Preskočiť na obsah

Permakultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Permakultúra je praktickou metódou komplexného dizajnu udržateľných ľudských sídiel nasledovaním vzorov prírody.

Čo je permakultúra?

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný význam pojmu permakultúra (permaculture) bol permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture), t. j. poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture).

Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou.

Permakultúrny dizajn je systém usporiadania koncepčných, materiálových a strategických komponentov do vzoru, ktorý funguje v prospech života vo všetkých jeho formách.

Permakultúra má tri hlavné piliere:

  1. Zdieľaná etika vo forme „starostlivosti o zem“, „starostlivosti o ľudí“ a „spravodlivých podielov“ (čo v skratke znamená uvedomiť si limity populácie a spotreby a na základe toho spravodlivo prerozdeľovať zdroje k ďalšej práci pre starostlivosť o zem a starostlivosť o ľudí). Permakultúra taktiež zdôrazňuje dôležitosť prijatia osobnej zodpovednosti za konanie každého z nás.
  2. Ekologické princípy získané pozorovaním prírodných systémov ekológmi ako Birch a Odum.
  3. Nástroje a procesy dizajnu, ktoré umožňujú jednotlivcom alebo skupinám zostaviť konceptuálne, materiálne a strategické prvky do „vzoru“ alebo „plánu akcie“, ktorý môže byť uskutočnený a udržiavaný s minimom zdrojov.

Filozofia permakultúry

[upraviť | upraviť zdroj]

je filozofiou

  • spolupráce s prírodou, radšej než boja proti nej;
  • dôkladnejšieho a premysleného pozorovania, radšej než prehnaného a bezmyšlienkovitého konania;
  • nazerania na systémy vo všetkých ich funkciách, radšej než požadovaním len jedného produktu z nich; a
  • umožnenia systémom prejaviť ich vlastnú evolúciu.

V roku 1974 dvaja AustrálčaniaBill Mollison (výskumník prírodných ekosystémov a austrálskych pralesov na Tasmánskej Univerzite) a jeho študent David Holmgren (architekt) rozvinuli a vylepšili koncept permakultúry, ktorý viedol k vydaniu publikácií Permaculture One a Permaculture Two.

Od opustenia práce na Univerzite v roku 1978 Bill Mollison venoval všetku svoju energiu rozvoju a vylepšovaniu systému permakultúry a rozširovaniu tejto idey a princípov do celého sveta. Vyučil tisícky študentov a podieľal sa na mnohých príspevkoch, učebných osnovách, odborných správach a odporúčaniach pre projekty fariem, mestských častí, a lokálnych samosprávnych jednotiek. V roku 1981 bola Billovi Mollisonovi za jeho prácu v environmentálnom dizajne udelená Cena za správne živobytie (Right Livelihood Award) niekedy nazývaná Alternatívna Nobelova cena.

V roku 1979 bol založený Inštitút Permakultúry (The Permaculture Institute), aby vyučoval praktický dizajn udržateľných pôdnych, vodných, rastlinných, právnych a ekonomických systémov študentov celosvetovo. Kurzy sú otvorené komukoľvek, bez diskriminácie na základe veku, pohlavia, náboženstva či vzdelania.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Permakultúra je dnes dobre stabilizovaná po celom svete a je niekoľko inšpirujúcich príkladov jej použitia. Zimbabwe má 60 škôl navrhnutých použitím permakultúry, s národným tímom pracujúcim v rámci oddelenia rozvoja školských osnov. Najvyšší komisár OSN pre utečencov vypracoval správu o využití permakultúry v situáciách utečencov po úspešnom použití v táboroch v Južnej Afrike a Macedónii. Kmeň v Peru sa dostal spod rastúcej závislosti na štátnej podpore k sebestačnosti a podpore iných kmeňov. Vojenská základňa v USA sa transformuje na eko-biznis park a raj divočiny.

Počas mnohých rokov od jej skoncipovania permakultúra ukázala, že je úspešným praktickým prístupom dizajnu udržateľných systémov a môže byť použitá v každej klimatickej a kultúrnej oblasti.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Mollison, Bill a Reny Mia Slay (1991): Úvod do permakultúry, vyd. Permakultura(CS) v r. 1999
  • Whitefield, Patrick (1993): Permakultura v kostce, vyd. nakladatelství Synergie
  • Fukuoka, Masanobu (1978): Revolúcia jednej slamky (Úvod do farmárčenia prírodnou metódou), vyd. Nadácia Zelená alternatíva v r. 1996, reedícia v roku 2007 Alter Nativa o.z. Brdárka