Preskočiť na obsah

Prescott Bush

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prescott Bush
americký senátor a bankár
americký senátor a bankár
Narodenie15. máj 1895
Columbus, Ohio, USA
Úmrtie8. október 1972 (77 rokov)
New York, New York, USA
PodpisPrescott Bush, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Prescott Bush

Prescott Bush (* 15. máj 1895, Columbus, Ohio, USA – † 8. október 1972, New York) bol americký senátor za štát Connecticut a bankár pracujúci na Wall Street. Jeho syn, George H. W. Bush, a vnuk George W. Bush sa neskôr stali prezidentmi USA. Jeho otec sa volal Samuel Prescott Bush a matka Flora Sheldon.

2. Svetová vojna a podpora Nacistického Nemecka

[upraviť | upraviť zdroj]

Z dokumentov, ktoré objavil denník Guardian v americkom národnom archívu, vyplýva, že Prescott Bush aj naďalej po roku 1934 obchodoval s nacistickým režimom v Nemecku ešte v dobe, kedy už Spojené štáty viedli proti Nemecku vojnu, a v dobe, kedy boli známe informácie o nacistických plánoch a nacistickej politike. Prescott Bush úzko spolupracoval s firmami, ktoré financovali Hitlerov vzostup k moci. Tak tiež sa argumentuje, že peniaze, ktoré Prescott Bush ukoristil, vytvorili bohatstvo Bushovej rodiny a založili jeho politickú dynastiu.

Bushove obchodné transakcie s nacistickým Nemeckom dosiaľ neboli príliš podrobne preverované. V poslednej dobe však zažalovali dve osoby, ktoré prežili holocaust, Bushovu rodinu o viac-miliónové odškodné. O veci tak tiež vyšli tri knihy.

Aj keď nikto netvrdí, že Prescott Bush sympatizoval s nacizmom, z dokumentov vyplýva, že firma, pre ktorú pracoval, Brown Brothers Harriman, fungovala ako americká základňa pre nemeckého priemyselníka Fritza Thyssena, ktorý financoval Hitlera v 30. rokoch, než sa s ním koncom 30 rokov v hneve rozišiel. Bush bol riaditeľom newyorskej Union Banking Corporation, ktorá zastupovala Thyssenove záujmy v USA a pokračoval v práci pre tuto banku i potom, čo Amerika vstúpila do vojny proti Nemecku.

Prescott Bush bol tak tiež v správnej rade najmenej jednej firmy, ktorá tvorila sieť multinacionálnej spoločnosti "Bielych koní", ktoré umožňovali Thyssenovy presúvať svoj kapitál po celom svete.

Thyssen vlastnil najväčšiu oceliarsku a uhoľnú spoločnosť v Nemecku a zbohatol z Hitlerovho zbrojenia v období medzi dvoma svetovými vojnami. Prescott Bush mal aj pozoruhodné väzby na Konsolidovanú sliezsku oceliarsku spoločnosť, ktorá za druhej svetovej vojny používala nacistické otrokárske práce, otrokov z Osvienčimu.

20. Október 1942 americká vláda skonfiškovala kapitál banky UBC, kde bol Prescott Bush riaditeľom. neskôr americká vláda skonfiškovala aj majetok dvoch pobočiek aj Bushove Sliezsko-americké spoločnosti.

V americkom národnom archívu je aj súbor dokumentov, týkajúcich sa nemeckého koncernu IG Farben, ktorý bol po vojne stíhaný za vojnové zločiny.

V 30 rokoch nebolo pre amerických podnikateľov ilegálne spolupracovať s Nemeckom a veľa známych amerických podnikov investovalo v tej dobe do nemeckého priemyslu. Ale všetko sa zmenilo potom, čo Nemecko v roku 1939 napadlo Poľsko. Aj potom by sa však dalo argumentovať, že Bush mal právo obchodovať s Nemeckom, pretože až do útoku na Pearl Harbor r. 1941 boli USA vo vojne neutrálnou mocnosťou. Problémy začali 30. Júla 1942, kedy newyorský list Herald Tribune zverejnil článok s titulom "Hitlerov mecenáš má v americkej banke 3 milióny dolárov." Banka UBC skupovala zlato a to vyvolalo podozrenie, že je tajným zdrojom majetku pre Thyssena a ďalších vysokých funkcionárov nacistického režimu. Komisia pre majetok cudzincov začala vec vyšetrovať.

Nie je dostatočne jasné, aké presne väzby existovali medzi Prescottom Bushom, Thyssenom, firmou Konsolidovaná sliezska oceliarska spoločnosť a Osvienčim. Thyssenovým partnerom v Spojených oceliarňach bol Friedrich Flick, oceliarsky magnát, ktorý čiastočne vlastnil IG Farben, mocnú nemeckú chemičku. Flickove továrne v Polsuy silne využívali otrocké práce väzňov z koncentračných táborov v Poľsku. Podľa článku v New York Times z 18. Marca 1934 vlastnil Flick dve tretiny Konsolidovanej sliezskej oceliarskej spoločnosti a Američania vlastnili zvyšok.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]