa v súčasnosti (2008) stará Nadácia pre pruské zámky a záhrady Berlín-Brandebursko (nem. Stiftung Preußische Schlösser und Gärten Berlin-Brandenburg) založená v roku 1995.

Koncepcia Fridricha Veľkého

Terasy

Hneď ako sa Fridrich II. stal 31. mája 1740 po smrti svojho otca pruským kráľom, začal s prípravami na premenu celého územia dnešného Parku Sanssouci. Najskôr 10. augusta 1744 rozhodol Fridrich o založení viničných a okrasných terás na južných svahoch návršia Bornstedt. Predtým bol celý pahorok porastený dubmi, ktoré za panovania Fridricha Viliama I., otca Fridricha Veľkého, boli vyrúbané a použité v Postupime k založeniu stavieb vybudovaných na málo únosných pôdach bývalých mokradí. Fridrich Veľký sa preto rozhodol vzniknutú holinu (Wüsten Berg – Holý vrch) skultivovať a premeniť na francúzsky park so zámkom na najvyššom mieste. Prácou poveril staviteľa Georga W. von Knobelsdorfa, ktorý sa pri projektovaní riadil skicami a pokynmi kráľa.

Svah bol rozčlenený do šiestich širokých terás situovaných tak aby bolo čo najlepšie využité dopadajúce slnečné lúče. Oporné múry poslúžili na osadenie treláži po ktorých sa rozrastali kríky vinnej révy dovezené z Portugalska, Talianska, Francúzska, ale aj z nemeckého Neuruppinu. Murivo bolo prerušované 168 zasklenými nikami v ktorých rástli figovníky. Pozdĺž hrany každej terasy bol pruh udržiavaného trávnika v ktorom rástli tvarované tisy. Trávniky boli ohraničené nízkym živým plotom zo zákrskov ovocných stromov. Stredovú osu terasovej záhrady tvorí schodište so 120 schodmi, (dnes ich má 132), prerušované v úrovni jednotlivých terás a z oboch strán pahorku boli k terasám prístupové rampy.

Parter

Parter zámku tvorí baroková kvetinová záhrada založená v roku 1745. V jej strede je od roku 1748 Veľká fontána, (nem. Grosse Fontäne), ktorej sú rozmiestnené mramorové sochy božstiev Venuše, Merkúra, Apolóna, Diany, Junóny, Jupitera, Marsa a Minervy spolu s alegorickým zobrazením štyroch elementov – ohňa, vody, vzduchu a zeme. Sochy Venuše a Merkúra, práce francúzskeho sochára Jean-Baptisty Pigalla a lovecké skupiny predstavujúce Vzduch a Vodu od Lamberta Sigisberta Adama sú darom francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Ostatné postavy pochádzajú z dielne Françoisa Gasparda Adama, ktorý viedol v Berlíne francúzsky sochársky ateliér založený Fridrichom Veľkým. Dokončenie celého súboru sôch sa datuje k roku 1764. Kúsok odtiaľ bola zeleninová záhrada, ktorú už v roku 1715 založil Fridrich Viliam I. Svoju jednoduchú úžitkovú záhradu nazýval tento sporivý pruský kráľ ironicky „moje Marly“ čím narážal na nákladnú záhradu v Marly-le-Roi francúzskeho „Kráľa Slnko“ Ľudovíta XIV. Fridrich Veľký si ale spojenie kvetinovej a úžitkovej záhrady veľmi cenil. Podľa neho sa tak názorne ukázalo zjednotenie jeho záľub, lebo miloval ako umenie, tak čerstvú zeleninu.

Budova zámku

Príprava stavby zámku začala 13. januára 1745 kedy Fridrich II. vládnym nariadením prikázal vybudovať „Lust-Haus zu Potsdam“. Podľa jeho skíc vypracoval dvorný architekt Georg Wenzeslaus von Knobelsdorff stavebný projekt. Pretože kráľov návrh predpokladal len prízemnú stavbu, navrhol mu von Knobelsdorff budúci zámok podpivničiť, zdvihnúť tým úroveň prízemia a presunúť celý objekt bližšie k okraju najvyššej terasy, aby bol viac exponovaný pri pohľadoch z parteru. Fridrich ale jeho návrhy odmietol, neželal si reprezentatívny palác, pretože dával prednosť intimite nízkej budovy v rokokovom štýle bez väčších nárokov na reprezentáciu. Požadoval priame spojenie vnútorných zámockých priestorov so záhradnými terasami bez zbytočných schodov. Jeho víziou bolo zapojenie prírody do kultúry bývania.

