SIG 33
| 15 cm schwere Infantrie Geschütz 33 | |
|---|---|
 sIG 33 na podvozku PzKpfw Ib počas bojov na východnom fronte, jún 1942. | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 4 (vodič, veliteľ, nabíjač, strelec) |
| Dĺžka | 5 401 mm |
| Šírka | 2 600 mm |
| Výška | 1 900 mm |
| Hmotnosť | 11 200 kg |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 5 – 30 mm |
| Hlavná zbraň | 150 mm húfnica sIG 33 |
| Sekundárne zbrane | 1x guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm (voľný) |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | benzínový šesťvalec Maybach HL62TRM 100 kW (140 hp) |
| Odpruženie | listové pružiny |
| Max. rýchlosť | 40 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | 10,9 hp/tona |
| Dojazd | 190 km (na ceste) |
| Priechodnosť | zákop široký 1 m |
sIG 33 (skratka pre schweres Infanterie Geschütz 33 – ťažké pechotné delo 33) bolo nemecké ťažké samohybné delo používané v 2. svetovej vojne. Montované na podvozku rôznych tankov PzKpfw I, II a ďalších.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Bojové nasadenie pechoty nemeckej armády na začiatku vojny naznačovalo, že okrem koňmi a automobilmi ťahaných húfnic je veľmi účelnou zbraňou použitie samohybných húfnic, ktoré by mohli postupovať s pechotou v prvej línii. Toto bolo zvlášť potrebné v motorizovaných divíziách. Padlo preto rozhodnutie modifikovať pre tieto účely niektorý z tankových podvozkov.
Prototyp použil podvozok z tanku Panzer I Ausf. B. Na korbe bol inštalovaný jednoduchý plechový štít so 150 mm húfnicou s takmer celou lafetou, ktorej chýbali len kolesá. Stroj bol označovaný ako 15-cm sIG 33 auf Geschützwagen I Ausf B. Vo februári 1940 bolo takto modifikovaných 38 kusov podvozkov tanku Pz IB. Tieto stroje boli po prvýkrát nasadené v máji 1940 pri útoku na Belgicko, Holandsko a Francúzsko. Bojové nasadenie ukázalo, že táto koncepcia nebola najlepšia, stroj mal veľmi vysokopoložené ťažisko, slabé pancierovanie a preťažený podvozok. Čoskoro sa preto začalo uvažovať o inštalácii na vhodnejší podvozok. Vo februári 1941 bol vyrobený prvý prototyp stroja inštalovaný na podvozok tanku PzKpfw II Ausf B. Pôvodný tankový podvozok bol predĺžený o 60 cm, čo znamenalo pridanie ďalšieho kolesa, a rozšírený o 32 cm pre lepšie zaobchádzanie so zbraňou počas boja. Hrubé 15 mm pláty tvorili predné a bočné pancierovanie zbrane. Nový variant bol označený ako 15-cm sIG 33 auf Fahrgestell Panzerkampfwagen II (Sf) ale kvôli technickým problémom pri úprave podvozku sa dodávka nových strojov oneskorila na koniec roku 1941. 15 cm húfnica sIG 33 mala so sebou 30 nábojov, mohla sa otáčať do strán maximálne o 5° a používala zameriavač Rblf36. Bolo vyrobených 12 kusov týchto strojov.
Podobným spôsobom boli modifikované podvozky tankov PzKpfw 38(t). Tieto stroje boli známe ako 15-cm sIG 33 (Sf) auf PzKpfw 38(t) Bison. Stroje s inak riešenou nástavbou boli označované ako Grille. Medzi februárom a aprílom 1943 bolo vyrobených 90 kusov. Rovnako bola korba sIG 33 inštalovaná aj na podvozky tanku PzKpfw III. Celkovo bolo vyrobených 370 kusov.
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Stroje sIG 33 na podvozku tanku PzKpfw I boli nasadené pri útoku na Francúzsko a neskôr do roku 1943 operovali na východnom fronte.
sIG 33 na podvozku PzKpfw II boli transportované do severnej Afriky, kde na začiatku roku 1942 sformovali schwere Infanteriegeschütz-Kompanie (mot.) Rotu ťažkých samohybných húfnic. Najprv boli vyslané k Schützen-Regiment 155 a neskôr boli premiestnené k Schützen-Regiment 200; obidve boli časťou 90. leichte Afrika-Division. Obidve skupiny bojovali až do porážky mocností Osi v Tunise v roku 1943.
Stroje na podvozku československých tankov Panzerkampfwagen 38(t) boli nasadené hlavne na východnom fronte, ale v radoch 2. pancierovej divízie sa účastnili aj bojov v Normandii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému SIG 33
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Bishop, Ch.: The encyclopedia of weapons of World War II. Londýn: Barnes & Noble, Inc., 1998, s. 112
- Chamerlain, P., Doyle, H.L.: Encyclopedia of German Tanks of World War Two. Weidenfeld Military, Cassell, 1999, 272 s.