Perikles
Perikles (cca. 495 pred Kr. – 429 pred Kr., (starogr. Περικλῆς – Perikles/iný prepis Periklés) bol politik, rečník a zástanca demokracie v starovekých Aténach v Grécku.
Historici Thukydides a Plutarchos ho chválili ako čestného, nepodplatiteľného človeka. Bol vedúcou postavou kultúrneho a politického života Atén v ich zlatom období druhej polovice 5. storočí pred Kr.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z aristokratického rodu, napriek tomu sa však zásadne pričinil o rozvoj aténskej demokracie aj o kultúrny a mocenský rozvoj Atén. V roku 462 pred Kr. viedol spoločne s ďalším aténskym politikom Efialtom, zásadným zástancom demokratickej cesty, víťazný politický boj proti mocnej aristokratickej konzervatívnej rade areopágu a po Efialtovej smrti (461 pred Kr.) stál v podstate až do konca svojho života na čele aténskej demokracie.
Prvýkrát bol zvolený za archonta v roku 461 pred Kr.. Hlavným obdobím jeho vplyvu boli roky 443 pred Kr. – 429 pred Kr., keď bol každoročne okrem roku 430 pred Kr. zvolený za prvého stratéga (celkovo bol zvolený až 14 krát). Jeho politické kroky smerovali k prehlbovaniu aténskej demokracie. Roku 454 pred Kr. presadil, aby väčšina slobodných aténskych obyvateľov mužského pohlavia mohla od tých čias vykonávať ktorýkoľvek úrad vlády, všetky rozhodnutia súdov mestského zhromaždenia podliehali väčšinovému hlasovaniu a úradníci brali štátny plat. Snem nazývaný eklézia (ekklésiá), volený občanmi, povýšil na najvyšší štátny orgán, pre ktorý návrhy na prerokovanie pripravovala tzv. rada päťsto (bullé). Rozšíril kompetencie najvyššieho porotného súdu héliaia a umožnil v ňom zasadať aj nemajetným občanom tým, že im za každý deň preplácal náhradu ušlého zisku vo výške dvoch obolusov. Tým zaviedol prax porotných súdov, používanú v súdnictve dodnes.
Perikles aténsku ríšu rozširoval prostredníctvom Aténskeho námorného spolku, konfederácie gréckych štátov. V tej dobe sa Aténsky námorný spolok fakticky premenil na aténsku námornú ríšu. Roku 440 pred Kr. zlikvidoval povstanie na ostrove Samos. Osobne viedol vojenskú výpravu k Čiernemu moru, aby zaistil bezpečnú dopravu obilia z jeho pobrežia do Atén. Perikles bol nielen skvelým rečníkom, vojvodcom, ale i človekom, ktorý podporoval umenie. Roku 447 pred Kr. začal rozsiahly program výstavby pamätníkov – vtedy vznikol aj chrám bohyne Atény – Partenón na Akropole. Keď roku 431 pred Kr. vypukla peloponézska vojna so Spartou, presvedčil Aténčanov, aby sa z vidieka uchýlili za hradby mesta a spoľahli sa na ochranu aténskych námorných síl. Táto voľba však v roku 430 pred Kr. spôsobila morovú epidémiu a Perikles bol zosadený z funkcie prvého stratéga. V nasledujúcom roku ho síce zvolili znovu, no čoskoro však zomrel na mor.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perikles
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok