Peirithoos
O rovnomennej planétke pozri 26763 Peirithoos.
Peirithoos (starogr. Πειρίθοος – Peirithoos, lat. Pirithous) je v gréckej mytológii kráľ Lapithov, syn a nástupca kráľa Ixióna.
Peirithoos nepovažoval svoj kráľovský pôvod za dosť vznešený a tak uvádzal ako svojho pravého otca najvyššieho boha Dia, čo sa mu stalo osudným. Túto opovážlivosť zdedil po svojom otcovi Ixiónovi, ktorý zákerne zavraždil svojho svokra a potom si ešte na hostine u Dia dovolil zvádzať jeho manželku Héru. Zeus ho za to zvrhol do Tartaru, kde je vpletený do kolesa, ktoré sa neustále otáča. Podobne Peirithoos si odpykáva v podsvetí svoj trest, sedí bez pohybu v kamennom kresle až do konca vekov.
Keď Peirithoos nastúpil na lapithský trón, chcel si zmerať sily s Heraklovým priateľom aténskym kráľom Théseom. Pre pár kusov dobytka ho vyprovokoval k vojne, ale keď sa proti sebe postavili, zistili, že sú si rovnocennými súpermi a tak namiesto pokračujúcej vojny uzavreli priateľstvo. Hovorilo sa, že to bol v jeho živote jediný rozumný čin.
Po návrate do rodnej Tesálie sa rozhodol oženiť sa s Hippodameiou, dcérou kráľa Buta. Na túto svadbu boli pozvaní takmer všetci bohovia s výnimkou Area a bohyne Eris. Prítomní boli aj vážení hostia ako kráľ Nestor či kráľ Kaineus. Neuvážene však na svadobnú hostinu pozval aj Kentaurov. Keďže sa Kentauri čoskoro opili, zvíťazili u nich zvieracie pudy a vrhli sa na Hippodameiu a aj na ostatné prítomné ženy Lapithov. V následnej divokej bitke Gréci ženy ubránili a Kentaurov takmer všetkých pobili, prežilo len pár zbabelých utečencov.
Peirithoos však čoskoro ovdovel a spolu s Théseom, v tom čase takisto vdovcom, sa vypravili hľadať si nové manželky. Obaja zatúžili po krásnej Helene zo Sparty (neskôr bola príčinou trójskej vojny). Spoločnými silami ju uniesli, ale žrebom ju nakoniec získal Théseus. Keďže sa dohodli, že ten kto získa Helenu pomôže potom druhému obstarať si inú manželku, Peirithoos požiadal Thésea, aby mu pomohol získať Persefonu, manželku boha podsvetnej ríše Háda. Všetky Théseove presviedčania o nezmyselnosti tohto výberu boli márne.
Obaja priatelia sa celkom bez problémov dostali do podsvetia, dokonca ich vládca Hádes aj vľúdne prijal a vypočul. Mocný boh ich potom vyzval, aby si to ešte premysleli a nech si zatiaľ sadnú v predsieni. Obaja sa potom posadili na kamenné stoličky a už z nich nevstali. Po dlhej dobe Herakles Thésea oslobodil, ale keď chcel oslobodiť aj Peirithoa, najvyšší boh Zeus mu to prísne zakázal. A tak tam Peirithoos nečinne sedí a bude ešte sedieť až do konca sveta. (existuje aj iná verzia tohto mýtu – Herakles oslobodil aj Peirithoa, ale ten aj tak biedne zahynul, keď ho neskôr roztrhala svorka psov, ktorá ho pristihla pri pokuse uniesť manželku kráľa Aidónea.)
Odkaz v umení
[upraviť | upraviť zdroj]- Peirithoove osudy sú známe z bájí o Theseovi alebo o Kentauroch a Lapithoch. Samostatne bývajú uvádzané zriedka. Tragédiu Peirithoos vytvoril Euripides, ale zachovali sa z nej len zlomky.
- Zachovalo sa niekoľko antických vázových malieb s jeho vyobrazením.
- Z rímskych čias je najznámejšia nástenná maľba Svadba Peirithoa objavená v Pompejách.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peirithoos na českej Wikipédii.