Súľovské skaly
| Súľovské skaly | |
| geomorfologický podcelok Súľovských vrchov | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Žilinský |
| Okresy | Žilina, Bytča, Považská Bystrica |
| Nadradená jednotka |
Súľovské vrchy |
| Susedné jednotky |
Podmanínska pahorkatina Zliechovská hornatina Domanižská kotlina Rajecká kotlina Skalky Žilinská pahorkatina Manínska vrchovina |
| Podradené jednotky |
Súľovská kotlina |
| Súradnice | 49°10′0″S 18°35′0″V / 49,16667°S 18,58333°V |
| Najvyšší bod | Žibrid |
| - výška | 867 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Súľovské skaly | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov, charakteristický výrazným členitým reliéfom. Nachádzajú sa približne 10 km smerom na juh od mesta Bytča. Sú turisticky vyhľadávanou lokalitou, nachádza sa v nich národná prírodná rezervácia Súľovské skaly[1]. Najvyšším vrchom je Žibrid s výškou 867 m n. m.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádzajú sa v západnej časti Súľovských vrchov. Zo severu a severozápadu ich ohraničuje Manínska vrchovina, zo západu Podmanínska pahorkatina, z juhu Zliechovská hornatina a Domanižská kotlina a z východu Rajecká kotlina, Skalky a Žilinská pahorkatina.[2][3]. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod.
Prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Horninovým základom Súľovských skál je zväčša charakteristický treťohorný (konkrétne eocénny[4]) karbonátový zlepenec (s klastami starších rozrušených vápencov a dolomitov) tvoriaci súčasť borovského súvrstvia centrálnehokarpatského paleogénu. Zlepence sú nedokonale vrstevnaté[4], čo naznačuje, že vznikali v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými útesmi vtedajšieho mora. Podložie tvoria staršie druhohorné dolomity a slienito-bridličnaté súvrstvia. Terén bol v priebehu neogénu zvrásnený, pričom sa vytvorili početné antiklinály a synklinály. S časom sa potom prejavil jav označovaný ako inverzia reliéfu, kedy rozpraskané horniny v osovej časti antiklinály podľahli erózii skôr ako synklinálna časť, preto pozostatky synklinály budujú dnes vyššie časti územia ako kedysi vyššie položené antiklinály[4]. Osou vrcholu bývalej antiklinály teraz vedie dolina typu combe, ktorá vyúsťuje do obce Súľov-Hradná.
Ide o relatívne malú plochu územia s vysokou koncentráciou geomorfologických tvarov ako poskladané skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole a pod., s často bizarným tvarom.
Jedným z najznámejších útvarov je Gotická brána. V Súľovských skalách sa nachádzajú aj dve jaskyne (jednou z nich je Prírodná pamiatka Šarkania diera) a zrúcanina Súľovského hradu.
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1971 bola v oblasti vyhlásená štátna prírodná rezervácia na ploche 543 ha[3]. Dnes je oblasť súčasťou národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Po celom území vedie značený náučný chodník vystavaný roku 1975 a rekonštruovaný a upravený v rokoch 1994, 1997 a 1998. Je dlhý 7,5 km a má 16 zastávok, ktoré sú doplnené 17 informačnými tabuľami[5]. Prechádzky nie sú fyzicky veľmi náročné.
Horolezecká činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Lezecké cesty majú dĺžku 15 – 40 m a náročnosť 4 – 10 stupňov UIAA[6].
- Celoročne povolené veže: Tabuľa, Školská veža, Veža nad ohniskom
- Sezónne povolené: Veterná, Sokolíky, Kozie diery, Podsvetie, Tisícročná (medzi 1. 7 až 31. 12.)
- platí pre členov SHS James / členov organizácii UIAA, výnimka platná do 31. 8. 2008
Fotografie
[upraviť | upraviť zdroj]-
Gotická brána -
Obrovská brána -
-
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Súľovské skaly. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- ↑ a b Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, 790 s.
- ↑ a b c Mišík, M., 1979; Geologické exkurzie po Slovensku, SPN, Bratislava, 359 s.
- ↑ Náučný chodník Súľovské skaly prístup 9.8.2008
- ↑ http://www.portal.gov.sk prístup 8. 9. 2008
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Súľovské skaly
