Preskočiť na obsah

Prielom (sedlo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prielom
poľ. Rohatka
sedlo
Prielom z Litvorovej doliny
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský kraj, Tatry
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 290,4[1] m n. m.
Súradnice 49°10′38″S 20°08′41″V / 49,177278°S 20,144861°V / 49.177278; 20.144861
Najľahší výstup Z Veľkej Studenej doliny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Prielom
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prielom (2 290,4 m n. m.[2]; poľ. Rohatka, maď. Rovátka, nem. Kerbchen) je významné sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Je to úzka hlboká štrbina medzi Východnou Vysokou, presnejšie Východnou a Divou vežou, presnejšie Vežou nad Prielomom. Prielom je dôležitým priechodom medzi Veľkou Studenou dolinou a Bielovodskou dolinou.[3]

Charakteristická úzka štrbina bola pomenovaná podľa prelomeného výzoru. Podobný význam má v nemčine (vrúbok) a v maďarčine Rovátka (malý zárez, vrúbok). Poliaci prevzali názov z maďarčiny.[3]

Prví návštevníci

[upraviť | upraviť zdroj]

Už v 19. storočí ju využívali prví turisti. Avšak prvú písomnú zmienku o prechode cez toto sedlo zanechal Karl Kalchbrenner, ktorý s dvoma turistami a dvoma horskými vodcami prešiel cez sedlo v roku 1864. V zime 11. mája 1911 prešli cez sedlo Lajos K. Horn a Jenő Serényia. V roku 1913 dvaja poľskí lyžiari.

Chodník do sedla

[upraviť | upraviť zdroj]

Vybudoval ho v roku 1912 Uhorský karpatský spolok a jeho kežmarská sekcia. Zo strany Bielovodskej doliny bol vybudovaný o niečo neskôr, lebo javorinský knieža Christian Hohenlohe, dlho nechcel pripustiť, aby sa na jeho území, ktorým bola aj Bielovodská dolina, rozvíjal cestovný ruch. Výstavby zrealizoval až Klub československých turistov v 30. rokoch 20. storočia. Na exponovaných miestach boli upevnené reťaze.[4]

Do sedla vedie značka z Tatranskej Lomnice, resp. Starého Smokovca na Lysú Poľanu. Trasa od Zamrznutého plesa je technicky náročnejšia po stúpačkách a reťaziach.

Zo sedla Prielom nevedie turistický značkovaný chodník priamo na Východnú Vysokú; túto trasu možno absolvovať iba s horským vodcom. Pomerne ľahko možno vystúpiť na Východnú Vysokú z Prielomu zídením po modrej značke na severnú stranu z hlavného hrebeňa k rázcestiu so zelenou značkou nad Zamrznutým plesom, odtiaľ po zelenej značke vystúpať do sedla Poľský hrebeň a ďalej vystúpiť po značke na Východnú Vysokú.[5][6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
  2. Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  4. BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94.
  5. ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokhorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.
  6. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rohatka na poľskej Wikipédii.