Fridrich Veľký u všetkých stavieb vykonávaných na jeho príkaz v Postupime a Berlíne osobne zasahoval do ich administratívneho vedenia i ich umeleckého výrazu. To samozrejme krížilo predstavy architektov a tak nakoniec rozpory medzi kráľom a jeho architektom vyústili v roku 1746 v odstránenie von Knobelsdorffa z prác na stavbe zámku (oficiálne však rezignoval zo zdravotných dôvodov). Stavbu dokončil holandský staviteľ Jan Bouman, ktorý stavbu riadil už od roku 1745.

Po dvoch rokoch výstavby bol 1. mája 1747 zámok vysvätený napriek tomu, že niektoré izby neboli ešte dokončené. Ak Fridrich Veľký nebojoval, trávil letné mesiace na svojom zámku koncipovanom tak, aby vyhovoval jemu a ním pozvaným hosťom. Od svojej manželky Alžbety Kristíny Brunšvicko-Bevernskej zostával odlúčený už od svojej korunovácie v roku 1740. Kráľovná bývala na zámku Schönhausen, zatiaľ čo Sanssouci bol aj „sans femmes“ (bez žien).

Fridrich II. Veľký žil relatívne skromne. Nad plesmi, maškarnými bálmi a loveckými zábavami víťazili v Sanssouci filozofické diskusie, prechádzky, literatúra a koncerty. Palácu hovoril „môj vinohradnícky domček“ (Mein Weinberghäuschen) a určil ho k pobytom len od konca apríla do začiatku októbra. V tejto letnej rezidencii (tzv. maison de plaisance) chcel pobývať sám, prípadne so svojimi hosťami, a bezstarostne (sans souci) sa venovať svojim koníčkom a umeleckým záľubám. Zámok Fridrichovi úplne vyhovoval a tak odmietal návrhy na modernizačné a udržiavacie práce.

Hrob Fridricha II. Veľkého

Fridrich II. zomrel na zámku Sanssouci 17. augusta 1786. Prial si byť pochovaný skromne, vedľa zámku na najvyššej terase vedľa svojich pochovaných psov. Napriek výslovnému kráľovmu prianiu usporiadal Fridrichovi jeho bratanec a nástupca na tróne Fridrich Viliam II. obradný pohreb v posádkovom kostole v Postupime, kde boli kráľove ostatky uložené vedľa hrobu jeho otca Fridricha Viliama I.

Truhly oboch kráľov boli počas druhej svetovej vojny vyzdvihnuté z hrobov a v marci 1943 boli uschované do bunkru v Postupime – Eiche, odkiaľ ich v marci 1945 pred postupujúcou Červenou armádou previezli a ukryli v soľnej bani Bernterode v Eichsfelde (Durínsko). Tu ich objavili americkí vojaci a premiestnili do kostola sv. Alžbety v Marburgu (Hesensko). V auguste roku 1952 boli truhly pruských kráľov prevezené na hrad Hohenzollern v Bádensku-Württembersku. Po páde východnej Nemeckej demokratickej republiky a zjednotení Nemecka konečne mohli Fridrichove ostatky podľa jeho poslednej vôle spočinúť na Sanssouci. Vo výročný deň jeho smrti 17. augusta 1991 bola truhla s eskortou Bundeswehru dopravená do Postupimu a v noci uložená do hrobu, ktorý si Fridrich v roku 1744 nechal pripraviť. Kedysi povedal "quand je serai là, je serai sans souci", (až tu budem, budem už bez starostí), ale jeho želanie sa mu splnilo až po 205 rokoch.

Galéria

Koncepcia zámku a záhrad – skica Fridricha Veľkého
Zámocké terasy - oporné múry s trelážami pre víno a nikami dopĺňajú stálozelené tisy
Terasy zámku v lete
Nový palác

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sanssouci

Externé odkazy

Panoráma 360° deutschlandpanorama.de Archivované 2008-03-23 na Wayback Machine a arounder.com

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sanssouci na českej Wikipédii.

Châteaux et parcs de Potsdam et Berlin**
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

zámok Sanssouci
Štát	Nemecko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, ii, iv
Identifikačné č.	532
Región**	Lokality Svetového dedičstva v Európe
Súradnice	52°24′15″S 13°02′19″V / 52,40417°S 13,03861°V / 52.40417; 13.03861
História zápisu
Zápis	1990 (14. zasadnutie)
Dodatky	1999
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.