Pyramída Amenemheta I.
- Pyramída Amenemheta I.
- MENO
-
- swt-ḫˁ-jmn m ḥ3.t
- Amenemhetove (kultové) miesta sa zjavujú v žiare
- ÚDAJE
- Lokalita: Lišt
- Staviteľ: Amenemhet I.
- Obdobie: 12. dynastia
- Typ: pravá
- Materiál: nepálená tehla, vápenec
- Základňa: 85 m
- Pôvodná výška: ~55 m
- Súčasná výška: ~20 m
- Objem: 129 360 m³
- Sklon: 54° 27′ 44″
- Hrobka Ka: žiadna
- Pyramídy kráľovien: žiadna
Súradnice: 29°34′29.2″S 31°13′30.3″V / 29,574778°S 31,225083°V
Pyramída Amenemheta I. alebo Lepsius LX je kráľovská hrobka, ktorá stojí pri dedine Lišt neďaleko údolia rieky Níl, v úrovni severného okraja Fajjúmskej oázy v Egypte.
Pyramídu postavil zakladateľ 12. dynastie, faraón Amenemhet I. (okolo 1991–1962 pred Kr.), asi neďalekého novozaloženého sídelného mesta Ic tauej, ktoré je dodnes neobjavené. Egyptológovia predpokladajú, že ležalo niekde v okolí dnešnej dediny Lišt.[1][2] Faraón mal nekráľovský pôvod a pravdepodobne zastával pôvodne funkciu mocného vezíra u svojho predchodcu.[3][2]
Pyramída
[upraviť | upraviť zdroj]Poloha pyramídy, rovnako ako sídelného mesta blízko nej, dokazuje narastajúci ekonomický význam Fajjúmskej oázy. Pyramída sa tvarom a formou priestorov snaží priblížiť pyramídam Starej ríše.[4] V súčasnosti je z nadzemnej časti pyramídy okolo 20 m vysoká kopa nepálených tehál. Je to nielen kvôli starovekým zlodejom kameňa, ale aj kvôli použitej technológii pri stavbe superštruktúry, ktorá znižovaním svojej kvality počas stáročí od čias začiatku Starej ríše, dospela až do formy, keď okrem povrchového vápencového obloženia sa kameň použil už len na lokálne vystuženie inak hlineného jadra. Pyramída má v jadre skelet, tvorený priečkami z kamenných blokov lokálneho vápenca v smeroch od stredu k rohom a kolmo na hrany základne pyramídy. Miesta medzi priečkami sú vyplnené surovými tehlami. Na dokončené jadro sa položil obklad z kvalitného vápenca. Vstup do pyramídy bol tradične v ose pred severnou stenou v podlahe dvora a zakrývala ho severná kaplnka. Subštruktúra je jednoduchá: Od vstupu chodba, obložená červenou žulou, zostupovala rovno smerom k miestnosti pod vrcholom pyramídy, odkiaľ sa dalo dostať do pohrebnej komory so sarkofágom zvislou šachtou v štvorcovej podlahe predsiene. Z červenej žuly bol aj uzatvárací blok na začiatku chodby. Dnes je pohrebná komora zatopená podzemnou vodou.[5]
Pyramídový komplex
[upraviť | upraviť zdroj]Pyramída a zádušný chrám boli obohnané dvojicou múrov a v areáli komplexu sa našli mastaby a šachtové hroby členov kráľovskej rodiny a dvoranov. Zádušný chrám stál pred východnou stenou pyramídy, bol položený na rovine, ktorá bola nižšie ako základňa pyramídy a bol menší ako iné zádušné chrámy z blízkej minulosti. Mal vlastný názov „Velebná je Amenemhetová krása“.[6] Dodnes sa zachovalo len nepatrné množstvo jeho pozostatkov, takže jeho teoretická rekonštrukcia je veľmi problematická. Jednými z mála nájdených častí chrámu je fragment žulových nepravých dverí, oltár z obetnej siene a zakladací depozit s obsahom.[7] Preskúmaná bola len časť chrámu, z čoho sa dá usudzovať, že výzdoba bola inšpirovaná terasovým chrámom Mentuhotepa II. v Dér el-Bahrí a bližšie neučenými reliéfmi zo Starej ríše.[7] Kedysi otvorená a zdobená vzostupná cesta bola skúmaná len minimálne a údolný chrám skúmaný nebol, pretože leží pod hladinou spodnej vody. Nenašla sa stopa po kultovej pyramíde.[7]
Výskum
[upraviť | upraviť zdroj]Ako prvý vnikol do pyramídy roku 1882 Maspero, v rokoch 1894–95 na neho nadviazala francúzska výprava pod vedením Jéquiera a Gautiera, potom v rokoch 1902–34 expedícia Metropolitného múzea v New Yorku s Lythgoom a Maceom. Už Maspero si v raných štádiách výskumu všimol, že pri výstavbe pyramídy a okolitých objektov boli druhotne použité kamenné bloky, ktoré pôvodne patrili k iným architektonickým komplexom. Našli sa bloky nesúce mená Chufua, Rachefa, Venisa a Pepiho (II. ?). Napr. žulové obloženie zostupnej chodby je z Rachefových kamenných blokov.[4] Existuje domnienka, že už počas panovania Amenenmheta I. boli chrámy panovníkov Starej ríše v ruinách, hlavne údolné chrámy. Nevylučuje sa ani možnosť, že si Amenemhet privlastnil stavebný materiál z ďalších, dnes nám neznámych stavieb, ktoré kedysi stáli neďaleko pyramídového komplexu.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Shaw 2003, s. 174
- ↑ a b Verner 2008, s. 308
- ↑ Shaw 2003, s. 172
- ↑ a b Lehner 1997, s. 168
- ↑ Verner 2008, s. 309
- ↑ a b Verner 2008, s. 310
- ↑ a b c Lehner 1997, s. 169
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
- Shaw, Ian, ed. (2003), Dějiny starověkého Egypta, Praha: BB/Art, ISBN 8072579754
- Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyramída Amenemheta I.
